Doživotný trest odňatia slobody (iné názvy: skrátene doživotný trest, hovorovo doživotie) je trest odňatia slobody, ktorý nemá časové ohraničenie. Väzeň je odsúdený zostať vo väznici do konca svojho života. Na Slovensku je najvyšším možným trestom od zrušenia trestu smrti v roku 1990. Po 25 rokoch väzenia môže väzeň žiadať o podmienečné prepustenie, no tiež môže kedykoľvek požiadať o prezidentskú milosť. K prepusteniu alebo omilosteniu takéhoto väzňa však v histórii samostatného Slovenska zatiaľ nedošlo.

Trestné činy a počet odsúdených na doživotie na Slovensku Okrem páchateľov úkladných vrážd môže byť doživotie trestom aj za iné závažné trestné činy a to najmä trestné činy proti republike (druhá časť, siedma hlava Trestného zákona) ako sú vlastizrada, úklady proti Slovenskej republike, teror, záškodníctvo, sabotáž, vyzvedačstvo a to najmä v krízovej situácii. Ďalšími sú zločin proti ľudskosti a vojnový zločin alebo postupné zvyšovanie trestu. Trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť iba za trestný čin, za ktorý ho trestný zákon explicitne dovoľuje udeliť (pozri dole § 47 Zákon č. 300/2005), a len za podmienok, že uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov. (Páchatelia mladší ako 18 rokov (14 až 17 rokov) nemôžu byť odsúdení na doživotie. Pre nich je stanovená hranica max. 15 rokov.)

V roku 2018 si na Slovensku doživotný trest odpykávalo 55 ľudí vo väzniciach v Ilave a Leopoldove. Medzi odsúdencov na doživotie patria napríklad sériový vrah Ondrej Rigo, bývalý vodca slovenského podsvetia Mikuláš Černák alebo nájomný vrah Alojz Kromka. Dvaja väzni odsúdení na doživotie spáchali samovraždu. Jedným z nich bol Ondrej Harvan, ktorého v máji 1993 našli v cele ilavskej väznice obeseného a druhým pravdepodobne Marián Kočiščák (samovražda po vynesení rozsudku v r. 2001).

V máji 2019 si v slovenských väzniciach odpykávalo doživotie 57 väzňov, o čom informovala riaditeľka odboru komunikácie Zboru väzenskej a justičnej stráže Katarína Nováková. Vo februári 2019 pribudol Miroslav Kavický. Tento počet narástol až v posledných rokoch (v roku 2018 boli odsúdení 7 členovia Okoličániho bandy), pretože v rokoch 2012 až 2015 sa zvyšoval pomalšie 31.12.2012: 39, 40, 40, 31.12.2015: 42.

Ku koncu roka 2020 sa v slovenských väzniciach nachádzalo dovedna 10 281 väznených osôb. Z toho počtu bolo 8804 odsúdených a 1477 obvinených. K 16. novembra 2021 si na Slovensku si odpykávalo doživotný trest odňatia slobody 58 osôb. V rokoch 2019 až 2022 bolo odsúdených 5 ľudí avšak viacerí po čas väzby umreli a preto sa počet oproti roku 2019 výšil len o jedného na 58. V roku 2023 pribudol na zoznam Ján Románek, ktorý si odpykáva doživotný trest za dve vraždy a ďalšie pokusy o vraždu.

História Do 50. rokov sa v bývalom Česko-Slovensku popravy vykonávali vo väzniciach v Prahe na Pankráci, v Brne, Bratislave, Ostrave, Uherskom Hradišti, Jihlave, Plzni, Litoměřiciach a v Olomouci, potom už len v Prahe a Bratislave. Od roku 1945 do roku 1989 bolo v Česko-Slovensku popravených 1162 odsúdených. Posledný trest smrti v Česko-Slovensku bol vykonaný obesením 8. júna 1989 v Bratislave. Odsúdeným bol Štefan Svitek, ktorý 30. októbra 1987 zavraždil svoju ženu a dve dcéry sekerou. 1. júla 1990 bol trest smrti oficiálne zrušený, hoci už od januára neoficiálne neplatil. Po zániku Česko-Slovenska zákony pokračovali v platnosti v oboch krajinách a trest smrti nikdy nebol obnovený, a tak sa namiesto neho využíva doživotný trest odňatia slobody. Ján Molnár s Ľuborom Masárom boli po roku 1989 prvými odsúdenými na doživotie na Slovensku. Trest si odpykávajú za znásilnenie a vraždu.

Podmienky pre uväznených V roku 2021 si väzni odpykávali doživotný trest v ústavoch v Ilave, Leopoldove, Trenčíne a v väznica Banskej Bystrici. (Pozri aj Zoznam väzníc na Slovensku.)

Odsúdení na doživotie majú pridelenú celu s plochou 3,5 m², v ktorej je posteľ, stôl, skriňa, rádio a elektrická lampa. Mimo svojej cely sú vždy sprevádzaní väzenskou strážou. Pracovať môžu len v areáli väzenia a nemajú povolený fyzický kontakt s príbuznými.

„Odsúdení na doživotie sú umiestnení v špecializovaných oddieloch, pričom aj všetky aktivity vykonávajú oddelene od ostatných odsúdených. Ubytovaní sú na jedno a dvojlôžkových celách. Návštevy sú vykonávane spravidla bez priameho kontaktu." Po splnení zákonných podmienok a dosiahnutia pozitívnych zmien môže dôjsť k zmierneniu niektorých obmedzení.

Žiadosti o podmienečné prepustenie Možnosť požiadať o podmienečné prepustenie na slobodu majú odsúdení po odpykaní si 25 rokov. Tibor Polgári žiadal v októbri 2017, Ľubor Masár po 27 rokoch vo väzení v lete 2018, Ondrej Rigo požiadal o podmienečné prepustenie v máji 2018, Viliam Hauser a Róbert Matta v máji 2019. Zatiaľ boli všetky žiadosti o podmienečné prepustenie zamietnuté.

Doteraz malo aj viacero odsúdených na doživotie túto možnosť, avšak veľká časť z nich tak neurobila. Mikuláš Černák bude môcť žiadať o podmienečné prepustenie v roku 2023.

Zoznam ľudí odsúdených na doživotný trest odňatia slobody Nasleduje zoznam ľudí odsúdených na doživotie na Slovensku od jeho založenia 1. januára 1993. Autoritatívny pôvodný zoznam, aktuálny k 22. septembru 2010 obsahoval vtedy 33 žijúcich odsúdených. Bol doplnený aj o Jána Molnára a Ľubora Masára, ktorí boli odsúdení ešte v roku 1991 a ďalších. Zoznam v roku 2023 obsahuje 63 vyplnených riadkov. Nie je však úplný pretože: 58 (57+1 v roku 2023) si odpykáva doživotie + 8 mŕtvych (zomreli vo väznici alebo samovražda) + Róbert Okoličány na úteku + Jozef Roháč v súčasnosti vo väzení v Maďarsku, čo je spolu 68.

Odsúdení na doživotie na Slovensku, ktorí nie sú v zozname (z dôvodu snahy dodržať štýl, aký mal pôvodný zdroj ).

V septembri 1991 bol Mestským súdom v Bratislave na doživotie odsúdený občan Česka Jiří Šouta, trest si odpykáva v Česku. Šouta 4. februára 1991 pri pokuse o útek z policajného oddelenia v bratislavskej Dúbravke bodnutím do hrude zavraždil poručíka Milana Dobiáša (†29). 31. októbra 2006 Krajský súd v Banskej Bystrici zmenil rozsudok pre údajného slovenského vojnového zločinca Ladislava Nižňanského z trestu smrti na doživotie. Nižňanský zomrel 23. decembra 2011 v Nemecku, predtým ho mníchovský súd, koncom roka 2005, spod obvinení oslobodil.

Vysvetlivky k tabuľke

Sériový vrah je osoba, ktorá zavraždila tri a viac osôb s určitými prestávkami medzi jednotlivými vraždami. Masový vrah je osoba, ktorá spáchala viacnásobnú, masovú, mnohopočetnú vraždu alebo vraždy. Organizovaný zločin - zločinec, ktorý spáchal vraždu (zvyčajne viac vrážd) spolu s inými členmi (organizovanej) zločineckej skupiny (zoskupenie najmenej troch osôb). † zomrel vo výkone trestu alebo samovražda N nie je v súčasnosti v slovenskom väzení () poznámka pri mene - všeobecne známa prezývka alebo na úteku alebo hľadaný a pod.

p.č. Meno Dôvod Dátum odsúdenia Potvrdenie najvyšším súdom Poznámky1Tibor Polgári masový vrah (6 vrážd spolu s inými) 08.09.2021 - Jeden z utečencov počas nepokojov v leopoldovskej väznici v roku 1991. Skupina zabila 5 väzenských strážcov a jedného väzňa pri úteku z väzenia. Pôvodne si odpykával 13-ročný trest za vydieranie. Polgári bol vodcom úteku.2Miloš Uriga masový vrah (6 vrážd spolu s inými) 2. februára 1993 - Odsúdený s Polgárym3†Ondrej Harvan † masový vrah (6 vrážd spolu s inými) 2. februára 1993 - Odsúdený s Polgárym. Harvan 29. mája 1993 spáchal vo výkone trestu samovraždu.4Jozef Slovák sériový vrah (5 vrážd) 20. augusta 1993 3. septembra 1993 Po odpykaní si len 8 rokov za vraždu mladej ženy z Juhoslávie bol prepustený prezidentskou amnestiou v roku 1990. V priebehu rokov 1990–1991 na Slovensku a v Česku spolu zavraždil minimálne 5 žien vo veku 16 až 21 rokov. V jeho prípade zohral úlohu sexuálny motív. Obete sa našli v značnom štádiu rozkladu a so stiahnutou spodnou časťou oblečenia. Slovák má nadpriemernú inteligenciu a niekoľko patentov v elektronike.5Jaroslav Garaj masový vrah (4 vraždy) 19. októbra 1994 Zabil svoju ženu (†34) a tri svoje deti (dve dcéry vo veku 3 a 4 roky a 11-mesačného syna) v Dubovom, kde býval. Predtým, než ich utopil, obe dievčatá znásilnil.6†Ondrej Rigo † sériový vrah (9 vrážd) 7. decembra 1994 28. februára 1996 Najhorší sériový vrah v histórii Slovenska. Známy ako ponožkový alebo medzinárodný vrah, začiatkom 90. rokov zavraždil a po smrti sexuálne zneužil 8 žien vo veku od 23 do 90 rokov a štrnásťročného chlapca v Bratislave, Mníchove a Amsterdame. Ondrej Rigo zomrel 14. júna 2022 vo väznici v Trenčíne.7Drahoslav Gembický vrah (2 vraždy) 16. decembra 1994 - 14. marca 1993 v Padarovciach zabil svojho otca a starú mamu drevenou nohou zo stola.8Róbert Matta masový vrah (5 vrážd s Hauserom) 24. mája 1995 - 8. apríla 1994 Matta a Viliam Hauser z Bratislavy zavraždili vietnamskú rodinu vrátane tehotnej ženy a dvojročného dieťaťa, pričom obete zastrelili samopalom vz. 61 a dieťa udusili vankúšom. Vylúpili ich rodinnú firmu DUK, s. r. o. na Starej Vajnorskej ceste v Bratislave. Ukradli 1,1 milióna Sk.9Viliam Hauser masový vrah (5 vrážd s Mattom) 24. mája 1995 - Pozri Róbert Matta.10Štefan Mlynarovič † (tiež známy ako Džony) vrah (2 vraždy) 11. septembra 1995 - Po odsúdení na 25 rokov za vraždu jeho nevernej priateľky v roku 1976 v Bratislave bol v roku 1991 podmienečne prepustený. Dovtedy strávil 30 rokov svojho života vo väzení. 4. júla 1992 zavraždil Annu Mikuličovú v jej byte v Bratislave a je tiež hlavným podozrivým z vraždy dievčaťa, z čoho však nebol nikdy obvinený. V roku 2019 o ňom vo vydavateľstve Citadella vyšla kniha Príbeh vraha s trestom na doživotie, ktorú napísal Dávid Kičin.

Štefan Mlynarovič zomrel 23. decembra 2025 vo väznici v Trenčíne.11Jozef Vígh vrah (1 vražda spolu s inými) 23. marca 2000 - 2. septembra 1999, Jozef Vígh z Čenkoviec a Stanislav Zimmermann z Malej Lehoty obesili svojho spoluväzňa Štefana Juríka (†27) v Leopoldove koženým opaskom a potom ho v jeho posteli uložili tak, aby smrť vyzerala ako samovražda. V tom čase si Vígh odpykával 15-ročný trest. Obaja boli obvinení z vraždy a ich tresty boli zmenené na doživotie.12Stanislav Zimermann vrah (1 vražda spolu s inými) 23. marca 2000 - Pozri Jozef Vígh.