Kóma (staršie: komakoma. In: Slovenský náučný slovník II. 1932. S. 246) je tretí, najťažší stupeň kvantitatívnej poruchy vedomia. Je to stav hlbokého bezvedomia. K najčastejším príčinám patrí úraz hlavy, krvácanie do mozgu, nervové infekcie, otravy, cukrovka, nízky obsah glukózy v krvi, pečeňové zlyhanie, obličkové a niektoré endokrinné choroby. Chorého nemožno prebrať, nereaguje ani na bolestivé dráždenie.
Rozdelenie kómy povrchná alebo ľahká kóma - zrenice sú rozšírené, reagujú na svetlo, rohovkový reflex je zachovaný, na silnejšiu bolesť pacient reaguje obrannými pohybmi hlboká kóma - zrenice nereagujú na svetlo, rohovkový reflex nemožno vyvolať, ostatné reflexy a prejavy nervovej činnosti chýbajú, tep je slabý, tlak krvi nízky, prejavujú sa poruchy dýchania
Referencie
Iné projekty
Kategória:Poruchy vedomia