Karibské more (iné názvy pozri nižšie) je americké okrajové more Atlantického oceánu. Leží medzi Yucatánskym prielivom, Antilami, kontinentálnou Strednou Amerikou a Južnou Amerikou.
S pojmom Karibské more súvisí aj termín Karibik - pozri Karibik.
Karibské more je jedným z najväčších morí; má rozlohu asi 2 754 000 km². Salinita vody je 36 ‰.Karibské more. in: FILIT
Názvy Súčasný normovaný slovenský názov mora je Karibské more. Kodifikačné príručky (PSP a KSSJ) tento názov (ani jeho varianty) neuvádzajú a nikdy neuvádzali, s výnimkou Peciarovho slovníka vydaného v roku 1968PECIAR, Š. Slovník slovenského jazyka, Doplnky, dodatky. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1968, S. 275.
Staršie slovenské názvy sú: Karaibské moreKREJČÍ, J. et al. Zemepis pre školy meštianske - tretí stupeň. Praha: Nákladom Československej grafickej únie, 1922, S. 87, Antilské moreJaké hlboké je more? in: Vlasť a svet. č. 2 1894. S. 8, Antillské moreOLERÍNY, V. et al. Žraločie plutvy. Bratislava: SVKL, 1961, S. 24.
Názvy v miestnych jazykoch: po španielsky Mar Caribe alebo Mar de las Antillas, po francúzsky mer des Caraïbes alebo mer des Antilles, po holandsky Caraïbische Zee alebo Caribische Zee alebo staršie Antillenzee, po anglicky Carribean Sea alebo staršie Sea of Antilles/Antillian Sea.
Hranice thumb|Satelitný obrázok Amerického stredomoria, čiže Mexického zálivu a Karibského mora Karibské more ohraničené na západe a juhozápade Yucatánom a pevninskou Strednou Amerikou, na severe Veľkými Antilami, na východe Malými Antilami (vrátane Barbadosu a Trinidadu, ale bez Južných Záveterných ostrovov) a na juhu Južnou Amerikou. S Mexickým zálivom ho spája Yucatánsky prieliv, s Tichým oceánom Panamský prieplav a s vlastným Atlantickým oceánom séria prielivov v Antilách, napr. Windwardský prieliv, Monský prieliv, Anegada Passage.
Presný priebeh hranice je nasledovný: Karibské more sa na severe začína v Yucatánskom prielive, a to konkrétne líniou spájajúcou mysy Cabo Catoche (v Mexiku) a Cabo San Antonio (na Kube), ktorá Karibské more oddeľuje od Mexického zálivu. Hranica Karibského mora potom pokračuje po južnom brehu ostrova Kuba, prechádza Windwardským prielivom (medzi Kubou a ostrovom Haiti), po južnom brehu ostrova Haiti (iný názov: Hispaniola) a prechádza Monským prielivom (medzi ostrovmi Haiti a Portoriko). Potom pokračuje po južnom brehu ostrova Portoriko a následne od severovýchodného výbežku Portorika na juh až po (vrátane) ostrov Trinidad, a to takým spôsobom, že sú do Karibského mora zahrnuté všetky ostrovy medzi Portorikom a Trinidadom, vrátane ich pobrežných plytkých vôd zo strany vlastného Atlantického oceánu. Potom hranica pokračuje severojužnou líniou spájajúcou mys Galeota Point (na Trinidade) s ústím rieky Orinoko (vo Venezuele). Od ústia Orinoka hranica pokračuje po severnom brehu kontinentálnej Južnej Ameriky (Južné Záveterné ostrovy teda kompletne patria do Karibského mora) a následne po východnom brehu kontinentálnej Strednej Ameriky až po Yucatánsky prieliv.Limits of Oceans and Seas. International Hydrographic Organization. 1953. S. 14, 15
Štáty V Karibskom mori sa nachádzajú alebo doň svojim územím aspoň zasahujú tieto nezávislé štáty: Antigua a Barbuda, Barbados, Belize, Dominika, Dominikánska republika, Francúzsko, Grenada, Guatemala, Haiti, Holandské kráľovstvo, Honduras, Jamajka, Kolumbia, Kostarika, Kuba, Mexiko, Nikaragua, Panama, Spojené kráľovstvo, Spojené štáty (USA), Svätý Krištof a Nevis, Svätá Lucia, Svätý Vincent a Grenadíny, Venezuela.
Zálivy Zálivy Karibského mora sú: Batabanský záliv (v západnej Kube) Dariensky záliv (medzi Panamou a Kolumbiou) Golfe de la Gonâve (v štáte Haiti) Golfo de Ana Maria (v strednej Kube) Golfo de Cazones (v západnej Kube) Golfo de Guacanayabo (v juhovýchodnej Kube) Golfo de Paria/Parijský záliv (medzi Trinidadom a Venezuelou) Golfo de Urabá (v Kolumbii pred Darienskym zálivom) Golfo Triste (vo Venezuele blízko Caracasu) Honduraský záliv (medzi Belize, Guatemalou a Hondurasom) Moskytí záliv (v západnej Paname) Venezuelský záliv (medzi Kolumbiou a Venezuelou)
Rieky Významné rieky vlievajúce sa do Karibského mora (uvedené sú tu rieky na pevnine a na ostrovoch Kuba, Haiti, Portoriko, Jamajka a Trinidad): Aguán, Aroa, Atrato, Belize, Black River, Caroni, Cauto, Coco, Escondido, Great River, Guanajibo, Chagres, Chavón, Hondo, Jacaguas, Magdalena, Minho, Motagua, Orinoko, Patuca, Plantain Garden River, Ranchería, Río Grande de Matagalpa, Rio Grande de Patillas, San Juan, San Pedro, Sarstún, Sinú, Sixaola, Tocuyo, Tuy, Ulúa, Unare, Yaque del Sur, Yaracuy, Yarra, Zaza.Google Maps (prístup 14. 5. 2026)
Dno a geológia Dno je tvorené niekoľkými panvami (teda väčšími relatívne hlbšími časťami), ktoré sú oddelené podmorskými chrbátmi (teda väčšími relatívne plytšími časťami). Panvy Karibského mora sú (zoradené od západu na východ): Yucatánska panva (medzi Yucatánom, Kubou, Lavicou Misteriosa a Kajmaními ostrovmi; max. hĺbka: 4 901 m) Kajmanská priekopa/Kajmania priekopa/Kajmanská priehlbeň (medzi Lavicou Misteriosa, Kajmaními ostrovmi, Kubou, Haiti, Jamajkou, Islas de la Babía a Guatemalou; max. hĺbka: 7 680 m) - uvedená maximálna hĺbka je zároveň maximálnou hĺbkou (čiže najhlbším miestom) celého Karibského mora Kolumbijská panva (medzi štátom Haiti a približne Panamou a Kolumbiou; max. hĺbka: 4 535 m/ 5 144 m) Venezuelská panva (približne medzi Dominikánskou republikou, Portorikom a Južnou Amerikou; max. hĺbka: 5 649 m) Grenadská panva (medzi ostrovmi Guadeloupe a Grenada; max. hĺbka 3 063 m) Tobagská panva (medzi ostrovmi Grenada a Barbados; max. hĺbka: 2 731 m).TOMCZAK, M., GODFREY, J. S. Regioanl Oceanography - an Introduction. 2001 (1994). S. 284
Vedľa Karibského mora, hneď za jeho hranicami, sa nachádza Hispaniolská priekopa (medzi ostrovmi Turks a Caicos a ostrovom Haiti; max. hĺbka 4 452 m) a svojou veľkou hĺbkou známa Portorická priekopa (je to pás severne od Portorika, medzi východným koncom ostrova Haiti a približne Anguillou; max. hĺbka: 8 740 mIHO-IOC GEBCO Gazetteer of Undersea Feature Names. citované in: H.A. Stewart, A.J. Jamieson. The five deeps: The location and depth of the deepest place in each of the world's oceans. Earth-Science Reviews, Volume 197, October 2019, 102896 ).
Hispaniolská a Portorická priekopa sú miesta častých zemetrasení. Malé Antily sú tiež miestom aktívneho vulkanizmu.
Karibské more (okrem jeho severnej časti) sa nachádza na karibskej platni.
Karibské more vzniklo pred približne 160 miliónmi rokov, t. j. počas jury, v rámci rozpadu Pangey. Na rozdiel od dneška však v miestach približne dnešnej Panamy spočiatku dlho nebola súvislá súš, čiže voda Karibského mora nebola oddelená od vody Tichého oceánu. Súš v oblasti Panamy vznikla (a teda Karibské more svoju dnešnú podobu dostalo) asi až pred 2,5 miliónmi rokov.Iturralde-Vinent, M. A. CHAPTER 22 A Brief Account of the Evolution of the Caribbean Seaway: Jurassic to Present. in: PROTHERO, D. R. From Greenhouse to Icehouse - The Marine Eocene-Oligocene Transition. 2003. S. 386 a nasl.
Koralové útesy Karibik je domovom viac ako 9 % koralových útesov sveta (celková plocha približne 50 000 km²). Väčšina koralov sa nachádza v okolí ostrovov a pri pobreží Strednej Ameriky. V Karibskom mori sa nachádza aj druhý najväčší bariérový útes na svete, Mezoamerický koralový útes. Rozprestiera sa na 1 000 km pozdĺž pobrežia Mexika, Belize, Guatemaly a Hondurasu.
Podnebie a teplota vody thumb|Mapa priemerných teplôt vody Karibiku počas 25 až 27. augusta 2005. V oblasti Mexického zálivu (medzi polostrovom Yucatán, Kubou a Floridou) vidno formujúci sa hurikán Katrina. Karibské more leží v trópoch západnej pologule.
Teplota vrchných vrstiev vody Karibského mora je v letných mesiacoch 24-28 °C, v zime 25 °C. Karibské more je jedno z najteplejších morí na svete a taktiež more s častým výskytom tropických búrok a hurikánov.
Ekonomika a turizmus Oblasť Karibského mora (i Mexického zálivu) je významná ťažbou ropy a zemného plynu. Ropu v Karibskom mori ťaží Kolumbia, Venezuela, Trinidad a Tobago, Barbados a Kuba.
Ďalšia dôležitá ekonomická aktivita je rybolov.
Turizmus je nemenej dôležitý ekonomický faktor. Podľa Caribbean Tourism Organization Karibik (t. j. oblasť, ktorej jadro tvorí Karibské more) v roku 2025 navštívilo 35 miliónov klasických turistov a 35,5 milióna osôb na výletných lodiach.
Referencie
Iné projekty