Anna Dalasséna (, iný prepis Anna Dalassene, ; * okolo 1025/1030† 1. november 1100/1102/medzi 1101 až 1105/asi 1105) bola byzantská aristokratka z rodu Dalassénovcov, matka byzantského cisára Alexia I. Komnéna. Podporovala svojho syna počas nástupu na trón i počas jeho vlády. V jeho neprítomnosti vládla de facto ako jeho regentka. Bola známa pre svoju zbožnosť, podporovala byzantské mníšstvo. Jej vnučkou a obdivovateľkou bola byzantská kronikárka Anna Komnéna.
Životopis O Anninom ranom živote sa nič nevie. Narodila sa zrejme niekedy okolo roku 1025. Jej otcom bol Alexios Charón, vysoký byzantský úradník v južnej Itálii. Po matke pochádzala z rodu Dalassénovcov, jej starý otec bol Adrianos Dalassénos. Vydala sa za Jána Komnéna, brata cisára Izáka Komnéna. Spolu mali osem detí, z toho päť chlapcov a tri dcéry. Ťažko niesla stratu cisárskej koruny z rúk Komnénovcov a snažila sa rodine zabezpečiť silné postavenie. Negatívne sa stavala proti Dukovcom, ktorí sa ujali moci (Konštantín X.) a živila nádeje na znovunastolenie komnénovskej dynastie. To sa prejavilo najmä po roku 1067, keď ovdovela a prevzala úlohu hlavy rodiny. Traja dospelí synovia odišli bojovať do vojska a jej dcéry sa vydali za významných byzantských aristokratov.
Anna sa snažila dostať svoje deti do vysokých pozícií v štáte, čo sa jej počas vlády cisárovnej regentky Eudokie (vdovy po Konštantínovi X.) a Romana IV. Diogena aj darilo. Po bitke pri Mantzikerte bol cisár zbavený moci a Dalasséna, ktorá stála na jeho strane, bola spolu s deťmi vyhnaná na Princove ostrovy v Marmarskom mori. Situácia v krajine bola však vážna a po smrti Romana IV. bola rodina omilostená. Jej synovia odišli bojovať na front. Moci sa ujal Nikefor III. Botaneiates a Annin syn Alexios, ktorý potlačil niekoľko povstaní získal postupne veľkú moc. Dalasséna ho aktívne povzbudzovala k vzbure. Ťažko niesla Alexiov sobáš s Irenou z roku Dukovcov. Zmier znepriatelených rodov však výrazne posilnil Alexiovo postavenie. V roku 1081 Nikéfor za svojho dediča vymenoval svojho synovca Synadéna a Komnénovci sa dostali do nemilosti. Dalassénini synovia Alexios a Izák pred perzekúciami utiekli z Konštantínopola a Anna hľadala azyl v Chráme Hagia Sofia a následne v Monastieri Petrion. Alexios bol prehlásený cisárom a krátko na to vstúpil do Konštantínopola.
Anna sa stala cisárovnou matkou a na cisárskom dvore získala veľkú moc. Keď Alexios v roku 1081 vytiahol do boja proti Normanom, zveril jej prostredníctvom zlatej buly absolútnu moc. Jej text sa zachoval v diele Anny Komnény. Vyhotovená bola aj Dalassénina pečať. V paláci zaviedla prísny poriadok obdobný s kláštorným režimom. Žila zbožným životom, no čoraz viac sa začala prejavovať jej panovačná a neústupná povaha, takže sa rýchlo stala neobľúbenou. V roku 1095 nechala oslepiť Nikéfora Diogena. Napokon sama pochopila, že jej postavenie sa zhoršuje a že i jej dovtedy milujúci syn, cisár Alexios, na ňu mení názor. Sama preto odišla do Monastiera Pentepoptes, kde krátko na to zomrela.
Referencie
Ďalšia literatúra
Kategória:Dalassénovci Kategória:Byzantské cisárovné Kategória:Narodenia v 11. storočí Kategória:Úmrtia v 12. storočí Kategória:Úmrtia 1. novembra