Národná prírodná pamiatka Pravčická brána () je skalná brána, vytvorená v kvádrových pieskovcoch kriedového pôvodu. Nachádza sa v severozápadných Čechách na území Národného parku České Švýcarsko (od 9. 4. 2002 v prvej zóne NP České Švýcarsko), asi severovýchodne od obce Hřensko v okrese Děčín.Vařilová, Z., Belišová, N.: Pravčická brána: velká kniha o velké bráně, Nakladatelství Academia, Praha 2010, s. 25. S rozpätím 26,5 metra a výškou 16 metrov ide o najväčšiu pieskovcovú skalnú bránu v Európe. Je jedným z najnavštevovanejších miest a zároveň symbolom Národného parku České Švýcarsko, pod ktorého správu patrí. Chránené územie zahŕňa nielen samotnú pieskovcovú bránu, ale aj okolité skalné masívy a sčasti zastavanú plochu (zámoček Sokolí hnízdo). Pravčická brána patrí okrem NP České Švýcarsko tiež k vtáčej oblasti Labské pískovce. IPA Pravčická brána na stránkach AOPK ČR
Pravčická brána bola navštevovaná už od konca 18. storočia a masy turistov spôsobovali zvýšenú eróziu vrchných partií a deštrukciu brány. Po zistení niekoľkých trhlín bol v roku 1982 vstup turistov na bránu zakázaný. Pravčická brána bola prvýkrát chránená od 18. decembra 1963, keď bola uznesením Okresného národného výboru Děčín vyhlásená za chránený prírodný výtvor (CHPV). 11. júna 1992 bola vyhláškou Ministerstva životného prostredia preklasifikovaná na národnú prírodnú pamiatku (IPA). Cieľom ochrany je zachovanie súčasného stavu a prirodzeného vývoja pieskovcových skalných masívov a minimalizácia negatívneho antropogénneho pôsobenia.
Pravčická brána sa v roku 2009 dostala do užšieho kola ankety New7Wonders o sedem prírodných divov sveta, keď postúpila medzi 71 semifinalistov. Do užšieho výberu 28 finalistov sa ale už neprebojovala. iDNES.cz iDNES.cz (2) New7Wonders of Nature
Pôvod názvu Súčasný názov Pravčická brána je odvodený z jej nemeckého názvu Prebischtor (vo význame Tor ako brána). Prví obyvatelia oblasti nazývali bránu podľa jej vlastností a rozmerov, zaužívaný bol názov "Veľká brána" (), čo je dokumentované aj v prvej písomnej zmienke o bráne z roku 1410. Oproti tomu zoznam miestnych názvov, obsiahnutý v urbári z roku 1722 uvádza „Das Thor“. Až v turistickej literatúre sa začalo objavovať pomenovanie Prebischtor, prevzaté z názvu najbližších terénnych útvarov Prebischgrund, Prebischkegel a Prebischhorn, uvádzaných už v popisoch hraníc zo 16. a 17. storočia a v zmluvách o delení panstva. Tieto označenia pochádzajú pravdepodobne z rozšíreného miestneho mena Prebisch.
S rozmachom turistiky postupne pribúdali aj českí návštevníci z česky hovoriaceho vnútrozemia a nemecký tvar slova tak bol pripodobnený podobnému slovu českému. Dialo sa tak sprvu nejednotne, čo ukazuje aj rozličnosť zachovaných názvov: Brána Přebišova, Přebišská brána, Velká brána Převýšovská a Převyšovská brána. Nakoniec sa v 30. rokoch 20. storočia ustálil súčasný tvar, ktorý však nijako nesúvisí s názvom obce Pravčice v okrese Kroměříž.
Existuje aj mnoho legiend a príkladov ľudovej etymológie, vysvetľujúcich pôvod názvu. Jednou z nich je povesť o pustovníkovi Prebischovi, ktorý tu údajne sídlil a dal bráne meno. Rovnako nepravdepodobný sa javí aj názor, že brána dostala názov od slovanského výrazu pre bránu či previs. Nemecké meno "Prebischtor" by tak bolo odvodené od českého slova "převis".
Lokalita a rozmery náhľad|Označenie 1. zóny NP České Švýcarsko Národná prírodná pamiatka Pravčická brána sa nachádza v 1. zóne Národného parku České Švýcarsko, asi severovýchodne od obce Hřensko a severozápadne od obce Mezní Louka. Geomorfologicky patrí k Děčínskej vrchovine, konkrétne k podcelku Jetřichovické stěny a nachádza sa v nadmorskej výške . Je súčasťou skalného defilé Krídelné steny a zo skalnej plošiny vybieha šikmo v smere SV – JZ.Vařilová, Z. (2011): Komplexní studium porušování pískovcových skalních objektů (prípadová štúdia: Pravčická brána, Národný park České Švýcarsko), s. 7. S dĺžkou 26,5 metra, výškou 16 metrov, najmenšou hrúbkou klenby 2,5 metra a najmenšou šírkou 8 metrov je to najväčšia pieskovcová skalná brána v Európe. Plocha IPA Pravčická brána je .
História vľavo|náhľad|Zámoček Sokolí hnízdo Vzhľadom na neprístupnosť terénu, nevhodné podmienky pre poľnohospodárstvo aj lesníctvo a inému pohľadu vtedajších ľudí na krajinu, nebola brána a jej blízke okolie pravdepodobne využívaná do 2. polovice 18. storočia. Na začiatku 19. storočia začali bránu navštevovať predovšetkým umelci zo susedného Saska, ktorí ju zachytávali vo svojich dielach.Vařilová, Z., Belišová, N.: Pravčická brána: velká kniha o velké bráně, Nakladatelství Academia, Praha 2010, s. 127 – 128. V roku 1826 bolo pri päte Pravčickej brány sprevádzkované prvé občerstvovacie zariadenie a o 11 rokov neskôr bola zriadená aj nocľaháreň. Medzi významné osobnosti, ktoré bránu v tomto období navštívili, patrí bezpochyby dánsky spisovateľ Hans Christian Andersen. Do tejto oblasti po prvýkrát zavítal v roku 1831 a spomína ju vo svojich zápiskoch z ciest.Vařilová, Z., Belišová, N.: Pravčická brána: velká kniha o velké bráně, Nakladatelství Academia, Praha 2010, s. 129 – 132 V 60. rokoch 19. storočia bol upravený chodník cez Dlouhý důl, určený predovšetkým pre prístup na koni, ďalšie jeho úpravy prebehli v roku 1880, keď tu boli postavené kamenné mostíky, uľahčujúce cestu náročným terénom.Vařilová, Z., Belišová, N.: Pravčická brána: velká kniha o velké bráně, Nakladatelství Academia, Praha 2010, s. 146Vařilová, Z., Belišová, N.: Pravčická brána: velká kniha o velké bráně, Nakladatelství Academia, Praha 2010, s. 153. Na pokyn majiteľa panstva, kniežaťa Edmunda Clary-Aldringena, začala v roku 1881 stavba hostinca Sokolí hnízdo (vtedy nazývaného Prebischtor). Dokončený a otvorený bol o rok neskôr a vtedy sa na Pravčickej bráne tiež začalo prvýkrát vyberať vstupné.Vařilová, Z., Belišová, N.: Pravčická brána: velká kniha o velké bráně, Nakladatelství Academia, Praha 2010, s. 153 – 156 Hotel Sokolí hnízdo je od roku 1992 v súkromnom vlastníctve.
Prírodné pomery Geológia Sedimenty na území Českosaského Švýcarska sa ukladali v období vrchnej kriedy v druhohorách. V tomto období sa tu vyskytovalo more, ktoré bolo v tejto svojej severnej časti pomerne plytké, a ukladali sa tu predovšetkým kremenné pieskovce. Došlo k prehĺbeniu panvy (zvýšeniu morskej hladiny) a ukladali sa naopak prachovce, ktoré dnes oddeľujú pieskovcové vrstvy. Samotná brána je tvorená jizerským súvrstvím, ktoré sa ukladalo od stredného do začiatku vrchného turónu a nadobudlo hrúbku od 350 do 420 metrov. Šikmé zvrstvenie pieskovcových vrstiev ukazuje na prevládajúci juhovýchodný smer morských prúdov, na rozdiel napríklad od západného prúdenia, zjavného na skalách bělohorského súvrstvia (napríklad v Hřensku).Vařilová, Z., Belišová, N.: Pravčická brána: velká kniha o velké bráně, Nakladatelství Academia, Praha 2010, s. 39 – 48. Po ústupe mora boli obnažené pieskovcové masívy exponované prírodným podmienkam; na erózii a odnose materiálu sa podieľalo viac faktorov. Predovšetkým to bola hĺbková riečna erózia, ktorá vytvorila strmé skalné svahy. Horniny boli následne vystavené zvetrávaniu, došlo k odnosu ich menej pevných častí, a tým k vzniku rôznych útvarov pieskovcového reliéfu. Pri formovaní skalnej brány najprv došlo k vytvoreniu tzv. skalnej steny postupným opadávaním kusov pieskovca a skalným rúcaním pozdĺž súbežných puklín v pieskovcovom masíve. V spodnej časti steny potom z oboch strán vznikol previs, ktorý sa postupne rozširoval v smere nahor a do strán, až došlo k úplnému prederaveniu steny. Ostré hrany po opadnutí materiálu boli časom zahladzované zvetrávaním (soľným či mrazovým) alebo bioeróziou.Vařilová, Z., Belišová, N.: Pravčická brána: velká kniha o velké bráně, Nakladatelství Academia, Praha 2010, s. 48 – 54.
Flóra Vzhľadom na to, že k ploche IPA patria aj okolité svahy, je tu zastúpených viac druhov biotopov; tie boli zistené v súvislosti s mapovaním biotopov sústavy Natura 2000. Na pieskovcovom substráte možno všeobecne nájsť skôr na živiny nenáročné acidofyty (t. j. kyslomilné druhy). Vo vegetácii prevláda spoločenstvo boreokontinentálnych borín, ktoré sa vyskytujú vo vrcholových partiách skál a zaberajú 46% rozlohy územia IPA. Zo stromov v ňom prevažujú borovica lesná (Pinus sylvestris) a breza previsnutá (Betula pendula), z bylín sú tu zastúpené metlička krivoľaká (Avenella flexuosa), hasivka orlia (Pteridium aquilinum), čučoriedka obyčajná (Vaccinium myrtillus), brusnica obyčajná (Vaccinium vitis-idaea) či vres obyčajný (Calluna vulgaris). Z machov je hojný napríklad dvojhrotec chvostnatý (Dicranum scoparium), paprutka meniaca (Pohlia nutans), dvojhrotec chvostnatý (Dicranum scoparium).Vařilová, Z., Belišová, N.: Pravčická brána: velká kniha o velké bráně, Nakladatelství Academia, Praha 2010, s. 97.
náhľad|Vres obyčajný (Calluna vulgaris) Samotná Pravčická brána je najviac pokrytá lišajníkmi. Častým rodom je dutohlávka, na pieskovcových skalách môžeme pozorovať terčovku zakrivenú (Arctoparmelia incurva), ktorá tvorí žltkasté stielky a patrí medzi vzácne lišajníky. Možno ju nájsť aj na samotnom útvare brány, spolu napríklad s drobnovýtruskou hnedastou (Acarospora fuscata), šialočkou čiernohnedou (Lecidea fuscoatra), terčovkou skalnou (Parmelia saxatilis) alebo terčovkou strechovitou (Parmelia omphalodes). Na stromoch nájdeme terčovku bublinatú (Hypogymnia physodes) alebo terčovku brázditú (Parmelia sulcata).Vařilová, Z., Belišová, N.: Pravčická brána: velká kniha o velké bráně, Nakladatelství Academia, Praha 2010, s. 103 – 106. V štrbinách Pravčickej brány sa vyskytuje tiež pečeňovka Calypogeia integristipula, z machov tu rastú Tetraphis pellucida, Dicranella heteromalla, Tortula muralis, Polytrichum piliferum alebo Schistostega pennata. Z vyšších rastlín tu nájdeme borovicu lesnú (Pinus sylvestris) a brezu previsnutú (Betula pendula), vres obyčajný (Calluna vulgaris), čučoriedku obyčajnú (Vaccinium myrtillus), brusnicu obyčajnú (Vaccinium vitis-idaea) a metličku krivoľakú (Avenella flexuosa).Vařilová, Z., Belišová, N.:Pravčická brána: velká kniha o velké bráně, Nakladatelství Academia, Praha 2010, s. 96 – 97.
Medzi suché spoločenstvá patrí štrbinová vegetácia silikátových skál, ktorej hojnými druhmi sú vres obyčajný (Calluna vulgaris), brusnica čučoriedková (Vaccinium myrtillus) a brusnica obyčajná (Vaccinium vitis-idaea); z machov je to potom predovšetkým Campylopus flexuosus, Polytrichum piliferum, Ceratodon purpureus a Pohlia nutans.Vařilová, Z., Belišová, N.: Pravčická brána: velká kniha o velké bráně, Nakladatelství Academia, Praha 2010, s. 97 – 100
Na hranách skál exponovaných severne sa vyskytujú vlhké spoločenstvá brusnicovej vegetácie, v ktorej sa vyskytuje čučoriedka (Vaccinium myrtillus) i rod rašelinníkov (Sphagnum sp.).Vařilová, Z., Belišová, N.: Pravčická brána: velká kniha o velké bráně, Nakladatelství Academia, Praha 2010, s. 100.
Na okolitých svahoch sa predovšetkým v nižších polohách nachádzajú acidofilné (kyslé) bučiny, ktoré boli v minulosti v Labských pieskovcoch dominantné, ale v súvislosti s lesným hospodárstvom boli nahradzované smrekovými monokultúrami alebo borovicami. Na území IPA dnes zaberajú 10% rozlohy. Stromové poschodie tvorí buk lesný (Fagus sylvatica), v menšej miere potom jedľa biela (Abies alba), dub letný (Quercus robur), dub zimný (Quercus petraea), javor horský (Acer pseudoplatanus), brest drsný (Ulmus glabra) a smrek obyčajný (Picea abies). Z bylín sa tu nachádzajú bika belavá (Luzula luzuloides), bika chlpatá (Luzula pilosa), metlička krivoľaká (Avenella flexuosa), papraď rozložená (Dryopteris dilatata) alebo pstroček dvojlistý (Maianthemum bifolium). Typickými zástupcami machov sú Atrichum undulatum, Dicranella heteromalla, Pohlia nutans a Polytrichastrum formosum.Vařilová, Z., Belišová, N.: Pravčická brána: velká kniha o velké bráně, Nakladatelství Academia, Praha 2010, s. 94 – 96.