Jozef Kuchár (* 15. september 1928, Bernolákovo – † 23. január 2009, Bratislava) bol slovenský spevák (bas-barytonista) a herec.
V rokoch 1947 – 48 pôsobil v košickej opere, v rokoch 1948 – 1950 v opere SND v Bratislave, v rokoch 1950 – 1954 v českých činoherných divadlách (Hořovice, Teplice) a v r. 1955 – 1991 bol sólistom spevohry Novej scény v Bratislave. Uplatnil sa v klasických operetách, muzikáloch i hudobných komédiách: Poľská krv, Cigánsky barón, My Fair Lady, Loď komediantov a i. V rokoch 1955 – 1965 interpret populárnych piesní (najmä Gejzu Dusíka) a piesní z operiet v slovenskom rozhlase. V Opuse vydal profilovú platňu Moje najmilšie (1982).
V roku 1979 dostal titul zaslúžilý umelec.
Filmografia 1956: Hrá orchester Siloša Pohanku (TV Program), 1958: Šťastie príde v nedeľu (spevák) ČSFD.cz 1962: Výlet po Dunaji (kapitán) 1963: Náruč plná vďaky (TV Program) 1965: Staré jaré tváre 1966: Siedmy kontinent 1967: Volanie démonov 1968: Šíleně smutná princezná (vojak Josef), Zbehovia a pútnici, Dialóg 20-40-60 (príslušník SNB) 1969: Prípad jasnovidca Hanussena (TV film), Veľký bál u grófa Orlovského (TV film) 1970: Debny (TV film), Ministerstvo mravopočetnosti (TV film), Čarovný nápoj (TV film) 1971: V tieni vlkov (TV seriál)
1971: Orlie pierko 1972: Nečakaná návšteva (TV film) , Apollón z Belacu 1973: Ťululum (divadelný záznam), Chcem (TV film), Árie z operiet (hudobný záznam), Will Shakespeare, Árie z operiet (TV program) 1974: Kto odchádza v daždi... (Fajfár), Tak nekonečne krásna (TV program), Naša stará mama (TV film), Prípad z Amegerskej lúky (TV film), Veľká noc a veľký deň 1975: Divadlo v dome (TV seriál), Reklamný úsmev (E02) 1976: Osvobození Prahy (ministerský predseda Richard Bienert), My sme malí muzikanti (TV seriál), Demižón 1977: Smrť malomeštiaka (TV film) 1978: V znamení Merkúra (rozprávka), Izrael (TV film), Revízor (divadelný záznam) 1979: Hra na telo 1980: Aký ste gavalier (divadelný záznam) 1981: Člny proti prúdu (prednosta ÚSB), Mizantrop (TV film), Bičianka z doliny (Richtár, TV film), Nesmúť za mnou (hudobný program) 1982: Guľôčky (záhradník), Vitajte priatelia (hudobný program), Hrnčiarsky bál (TV film) 1983: Do zajtra čakaj (TV program) 1985: Tu musíš žiť (TV inscenácia) 1986: Polepetko (kuchár, rozprávka), Ľudmilka (TV film) 1987: Juro Jánošík (TV film), Bál s Malokarpatskou kapelou (TV program)
Život Jozefa Kuchára
Umelecký portrét a dráha jedného z najpopulárnejších slovenských spevákov a hercov minulého storočia. Jozef Kuchár bol významný a populárny slovenský spevák a herec s nezabudnuteľným hlasom. Disponoval objemným hlbokým bas-barytónovým hlasom podmaňujúcich kvalít a timbru. Vytvoril množstvo rozsahovo, charakterovo i štýlovo rozmanitých postáv v klasických i súčasných operetách a interpretoval množstvo populárnych a tanečných piesní. V 60. a 70. rokoch minulého storočia patril medzi najvýznamnejších a najobľúbenejších bas-barytónových spevákov a hercov na Slovensku.
Narodil sa 15. septembra 1928 v Bernolákove na južnom Slovensku. Základné a meštianske vzdelanie absolvoval v Pezinku. O hudbu sa začal zaujímať už od svojej mladosti a na pezinskej hudobnej škole sa učil hrať na akordeóne. Počas vojenčiny hral na heligóne ako elév vojenskej hudby v Bratislave. Uvedomujúc si svoje prirodzené hlasové dispozície, začal sa zaujímať o spev a uplatnenie v speváckej profesii. Svoju spevácku kariéru začal ako zborista v košickej a bratislavskej opere SND v roku 1947. V roku 1950 pôsobil v českých činoherných divadlách (Hořovice, Teplice). Spev študoval pod vplyvom Eugena Suchoňa a profesoriek Jeleny Dolanskej a Anny Korínskej. Obdivoval Eduarda Hakena, známeho českého operného speváka a herca, ktorý mu údajne raz povedal: "Zpívej tak, aby to lidi mohli poslouchat, a aby ses za to nemusel stydět." V roku 1955 dostal Jozef Kuchár angažmá ako sólista spevohry Novej scény v Bratislave, kde pôsobil ako basbarytonista a sólista viac ako 30 rokov.
Jozef Kuchár stvárnil množstvo nezabudnuteľných postáv klasického operetného repertoáru, najväčších svetových muzikálov, spevohier a hudobných komédii. Spieval náročné bas-barytónové role najrôznejšieho štýlového zamerania, kde mohol uplatniť jeho prirodzený spevácky a herecký talent. Počas svojho pôsobenia vytvoril viac ako 130 postáv a účinkoval takmer vo všetkých pôvodných slovenských operetách a spevohrách.
Medzi jeho najobľúbenejšie postavy patrila rola statkára Zarembu z Poľskej krvi, ktorú odohral viac ako 500 krát. Rolu Kolomana Župana z Cigánskeho baróna hral a spieval podľa jeho vlastného odhadu aspoň 250 krát a to nielen v slovenskom ale aj nemeckom jazyku, v čase kedy spevohra Novej scény hosťovala v Nemecku a Holandsku. Z moderných svetových muzikálov bol neprekonateľný ako rozšafný londýnsky smetiar Alfred Doolittle v Loeweho muzikáli My Fair Lady. Túto postavu, ktorá mu priniesla veľa radosti z tvorivej práce odohral na javisku najmenej 250 krát.
Okrem svojej speváckej a hereckej činnosti v divadle sa Jozef Kuchár súčasne venoval aj interpretácii populárnych a tanečných piesní. V období 1955-1970 sa stal jedným z najpopulárnejších a najobľúbenejších interpretov populárnej tanečnej hudby. Piesne šité priamo na mieru mu písali mnohí skladatelia, z ktorých jedným z najvýznamnejších bol Gejza Dusík. Jeho pieseň Marína sa stala v podaní Jozefa Kuchára neprekonateľným šlágrom svojej doby a mnohí speváci, ktorí po ňom prišli na scénu populárnej hudby ju často interpretovali. Jozef Kuchár nahral stovky piesní ďalšich dobových šláger majstrov a jeho meno nesie vyše 150, ktoré boli nahrané v československom rozhlase a v hudobných vydavateľstvách Opus a Supraphon.
Na platniach mu vyšlo viac ako 40 titulov, ktoré sa zapísali do histórie tanečnej hudby ako slovenské evergreeny. Početne nahrávky nahral s bratislavským tanečným orchestrom pre československý aj slovenský rozhlas. Počas vrcholu svojej speváckej kariéry pravidelne účinkoval v mnohých hudobno-zábavných reláciách v rozhlase a televízii, spieval a hral vo filmoch, koncertoval a vystupoval v rôznych živých programoch a na kultúrnych podujatiach. Mnohé nahrávky singlov sú dnes nahrané na Youtube.
Jozef Kuchár bol ctiteľom melodickej hudby a počas svojej kariéry naspieval množstvo krásnych tanečných melódií a známe duetá s populárnymi súčasnými slovenskými a českými speváčkami ako boli Bea Littmannová, Gabriela Hermélyová a Melánia Olláryová. Spieval piesne nielen v slovenskom, ale aj českom jazyku.
Zo svetových spevákov rád počúval Franka Sinatru, Nat King Cole-a, Ellu Fitzgeraldovú, Sammy Davis jr., Paula Robsona, Louisa Armstronga a Howarda Keela. Hoci sa nikdy s ani jedným z nich nestretol, obdivoval ich ako interpretov svetových hitov. Sám si vytvoril svoj jedinečný štýl, od ktorého sa nikdy neodklonil. Svojím jedinečným hlasom si podmanil celú generáciu fanúšikov a fanúšičiek a ovplyvnil celú plejádu tých, čo ho nasledovali a imitovali v populárnej hudbe. Stal sa celebritou svojej doby. Medzi piesne, ktoré miloval a ktoré radi počúvali aj jeho poslucháči, patrili najmä Marína, Rodný môj kraj, Dedinka v údolí a mnohé iné. Hoci film a divadlo dali Jozefovi Kuchárovi príležitosť uplatnenia, nikdy mu neumožnili rozvinúť jeho talent naplno.
Vo filme ho obsadzovali väčšinou do malých úloh. Sám skonštatoval, že opereta a spevohra sa považovali za ľahký žáner, ktorý režiséri, činoherci ani operný speváci nikdy nebrali vážne. Napriek tomu, že operetu a spevohru mnohí podceňovali ako umenie, väčšina z nich si tieto úlohy s chuťou zahrala najmä v televízii.
Jozef Kuchár zahral početné malé postavy vo filmoch, TV programoch a inscenáciách. Najviac ocenil príležitosť, ktorú mu poskytol Otakar Vávra, ktorý ho obsadil do historickej postavy posledného protektorátneho ministerského predsedu Richarda Bienerta v hranom dokumente o májových udalostiach v roku 1945 pod názvom Osvobození Prahy z roku 1975. Na tejto postave bol schopný demonštrovať nielen svoj herecký talent, ale aj perfektné ovládanie českého jazyka.
V roku 1979 dostal ocenenie a titul Zaslúžilý umelec, na ktorý bol nesmierne hrdý. Jeho jediná profilová platňa "Moje najmilšie" bola vydaná vo vydavateľstve Opus v roku 1982. V tom istom roku Slovenská televízia natočila televízny portrét speváka pod názvom "Vitajte priatelia", kde vyznal svoju lásku k spevu, operete a muzikálu.
Po ukončení aktívnej činnosti na Novej scéne v roku 1991, Jozef Kuchár odišiel do dôchodku po 40. rokoch na "doskách, ktoré znamenajú svet". V roku 1999 mu vtedajší minister kultúry SR udelil cenu za celoživotné dielo. V roku 2000 mu minister kultúry Milan Kňažko zorganizoval benefičný koncert pre Jozefa Kuchára v priestoroch divadla Nová scéna, v ktorom dlhé roky pôsobil. Na pódiu sa v tom čase vystriedali štyri generácie spevákov od Melánie Olláryovej až po Miroslava Žbirku a Katarínu Hasprovú.
Jeseň života Jozefa Kuchára Posledné roky svojho života Jozef Kuchár prežil osamelý a opustený. Hoci si to nikdy nepripustil, alkohol a cigarety, ktorých sa dobrovoľne nechcel vzdať, napriek zdravotným ťažkostiam, zničili jeho osobný aj profesionálny život. Žil v ústraní, odtrhnutý od spoločnosti, bývalých kolegov a priateľov. Jeho jediným želaním bolo, aby sa dožil osemdesiatky, čo sa mu aj splnilo. V januári 2009 podľahol zápalu pľúc v nemocnici v Bratislave. Posledná rozlúčka s legendárnym umelcom sa na jeho želanie konala bez účasti verejnosti. Jeho pomnik s urnou a slovami "Marína rád ťa mám, ako vták voľný let" sa nachádza na bratislavskom cintoríne v Ružinove.
Šesť rokov po jeho smrti bol natočený krátkometrážny film s názvom "Viete kto je Jozef Kuchár?" ktorým mu bola zložená pocta ako obrovskej speváckej legende svojej doby.
Diskografia
1982: Moje najmilšie - Opus 9116 1229, LP Jozef Kuchár – Moje najmilšie, discogs.com
Kompilácie 1978: Nestarnúce melódie – Opus, LP – Zdeno Sychra a Jozef Kuchár – „Čože je to päťdesiatka“ 2006: Nestarnúce melódie – Opus EAN 8584019 070923, CD – Zdeno Sychra a Jozef Kuchár – Čože je to päťdesiatka (reedícia LP z roku 1978) 2007: Najkrajšie piesne Gejzu Dusíka – Opus EAN 8584019 276523, CD -14. „Čo sa mi môže stať“ – Bea Littmannová a Jozef Kuchár), "Modrá ruža" - Melánia Olláryová a Jozef Kuchár 2007: Hit storočia – Opus EAN 8584019 273829, CD -18. „Nečakaj ma už nikdy“ – Bea Littmannová a Jozef Kuchár – cd2 2007: Antológia slovenskej populárnej hudby 8 – Hudobný fond EAN 8588001 009489, CD – 02. „Hviezdy nad Jadranom“/11. „Veľká chvíľa“/12. „Keď ku milej pôjdem“/19. „Nikomu nezávidím“ – Gabriela Hermélyová a Jozef Kuchár 2008: Hity 60. Rokov – Opus (edícia Gold) EAN 8584019 280124, CD – 07. „Marína“
Klasická opereta, muzikál a spevohra Jozef Kuchár vytvoril nespočetné množstvo rozsahovo, charakterovo i štýlovo rozmanitých postáv v klasických i súčasných operetách, muzikáloch a spevohrách , v ktorých sa uplatnili jeho herecko - spevácke dispozicie. Naštudoval rôzne charakterové role starokomického štýlu v súčasných operetách, hudobných komédiách a muzikáloch slovenských, českých a svetových skladateľov a autorov. Koncom päťdesiatych rokov divadlo Nová scéna začala uvádzať muzikály a najmodernejšie formy hudobno-zábavného divadla v ktorých sa herecko-spevácke dispozície Jozefa Kuchára uplatnili v rôznych postavách:
Pôvodné slovenské operety a spevohry
1955 Dusík: Zlatá rybka, (Viliam Zelenak)
1956 Dusík: Hrnčiarsky bál, (Alexander Benický) 1957 Novák: Plná poľná lásky, (Sano Molnar) 1958 Elbert: Do videnia, láska…, (Combi) 1960 Novák: Nie je všedný deň, (Pavol Brtka) 1971 Dusík: To by bola láska, (Dr Tomanik) 1975 Igor Bázlik: Plné vrecká peňazí, (Mrenica) 1978 Igor Bázlik: Veselica, (Dedo Hulik) 1983 Breiner: Brzdy, (Majster Blenský) 1984 Andrašovan: Kráľ bláznov, (Clopin) 1985 Dusík: Hrnčiarsky bál, (Rafael Tomašovič).
Operety, Muzikály a Spevohry