Kalifornia (po anglicky a po španielsky California) je štát na západe Spojených štátov. S viac ako 38,9 miliónmi obyvateľov na celkovej rozlohe približne je najľudnatejším štátom USA, tretím najväčším štátom USA podľa rozlohy a najľudnatejším subnárodným celkom v Severnej Amerike. Na severe susedí s Oregonom, na východe s Nevadou a Arizonou a na juhu s mexickým štátom Baja California; na západe má pobrežie pozdĺž Tichého oceánu.
Oblasti Greater Los Angeles a San Francisco Bay Area v Kalifornii sú druhým a piatym najľudnatejším mestským regiónom v krajine. Greater Los Angeles má viac ako 18,7 milióna obyvateľov a San Francisco Bay Area má viac ako 9,6 milióna obyvateľov. Los Angeles je najľudnatejšie mesto štátu a druhé najľudnatejšie mesto v krajine. San Francisco je druhé najhustejšie obývané veľkomesto v krajine. Okres Los Angeles County je najľudnatejší okres v krajine a okres San Bernardino County je rozlohou najväčší okres v krajine. Sacramento je hlavné mesto štátu.
Hospodárstvo Kalifornie je najväčšie spomedzi všetkých štátov USA a v roku 2022 dosiahlo hrubý štátny produkt (GSP) vo výške 3,6 bilióna USD. Je to najväčšia subnárodná ekonomika na svete. Ak by bola Kalifornia suverénnym štátom, v roku 2022 by bola piatou najväčšou ekonomikou na svete, hneď za Indiou a pred Spojeným kráľovstvom, ako aj 37. najľudnatejšou krajinou. Oblasť Greater Los Angeles a oblasť San Francisca sú druhou a štvrtou najväčšou mestskou ekonomikou v krajine (1,0 bilióna USD a 0,6 bilióna USD v roku 2020). Kombinovaná štatistická oblasť San Francisco Bay Area mala v roku 2018 najvyšší hrubý domáci produkt na obyvateľa v krajine (106 757 USD) spomedzi veľkých primárnych štatistických oblastí a je domovom piatich z desiatich najväčších spoločností na svete podľa trhovej kapitalizácie a štyroch z desiatich najbohatších ľudí na svete. Mierne viac ako 84 % obyvateľov štátu vo veku 25 rokov a viac má stredoškolské vzdelanie, čo je najnižšia miera stredoškolského vzdelania spomedzi všetkých 50 štátov.
Pred európskou kolonizáciou bola Kalifornia jednou z kultúrne a jazykovo najrozmanitejších oblastí predkolumbovskej Severnej Ameriky a kalifornskí indiáni predstavovali najväčšiu hustotu indiánskeho obyvateľstva na sever od dnešného Mexika. Európsky prieskum v 16. a 17. storočí viedol ku kolonizácii Kalifornie Španielskym impériom. V roku 1804 bola zaradená do provincie Alta California v rámci vicekráľovstva Nové Španielsko. Po úspešnej vojne za nezávislosť sa oblasť v roku 1821 stala súčasťou Mexika, ale po mexicko-americkej vojne bola v roku 1848 odstúpená Spojeným štátom. Kalifornská zlatá horúčka sa začala v roku 1848 a viedla k dramatickým sociálnym a demografickým zmenám vrátane vyľudnenia pôvodného obyvateľstva v rámci kalifornskej genocídy. Západná časť Alta California bola potom zorganizovaná a 9. septembra 1850 prijatá ako 31. štát na základe Kompromisu z roku 1850 ako slobodný štát.
Významné príspevky do populárnej kultúry, od zábavy, športu, hudby a módy, majú svoj pôvod v Kalifornii. Štát významne prispel aj v oblasti komunikácie, informácií, inovácií, vzdelávania, environmentalistiky, zábavy, ekonomiky, politiky, technológií a náboženstva. Kalifornia je domovom Hollywoodu, najstaršieho a jedného z najväčších filmových odvetví na svete, ktoré zásadne ovplyvňuje svetovú zábavu. Okrem iných vynálezov sa považuje za miesto vzniku amerického filmového priemyslu, hippie kontrakultúry, plážovej a automobilovej kultúry, osobného počítača, internetu, rýchleho občerstvenia, reštaurácií, hamburgerov, skateboardingu a koláčikov šťastia. Oblasť Sanfranciského zálivu a oblasť Veľkého Los Angeles sa všeobecne považujú za centrá svetového technologického a amerického filmového priemyslu. Hospodárstvo Kalifornie je veľmi rozmanité. Kalifornský poľnohospodársky priemysel má najvyššiu produkciu zo všetkých štátov USA a na čele stoja mliečne výrobky, mandle a hrozno. Vďaka najrušnejším prístavom v krajine (Los Angeles a Long Beach) zohráva Kalifornia kľúčovú úlohu v globálnom dodávateľskom reťazci, keďže sa do nej prepravuje približne 40 % všetkého tovaru dovážaného do Spojených štátov.
Geografická rozmanitosť štátu siaha od pobrežia Tichého oceánu a metropolitných oblastí na západe po pohorie Sierra Nevada na východe a od sekvojových lesov a lesov Duglasových jedlí na severozápade po Mohavskú púšť na juhovýchode. Dve tretiny národného rizika zemetrasení sa nachádzajú v Kalifornii. V strede štátu dominuje úrodná poľnohospodárska oblasť Central Valley. Kalifornia je známa svojím teplým stredozemským podnebím pozdĺž pobrežia a monzúnovým sezónnym počasím vo vnútrozemí. Veľká rozloha štátu má za následok podnebie, ktoré sa líši od vlhkého dažďového pralesa mierneho pásma na severe po vyprahnutú púšť vo vnútrozemí, ako aj zasnežené alpské podnebie v horách. Suchá a lesné požiare sú pre štát trvalým problémom.
Dejiny
Indiáni Kalifornia bola jednou z kultúrne a jazykovo najrozmanitejších oblastí predkolumbovskej Severnej Ameriky. Historici sa vo všeobecnosti zhodujú, že pred európskou kolonizáciou v nej žilo najmenej 300 000 ľudí. Pôvodné obyvateľstvo Kalifornie zahŕňalo viac ako 70 rôznych etnických skupín, ktoré obývali rôzne prostredia od hôr a púští až po ostrovy a sekvojové lesy. vľavo|náhľad|Mapa pôvodných kalifornských kmeňov a jazykov v čase kontaktu s Európou Domorodí obyvatelia žijúci v týchto rozmanitých geografických oblastiach vyvinuli komplexné formy riadenia ekosystémov vrátane lesného záhradníctva, aby si zabezpečili pravidelnú dostupnosť potravín a liečivých rastlín. Išlo o formu udržateľného poľnohospodárstva. Na zmiernenie ničivých veľkých požiarov, ktoré ničia prírodné prostredie, pôvodní obyvatelia vyvinuli prax kontrolovaného vypaľovania. Kalifornská vláda v roku 2022 uznala prínos tejto praxe.
Tieto skupiny boli rôznorodé aj z hľadiska politickej organizácie, tvorili ich skupiny, kmene, dediny a na pobreží bohatom na zdroje veľké náčelnícke kmene, ako napríklad Čumaši, Pomovia a Salinovia. Obchod, vzájomné manželstvá, remeselní špecialisti a vojenské spojenectvá podporovali sociálne a hospodárske vzťahy medzi mnohými skupinami. Hoci národy niekedy viedli vojny, väčšina ozbrojených konfliktov sa odohrávala medzi skupinami ľudí za účelom pomsty. Získanie územia zvyčajne nebolo cieľom týchto bojov malého rozsahu.
Muži a ženy mali v spoločnosti vo všeobecnosti odlišné úlohy. Ženy boli často zodpovedné za tkanie, zber, spracovanie a prípravu potravín, zatiaľ čo muži za lov a iné formy fyzickej práce. Vo väčšine spoločností mali svoje úlohy aj ľudia, ktorých Španieli označovali ako joyas a považovali ich za "mužov, ktorí sa obliekali ako ženy". Joyas boli zodpovední za rituály smrti, pochovávania a smútku a plnili spoločenské úlohy žien. V domorodých spoločnostiach sa na ich označenie používali termíny ako "dvojduch". Čumaši ich označovali ako 'aqi. Prví španielski osadníci ich nenávideli a snažili sa ich odstrániť.
Španielske obdobie Prvými Európanmi, ktorí preskúmali pobrežie Kalifornie, boli členovia španielskej námornej expedície pod vedením portugalského kapitána Juana Rodrígueza Cabrilla v roku 1542. Cabrillo bol poverený Antoniom de Mendozom, vicekráľom Nového Španielska, aby viedol expedíciu na pobrežie Tichého oceánu a hľadal obchodné príležitosti; 28. septembra 1542 vstúpili do zálivu San Diego a dostali sa na sever k ostrovu San Miguel. Súkromník a cestovateľ Francis Drake preskúmal a nárokoval si bližšie neurčenú časť kalifornského pobrežia v roku 1579 a pristál severne od budúceho mesta San Francisco. Prví Ázijci vkročili na územie dnešných Spojených štátov v roku 1587, keď filipínski námorníci dorazili na španielskych lodiach do zátoky Morro. Zhodou okolností potomkovia moslimského kalifa Hasana ibn Alího v pôvodne islamskej Manile konvertovali, potom zmiešali kresťanstvo s islamom a po dobytí Španielskom prechádzali cez Kaliforniu (pomenovanú po kalifovi) na ceste do Guerrera v Mexiku. Sebastián Vizcaíno v roku 1602 preskúmal a zmapoval pobrežie Kalifornie pre Nové Španielsko a vystúpil na breh v Monterey. Napriek terénnym prieskumom Kalifornie v 16. storočí pretrvávala Rodríguezova predstava Kalifornie ako ostrova. Takéto zobrazenia sa objavovali na mnohých európskych mapách až do 18. storočia.
Názov Slovo Kalifornia pôvodne pomenúvalo celú oblasť dnešného štátu Kalifornia plus celé štáty alebo iba časti štátov Nevada, Utah, Arizona, Wyoming a mexický polostrov dnes známy ako Kalifornský polostrov.
Názov Kalifornia je najbežnejšie spätý s presláveným rajom obývaným Amazonkami, kde vládla kráľovná Califia. Mýtus o Califii je zaznamenaný v 1510-stranovej knihe Las sergas de Esplandián, napísanej ako pokračovanie ku knihe Amadís de Gaula španielskym dobrodružným spisovateľom Garciom Ordóñezom Rodríguezom de Montalvom. Kráľovstvo kráľovnej Califie bolo podľa Montalva bohaté na zlato a veľké územie bolo obývané griffinmi a ďalšími čudnými šelmami.
Vlajka a pečať Vlajka Kalifornie sa nazýva Bear Flag, čo v preklade znamená Medvedia vlajka. V súčasnej podobe bola prijatá v roku 1911, teda pred vyše 100 rokmi. Na vlajke je kalifornský grizly (oficiálne štátne zviera), ktorý symbolizuje silu, hviezda reprezentuje nezávislosť krajiny, červená farba znamená odvahu a biele pozadie čistotu. Autorom pôvodnej Medvedej vlajky bol William Todd, synovec manželky Abrahama Lincolna.
Štátna pečať štátu Kalifornia bola prijatá pred približne 200 rokmi. Na pečati je rímska bohyňa múdrosti a vojny, grizly, zväzok obilia a baník. Je tu aj fráza "Eureka", čo znamená "Našiel som ho!" je štátne Kalifornské motto.
Geografia a životné prostredie Kaliforniu obklopuje Tichý Oceán, Oregon, Nevada, Arizona a Mexický štát Baja California. S rozlohou 411 000 km² je tretím najväčším štátom Spojených štátov po Aljaške a Texase. V čase, keď ešte Kalifornia bola samostatná krajina, bola 59. najväčším štátom sveta medzi Irakom a Paraguajom.
10 najväčších miest náhľad|Údolie Central Valley, poľnohospodársky hlavný zdroj štátu Los Angeles San Diego San José San Francisco Fresno Sacramento - hlavné mesto Long Beach Oakland Bakersfield Anaheim
Vláda a politika
Štátna samospráva náhľad|Kalifornský Kapitol v Sacramente, sídlo kalifornskej vlády, je sídlom kalifornského zákonodarného zboru a guvernéra Kalifornie. Hlavným mestom Kalifornie je Sacramento. Štát sa člení na tri zložky vlády - výkonnú zložku, ktorú tvorí guvernér a ďalší nezávisle volení ústavní činitelia; zákonodarnú zložku, ktorú tvorí zhromaždenie a senát; a súdnu zložku, ktorú tvorí Najvyšší súd Kalifornie a nižšie súdy. Štát umožňuje aj návrhy na hlasovanie: priamu účasť voličov prostredníctvom iniciatívy, referenda, odvolania a ratifikácie. Pred prijatím Návrhu 14 v roku 2010 umožňovala Kalifornia každej politickej strane, aby si vybrala, či chce mať uzavreté primárky alebo primárky, v ktorých hlasujú len členovia strany a nezávislí. Po 8. júni 2010, keď bol schválený Návrh 14, sú s výnimkou len prezidenta Spojených štátov a funkcií v okresných ústredných výboroch všetci kandidáti v primárnych voľbách uvedení na hlasovacom lístku s preferovanou straníckou príslušnosťou, ale nie sú oficiálnymi kandidátmi tejto strany. V primárnych voľbách postúpia do všeobecných volieb dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov bez ohľadu na stranícku príslušnosť. Ak v mimoriadnych primárnych voľbách získa jeden z kandidátov viac ako 50 % všetkých odovzdaných hlasov, je zvolený na uvoľnené miesto a mimoriadne všeobecné voľby sa nekonajú.
Výkonná moc vľavo|náhľad|Stanford Mansion je oficiálnym prijímacím strediskom kalifornskej vlády a jedným z pracovísk kalifornského guvernéra. Kalifornskú výkonnú moc tvorí guvernér a sedem ďalších volených ústavných činiteľov: viceguvernér, generálny prokurátor, štátny tajomník, štátny kontrolór, štátny pokladník, komisár pre poistenie a štátny superintendent pre verejné vzdelávanie. Ich funkčné obdobie je štvorročné a môžu byť opätovne zvolení len raz.