náhľad|Primárna a sekundárne korene Koreň (po lat.: radix) je podzemný nečlánkovitý orgán rastlín bez chlorofylu. Má neobmedzený rast, ktorý zaisťuje vrcholový meristém. Nikdy nenesie listy.
Funkcie mechanická funkcia – upevňuje rastlinu v pôde vyživovacia funkcia – vyživuje rastlinu čerpaním vody z pôdy, v ktorej sú anorganické látky metabolická funkcia – chemicky sa tu upravujú minerálne látky a syntetizujú rastové látky vodivá funkcia – rozvoz látok pomocou cievnych zväzkov zásobná funkcia – zásobuje rastlinu rozmnožovacia funkcia – nepohlavné rozmnožovanie
Metamorfózy koreňov náhľad|Oporné korene mangrovníka, príklad metamorfózy koreňa Ak korene vykonávajú aj inú funkciu, ktorej sa prispôsobili tvarom a stavbou, nazývame ich metamorfované korene (metamorfózy koreňov). zásobné korene oporné korene dýchacie korene vzdušné korene zaťahovacie korene parazitické korene symbiotické korene
Tvary koreňa niťovitý koreň – napr. mak valcovitý koreň – napr. chren kužeľovitý koreň – napr. mrkva, petržlen vretenovitý koreň – napr. georgina repovitý koreň – napr. repa srdcovitý koreň – napr. smrek kolovitý koreň – napr. jedľa, dub, bôbovité
Koreňové sústavy right|thumb|80px|Alorízia Alorízia (primárna koreňová sústava) Hlavný koreň po celý život rastliny pretrváva, mohutne sa vyvíja a rozkonáruje, bočné korene neprerastajú hlavný koreň. Takouto koreňovou sústavou sa vyznačujú nahosemenné rastliny a väčšina dvojklíčnolistových rastlín.
Homorízia (vedľajšia koreňová sústava) right|thumb|80px|Homorízia Ak hlavný koreň zakrpatie a je nahradený vedľajšími koreňmi, tvoria sa tzv. zväzkovité korene. Sú to napr. papraďorasty, jednoklíčnolistové rastliny.
Anatómia koreňa náhľad|Priečny prierez koreňa iskerníka
Stavba vegetačného koreňa Tvoria ho meristematické bunky a rozlišujeme na ňom 3 oblasti (zóny): meristematická oblasť (pásmo tvorby buniek) – bunky sa tu intenzívne delia predlžovacia oblasť (rastové pásmo) – bunky sa zväčšujú a rastú v smere pozdĺžnej osi (rast koreňa) Diferenciačná oblasť – bunky sa tu špecializujú na vykonávanie funkcií
Koreňová čiapočka (kalyptra) náhľad|Rez koreňovou čiapočkou Chráni koreňový vrchol. Umožňuje prenikanie koreňa medzi častice vylučovaním polysacharidového slizu. Koreňová čiapočka sa podiela aj na regulácii pozitívne geotropického rastu koreňa tj. v smere zemskej tiaže. Nachádza sa tu zvláštny útvar – stĺpik (columella), v ktorom je umiestnený statolitový aparát (presýpací škrob), ktorý podmieňuje rast koreňa v smere zemskej tiaže.
Prvotná stavba koreňa Koreňová pokožka (rizoderma) Tvoria ju tenkostenné bunky usporiadané v jednej vrstve bez kutikuly a prieduchov. Vychádzajú z nej koreňové vlásky (rhiziny), ktoré zväčšujú sací povrch koreňa.
Prvotná koreňová kôra (cortex) Tvorená je živými parenchymatickými bunkami a môže obsahovať sklerenchým, aj kolenchým. Má tri vrstvy:
vonkajšia vrstva (exoderma) – po odumretí pokožky preberá funkciu krycieho pletiva stredná vrstva (mezoderma) – tvoria ju parenchymatické bunky vnútorná vrstva (endoderma) – zreteľne oddeľuje vodivé pletivá od kôry
Stredný valec (stele) Tvorený jednou alebo niekoľkými vrstvami parenchymatických pletív – pericyklom. V priebehu vývoja sa z neho vytvárajú bočné korene. Nachádzajú sa tu cievne radiálne zväzky a vo vnútri môže byť stržeň a stržňové lúče.
Druhotná stavba koreňa Nachádza sa len u tých rastlín, u ktorých kambium produkuje druhotné drevo a lyko.
Hospodársky význam koreňa thumb|alt=|Korene stromuKorene rastlín nachádzajú praktické uplatnenie napr. ako potrava človeka (koreňová zelenina – mrkva, petržlen, zeler, chren), krmivo pre zvieratá (repa kŕmna), surovina potravinárskeho priemyslu (repa cukrová). Korene niektorých kultúrnych rastlín obsahujú látky dôležité pre farmaceutický priemysel, pri výrobe liečiv a kozmetických prípravkov (púpava lekárska, puškvorec obyčajný, archangelika lekárska, horec žltý, rebarbora atď.).
pozri aj Stonka List Kvet
Iné projekty