Mária Bárkányová (; * 2. marec 1852, Košice – † 26. júl 1928, Berlín) bola maďarská dramatická herečka pôsobiaca najmä v Nemecku. Patrila k popredným interpretkám klasických a moderných dramatických úloh svojej generácie, vystupovala po celej Európe, v Rusku aj v Spojených štátoch a na vrchole kariéry sa radila medzi najvýznamnejšie nemecky hovoriace tragédky.

Mladosť Mária pochádzala zo židovskej rodiny; jej otec sa volal Jakab Bárkány a podľa prameňov bol obchodníkom s poľnohospodárskymi plodinami (podľa nemeckého prameňa majiteľ mlynárskeho podniku, Mehlfabrikant), a podľa niektorých zdrojov bola jednou zo šiestich dcér. Bola žiačkou učiteľského ústavu (tanítóképző-intézet); nemecké pramene hovoria o výchove v uršulínskom kláštore. Už počas školských predstavení sa prejavil jej vzťah k divadlu a predstavenia Schillerových hier Don Carlos a Mária Stuartová v nej prvýkrát vzbudili túžbu stať sa herečkou.

Vo veku asi 15 rokov ju otec poslal do Viedne, aby sa vyučila za účtovníčku. Ona sa však venovala štúdiu herectva a za svoj vzor si vzala slávnu herečku viedenského Burgtheatra Charlotte Wolterovú. Vo Viedni bývala u brata svojej starej matky, Józsefa Kleina, ktorý ju spolu s manželkou podporoval v ceste k divadlu. Jej mimoriadne nadanie objavil herec Carl von La Roche, ktorý presvedčil jej rodičov, aby jej umožnili profesionálne sa vzdelávať. K jej učiteľom patrili Adolf von Sonnenthal, Maurice Strakosch a burgtheaterský herec Förster. Na rozkaz cisára Františka Jozefa I. debutovala v Burgtheatri ako Luisa v Schillerovej hre Úklady a láska.

Kariéra Divadelný debut a vzostup V roku 1873 ju angažovali do mestského divadla vo Frankfurte nad Mohanom, kde s veľkým úspechom hrala slávne úlohy z repertoáru francúzskej tragédky Rachel a kde pôsobila do roku 1876, keď ju slávny Chéri Maurice získal pre hamburské divadlo Thalia-Theater. Odtiaľ prešla do Berlína; podľa maďarského prameňa v roku 1880 účinkovala v berlínskom Ostend-Theater (kde mala svoje prvé berlínske vystúpenie v hre Úklady a láska), a následne sa stala členkou Kráľovského činoherného divadla (Berliner königliche Schauspielhaus), kde jej nástupnou úlohou bola Margaréta (Gretchen). (Pramene sa v rannej chronológii rozchádzajú: niektoré uvádzajú frankfurtský debut až roku 1878 a presun do Hamburgu okolo roku 1880, iné medzitým uvádzajú aj členstvo vo viedenskom Burgtheatri a pôsobenie v Grazi; rovnako sa líši údaj o tom, kde debutovala v úlohe Luisy v hre Úklady a láska — podľa Wiener Bilder to bolo na rozkaz cisára vo Viedni, podľa maďarského lexikónu až v Berlíne.) V roku 1888 ju riaditeľ Oskar Blumenthal získal pre novozaložené berlínske Lessing-Theater, v ktorého otváracom predstavení vystúpila s veľkým úspechom (ako Recha v Lessingovom Múdrom Nathanovi). Práve preto, že nemčina bola jazykom vzdelania a spoločenského vzostupu, ju rodičia poslali do Viedne aj preto, aby si zdokonalila nemčinu; spočiatku ju kritika chválila za vzorne správnu výslovnosť.

Medzinárodné turné

Po odchode z berlínskeho javiska už neprijala stále angažmán a vystupovala ako hosťujúca hviezda. V 80. a 90. rokoch 19. storočia účinkovala v Moskve, Rige, Hannoveri, Drážďanoch, Lipsku, Budapešti, Petrohrade a inde. Jeden zo svojich najväčších úspechov zažila v Holandsku, kde jej hlas — často prirovnávaný k zvuku talianskych huslí — porovnávali s hlasom herečky Hedwigy Raabe.

Do Spojených štátov ju priviedli na základe zmluvy s nemeckým divadlom Amberg's Theatre v New Yorku. Tam v januári 1892 absolvovala svoj americký debut a v priebehu prvých dvoch týždňov vystúpila ako Margaréta (vo Faustovi), v titulnej úlohe Adrienne Lecouvreur, ako Francine (vo Francillon od Dumasa mladšieho) a v hrách Dora a Fedora. Recenzent denníka The New York Times jej výkony hodnotil zmiešane: vyzdvihol jej dôkladnú prípravu, mladosť a prirodzené nadanie pre javisko, no zároveň ju označil za „nie veľkú" herečku, ktorej viac vyhovujú moderné francúzske úlohy než postavy naivných dievčat. V roku 1893 sa stala predmetom súdneho sporu: federálny sudca E. Henry Lacombe vydal predbežné súdne rozhodnutie, ktoré jej na základe výhradnej zmluvy s Amberg's Theatre zakazovalo vystupovať v konkurenčnom Thalia Theater; obhajoba neúspešne argumentovala, že takáto zmluva je neprípustným „obmedzovaním obchodu".

V Petrohrade vystupovala v rovnakom čase ako Sarah Bernhardtová a dostalo sa jej vrúcnejšieho prijatia ako francúzskej hviezde, hoci podľa historičky umenia Zuzany Kobliškovej to mohlo byť skôr z politických dôvodov než z čistého porovnania talentu. Na svojich medzinárodných turné vystupovala aj po boku slávneho nemecky hovoriaceho herca Josepha Kainza.

V roku 1900 počas Svetovej výstavy viedla v Paríži vlastnú divadelnú spoločnosť, s ktorou uvádzala drámy Schillera a Goetheho. Bola vôbec prvou, kto uviedol divadelné hry v nemeckom jazyku vo Francúzsku, čo bolo na pozadí napätých vzťahov medzi oboma krajinami prijaté s nadšením a oslavované takmer ako diplomatická misia zmierenia. Toto parížske turné predstavovalo vrchol jej medzinárodnej slávy; francúzska vláda jej ako vôbec prvej nemeckej umelkyni udelila vyznamenanie Officier de l'instruction publique. Bola tiež spolupracovníčkou Ludwiga Barnaya pri založení združenia Genossenschaft Deutscher Bühnenangehöriger.

K jej doloženým vystúpeniam patria hosťovania v regióne Wuppertal v novembri 1890, kde v mestskom divadle v Elberfelde účinkovala v Shakespearovej Skrotení zlej ženy a v hre Die Waise von Lowood; v Elberfelde získala dobré kritiky, hoci v Barmene ju jedny nepriateľsky naladené noviny odsúdili.

Významné úlohy a film Bárkányová sa spájala najmä s úlohami ako Margaréta (vo Faustovi), Klärchen (v Egmontovi), titulná postava v Schillerovej Orleánskej panne (Johanka z Arku), Magda (v Sudermannovej Domovine), Mária Stuartová, princezná Eboli (v Schillerovom Donovi Carlosovi), Fedora a Júlia. Účinkovala aj v ranom filme; k jej filmovým úlohám patrí Die schuldige Mutter (1913) a radí sa medzi herečky nemého filmu.

Osobný život a pôvod Hoci sa narodila v Uhorsku a bola na to hrdá, považovala sa predovšetkým za nemeckú herečku a nemeckú nacionalistku; novinárov rada zavádzala tvrdením, že po nemecky sa naučila až v dospelosti. Pravdepodobne sa nikdy nevydala, po celý život ju oslovovali „Frl." (Fräulein) a nemala deti. Bola opisovaná ako intelektuálka a známa svojou dobročinnosťou — vystupovala na benefičných koncertoch a finančne prispievala aj na stavbu kostola. Francúzske noviny La Presse v roku 1893 priniesli správu o údajnom vzťahu medzi ňou a neskorším cisárom Viliamom II., pričom dobová tlač opisovala otca a syna ako sokov o jej priazeň. Jej neter Irma Weile sa stala opernou speváčkou a spomínala, že sa v Bárkányovej dome stretla s Puccinim, keď v Berlíne naskúšaval Madame Butterfly. Podľa berlínskeho adresára z roku 1920 bývala v Berlíne na Kurfürstendamme 182 – 183 (3. poschodie) v štvrti W 15 a bola vedená ako dvorná herečka (Hofschauspielerin). Po tom, čo sa stiahla z javiska, vystupovala už len počas prvej svetovej vojny pre vojakov v Belgicku a Poľsku. Jej berlínsky domov bol až do jej smrti významným spoločenským strediskom hlavného mesta.

Bárkányová bola židovského pôvodu a ako významná židovská umelkyňa sa stala terčom antisemitizmu, ktorý v nemeckojazyčnom prostredí koncom 19. storočia silnel. Antisemiten-Katechismus (1893) Theodora Fritscha ju uvádzal na prvom mieste medzi židovskými divadelnými osobnosťami, ktoré bez akéhokoľvek opodstatnenia obviňoval z poškodzovania nemeckej kultúry. Časť dobovej kritiky ju vnímala cez exotizujúce a antisemitské stereotypy, ktoré židovským herečkám upierali skutočné umelecké schopnosti a redukovali ich na vonkajší zjav. Rovnaké predsudky sa spájali aj so Sarah Bernhardtovou, ktorá bola tiež židovského pôvodu a s ktorou ju kritika často porovnávala.

Smrť a pohreb

Bárkányová zomrela po dlhšej chorobe vo svojom berlínskom byte 26. júla 1928; podľa telegrafických správ bola príčinou smrti choroba obličiek. Berlínsky nekrológ ju opísal ako bývalú dlhoročnú primadonu Kráľovského činoherného divadla. Dobové správy uvádzali jej vek rôzne — najčastejšie 76 rokov, jeden viedenský nekrológ 80 a berlínsky nekrológ 66 —, čo súviselo s jej zvykom uvádzať sa ako mladšiu; novší výskum sa zhoduje na veku 76 rokov (narodená 1852). Niektoré záznamy uvádzajú dátum úmrtia 27. júla, čo zodpovedá dátumu odoslania telegrafických správ. Napriek tomu, že väčšinu života strávila v Nemecku, podľa svojej poslednej vôle bola pochovaná na Židovskom cintoríne v Košiciach (hrobové miesto C/II-29-12).

Osobný nekrológ „Marie Barkanys blauer Hut" („Modrý klobúk Marie Barkanyovej") od spisovateľky Alice Gurschnerovej (pod pseudonymom Paul Althof) vyšiel v Neues Wiener Journal 15. augusta 1928. Vystavaný okolo spomienky na letné stretnutie v kúpeľoch St. Moritz zobrazuje Bárkányovú v neskorších rokoch ako jemnú a mladistvého vzhľadu, cestujúcu s oddanou sestrou Emmou, ktorú prezývali „tieň Márie" (der Schatten der Maria). Názov nekrológu odkazuje na svetlomodrý klobúk vo viedenskom štýle, ktorý Bárkányová pri tej príležitosti darovala autorke; v závere ju text spája s hrdinkami, ktoré stvárnila.

Odkaz

Z jej pozostalosti sa zachoval kostým Márie Stuartovej z tmavomodrého zamatu s diadémom s čiernymi sklenými aplikáciami, ktorý mala na sebe v titulnej úlohe Schillerovej drámy Mária Stuartová v Paríži v roku 1900; vyhotovili ho v parížskom módnom dome „Mesdames de Beauvais". Po jej smrti ho jej neter, speváčka Irma Weile, spolu s fotografiami a listami odovzdala novozaloženému Židovskému múzeu v Prešove (1928). Po druhej svetovej vojne sa zbierky dostali do Židovského múzea v Prahe (1952) a v roku 1993 boli vrátené židovskej obci v Prešove; od roku 2021 je kostým vystavený v múzeu židovskej obce v Bratislave. Kostým a osobnosť Bárkányovej spracovala vo svojom výskume historička umenia Zuzana Koblišková; v Košiciach vystupovala ešte v roku 1917 na dobročinnom koncerte v hoteli Schalkház. V roku 1899 ju portrétoval významný maliar Franz von Lenbach.

Filmografia 1913 – Vinná matka (Die schuldige Mutter)

Referencie

Iné projekty

Zdroj Maďarský židovský Lexikón (Magyar Zsidó Lexikon). Ujvári Péter. Budapešť: Maďarský židovský Lexikón. 1929. st. 88. Dostupné online

Kategória:Maďarské filmové herečky Kategória:Maďarské osobnosti židovského pôvodu Kategória:Osobnosti z Košíc