MIM-104 Patriot je taktický mobilný protivzdušný raketový systém dlhého doletu. Systém Patriot začala vyvíjať americká spoločnosť Raytheon začiatkom 60. rokov a od roku 1981 je vo výzbroji a od roku 1984 v operačnej pripravenosti armády Spojených štátov. Životnosť systému sa očakáva do roku 2040.

Systém Patriot umožňuje likvidovať nepriateľské taktické balistické rakety, strely s plochou dráhou letu i lietadlá. Bojovo bol systém prvýkrát nasadený vo verzii MIM-104C PAC-2 v roku 1991 počas vojny v Zálive, v Izraeli a Saudskej Arábii.

MIM-104 Patriot chráni vzdušný priestor Slovenska od apríla 2022, ako náhrada systému S-300, ktorý Slovensko darovalo Ukrajine na obranu pred ruskou inváziou na základe žiadosti Ukrajiny o pomoc pri výkone sebaobrany v zmysle článku 51 Charty OSN.

Vznik a vývoj U.S. Army Missile Command prišlo v roku 1961 prvýkrát s konceptom Patriotu, ktorý mal byť armádnym systémom protivzdušnej obrany pre 70. roky. Z tohto účelu vzniklo aj označenie programu - Army Air Defense System for the 1970s (AADS-70s). Vo svojej pôvodnej podobe mal byť AADS-70 mobilným systémom protivzdušnej obrany, ktorý nahradí statické systémy ako MIM-23 Hawk a Nike Hercules.

V októbri 1964 armáda premenovala program na Surface-to-Air Missile, Development (SAM-D) a v roku 1967 vybrala hlavného dodávateľa. Prvý letový test SAM-D sa uskutočnil v novembri 1969.

10. januára 1974 americké ministerstvo obrany program SAM-D mierne preorientovalo, pričom mal slúžiť na podporu nového navádzacieho systému Track-Via-Missile (TVM). Revidovaný SAM-D vstúpil do technického vývoja vo februári 1976 a 21. mája 1976 bol premenovaný na PATRIOT (Phased Array Tracking Radar to Intercept On Target). Sériová výroba Patriotu bola spustená v septembri 1980. Armáda vytvorila svoj prvý raketový prápor Patriot v máji 1982 a v roku 1984 dosiahol tento systém počiatočnú operačnú spôsobilosť.

thumb|Systém Patriot prevádzkovaný nemeckým letectvom

Počas 80. a 90. rokov 20. storočia zaviedla americká armáda množstvo významných vylepšení systému Patriot. Keď Patriot v roku 1985 vstúpil do plnej produkcie, chcelo americké ministerstvo obrany pridať do systému aj schopnosť obrany pred balistickými raketami. Preto bol v roku 1986 Patriot vylepšený na štandard Patriot Advanced Capability-1 (PAC-1). Nový variant zahŕňal softvérové zmeny, ktoré mu už umožnili zasiahnuť taktické balistické rakety. Počas testov, ktoré prebehli v septembri 1986, sa systému podarilo úspešne zasiahnuť raketu Lance. O dva roky neskôr bol PAC-1 zavedený do služby.

Po zavedení PAC-1 sa americká armáda pustila do druhého modernizačného programu, ktorý niesol označenie PAC-2. Ten zahŕňal úpravy rozbušky, hlavice a navádzania rakiet, aby bolo možné zneškodniť aj pokročilejšie balistické rakety, ako boli strely sovietskeho systému OTR-23. V roku 1993 armáda zmodernizovala Patriot tak, že získal schopnosť vzdialeného odpaľovania, ktorá umožnila rozmiestnenie odpaľovacích zariadení až do vzdialenosti od radaru. To údajne päťnásobne zväčšilo oblasť, ktorú bol systém schopný brániť (z 10-20 km2 na približne 50-100 km2). Postupné inovácie rakiet PAC-2 a radaru dosiahli ďalšie zlepšenie výkonu celého systému.

thumb|Vojaci z 31. delostreleckej brigády protivzdušnej obrany vykonávajú prebíjanie systému Patriot

Najvýznamnejšie vylepšenie Patriotu však zahŕňalo vývoj novej rakety s technológiou hit-to-kill, ktorá dokázala zničiť vzdušné ciele priamym zásahom. Jej vývoj sa začal v roku 1983 a 21. mája 1987 sa konali prvé skúšky zostrelenia balistickej strely Lance. Nová raketa dostala označenie Extended Range Intercept Technology (ERINT) a jej letové skúšky sa uskutočnili v rokoch 1992 až 1994. Táto strela sa neskôr stala známa ako Patriot Advanced Capability-3 (PAC-3). Nasledovala modernizácia radaru a softvéru systému. Počiatočnú operačnú spôsobilosť dosiahol PAC-3 v roku 2001. Prvé bojové nasadenie si jednotky vybavené systémom PAC-3 odbili v roku 2003 počas operácie Iracká sloboda.

V marci 2009 vykonala americká armáda prvý riadený letový test modernizovanej strely PAC-3 Missile Segment Enhancement (MSE). PAC-3 MSE je vybavená zväčšeným motorom a ďalšími vylepšeniami, ktoré takmer zdvojnásobujú jej dolet. Hoci prvý test bol neúspešný, pri tom druhom vo februári 2010 sa už podarilo salvou dvoch rakiet úspešne zasiahnuť taktickú balistickú strelu. PAC-3 MSE dosiahla počiatočnú operačnú spôsobilosť koncom roka 2016. Jej plná sériová výroba sa rozbehla v roku 2018.

Popis thumb|Vypustenie rakety MIM-104 Patriot Systém protiraketovej obrany Patriot pozostáva zo šiestich hlavných komponentov: riadená strela, odpaľovacie zariadenie, radarová súprava, riadiaca stanica, generátor elektrickej energie, stožiar vysokofrekvenčnej antény.

V dôsledku neustálych modernizácií od čias svojho prvého uvedenia do prevádzky sa dnešný systém Patriot len málo podobá pôvodnému systému nasadenému v roku 1983.

Riadená strela Patriot v súčasnosti odpaľuje dve rodiny riadených striel: PAC-2 a PAC-3. Rad rakiet PAC-2 sa od pôvodných PAC-1 líši aktualizáciou softvéru a vylepšenou výbušnou hlavicou. Raketa využíva vo svojej terminálnej fáze navádzanie Track-Via-Missile (TVM), čo znamená, že raketa pasívne sleduje cieľ, ktorý je ožarovaný pozemným radarom.

thumb|Odpaľovacie zariadenie M901 (PAC-2) a M902 (PAC-3)

Modernizovaný variant, PAC-2 Guidance Enhanced Missile (GEM), bol vyvinutý v 90. rokoch 20. storočia a vyznačoval sa ľahšou konštrukcioui, vylepšenými pohonnými hmotami, novým zapaľovačom bojovej hlavice a vylepšeným navádzaním na zasiahnutie vzdušných a balistických cieľov. PAC-2 GEM Tactical /TBM (GEM-T) a GEM Cruise (GEM-C) sú najnovšie varianty PAC-2 a obsahujú ďalšie vylepšenia, ktoré zvyšujú efektivitu pri zasiahnutí balistických rakiet a striel s plochou dráhou letu. PAC-2 GEM-T/GEM-C vstúpil do armády v roku 2002.

Rad rakiet PAC-3 je úplný odklon od pôvodného dizajnu PAC-2. Má menší priemer a na ničenie agilných cieľov využíva technológiu hit-to-kill, nie výbušnú-fragmentačnú hlavicu. Aby sa dosiahla lepšia manévrovateľnosť, PAC-3 využíva menšiu konštrukciu s nižšou hmotnosťou a má v prednej časti malé trysky umožňujúce vykonávať jemné korekcie letu na dosiahnutie priameho zásahu. Nový výkonnejší rádiolokátor rakety odhalí balistickú raketu na väčšiu vzdialenosť, čo dáva strele oveľa viac času na vykonávanie korekčných manévrov. Vďaka svojej nižšej hmotnosti a novšiemu pohonnému systému dokáže PAC-3 údajne brániť oblasť sedemkrát väčšiu ako PAC-2. Po zavedení modernejších PAC-3 MSE boli existujúce systémy PAC-3 premenované na PAC-3 CRI. Do každého odpaľovacieho zariadenia Patriot sa zmestia štyri PAC-3 CRI. Každá strela váži 312 kg, čo je tretina hmotnosti rakiet z rodiny PAC-2.

PAC-3 MSE je vylepšený variant PAC-3 so zväčšeným boosterom a ďalšími vylepšeniami navádzacieho systému, konštrukcie a softvéru. To jej umožňuje pokryť výrazne väčšiu bránenú oblasť. MSE je jedinou raketou rodiny PAC-3 vo výrobe a v roku 2017 preukázala schopnosť zasiahnuť balistické rakety stredného dosahu.

Odpaľovacie zariadenie thumb|Detailný pohľad na radar AN/MPQ-53

Systém Patriot odpaľuje rakety z odpaľovacej stanice M901, ktorá obsahuje až štyri odpaľovacie kontajnery na dvojnápravovom prívese. Každý kontajner môže obsahovať až štyri rakety PAC-3 CRI, tri PAC-3 MSE alebo jednu PAC-2 GEM-T. Súčasťou stanice je generátor s výkonom 15 kW. Je ťahaná nákladným vozidlom M983. Typická batéria Patriot obsahuje šesť až osem odpaľovacích staníc.

Radarová súprava

Patriot v súčasnosti používa na detekciu cieľov jeden radar AN/MPQ-53, AN/MPQ-65 alebo AN/MPQ-65A. AN/MPQ-53 bol prvý radar protivzdušnej obrany s fázovou sústavou na svete a používal sa so staršími systémami PAC-2. Na podporu rakiet s dlhším doletom (PAC-3 a PAC-3 MSE) bol vyvinutý nový radar AN/MPQ-65 a následne modernizovaný AN/MPQ-65A, ktorý má o 30% väčší dosah. V roku 2019 malo radar AN/MPQ-65A 9 z 15 práporov americkej armády Patriot.

thumb|Riadiaca stanica AN/MSQ-104 ECS

Americká armáda plánuje nahradiť tieto systémy novým radarom LTAMDS (The Lower Tier Air and Missile Defense System). Zatiaľ čo radary série AN/MPQ-53 a -65 skenujú len obmedzený sektor vo vzdušnom priestore, LTAMDS bude mať 360 stupňové pokrytie a dokáže detegovať vzdušné ciele na výrazne väčšie vzdialenosti. LTAMDS je radar typu AESA (Active Electronically Scanned Array), ktorý obsahuje moduly z nitridu gália (GaN). Tie ponúkajú vyššiu odolnosť proti rušeniu, agilitu lúča a energetickú účinnosť. Radar vyvíja spoločnosť Raytheon, na základe zmluvy z roku 2019 v hodnote 383 miliónov dolárov. V rámci tohto kontraktu Raytheon vyvinul a vyrobil šesť prototypov LTAMDS, ktoré boli všetky dodané americkej armáde do januára 2023. Radary by mali dosiahnuť počiatočnú operačnú spôsobilosť do decembra 2023.

Riadiaca stanica

AN/MSQ-4 Engagement Control Station (ECS) je postavená na platforme nákladného vozidla M927. Každá batéria Patriotu obsahuje jednu takúto stanicu s posádkou. ECS má dve počítačové konzoly a sedadlá pre dvoch až štyroch operátorov: štandardne je to dôstojník taktického riadenia, asistent taktického riadenia a operátor komunikácie. Asistent taktického riadenia vykonáva príkazy na odpálenie rakety, dôstojník taktického riadenia schvaľuje ciele a potvrdzuje príslušné pravidlá zostrelu a operátor komunikácie monitoruje komunikáciu medzi veliteľstvom a ostatnými batériami. Asistentovi taktického riadenia môže asistovať zapisovač, ktorý zaznamenáva správy z veliteľstva.

thumb|Operátori riadiacej stanice AN/MSQ-104 ECS

Najnovšia verzia ECS bola zavedená v roku 2019. Obsahuje vylepšené konzoly, vylepšený identifikačný systém vlastný-cudzí (IFF), vylepšené počítače, softvér a kompatibilitu s bojovou sieťou integrovaného bojového veliteľského systému armády (IBCS). Prepojením so sieťou Integrated Fire Control Network (IFCN) môže systém Patriot zneškodnenie cieľa použiť údaje o zacielení z iných senzorov.

Generátor elektrickej energie Samostatné vozidlo Electric Power Plant (EPP), ktoré obsahuje 2 generátory s výkonom 150 kW, poskytuje elektrickú energiu radaru systému Patriot ako aj riadiacej stanici.

Stožiar vysokofrekvenčnej antény Na prenos inštrukcií k streľbe z riadiacej stanice do odpaľovacieho zariadenia sa používa Antenna Mast Group (AMG), ktorá má vztýčené dva stožiare s vysokofrekvenčnými anténami.

Varianty

thumb|Stožiare s vysokofrekvenčnými anténami AMG

MIM-104A - počiatočná verzia systému Patriot zavedená v roku 1984. Strela tohto systému bola poháňaná jedným raketovým motorom na tuhé palivo Thiokol TX-486-1 a vybavená vysoko výbušnou fragmentačnou hlavicou. Na svoj cieľ bola v úvodnej fáze letu navádzaná inerciálne, s povelovými aktualizáciami a v terminálnej fáze spôsobom Track-Via-Missile. Hlavnou jednotkou pozemného vybavenia bol pulzno-dopplerovský rádiolokátor s pasívnou fázovanou anténou AN/MPQ-53. Ten dokázal sledovať súčasne viac ako 100 cieľov a na 9 z nich vedel navádzať rakety. Jeho sledovací sektor bol 120° a dosah až .

MIM-104B (PAC-1) - verzia zavedená koncom 80. rokov 20. storočia, ktorá využíva upravený navádzací a navigačný hardvér. MIM-104B získala tiež spôsobilosť typu zem-zem, vďaka čomu mohol systém pôsobiť aj proti pozemným cieľom (hlavne proti zdrojom rušenia radarov). Raketa mohla letieť optimalizovanou (posunutou) trajektóriou smerom k rušičke a vo finálnej fáze letu sa naviedla na najsilnejší vysielač v okolí. Protilietadlové a protiraketové schopnosti systému zostali rovnaké. Dočasná modifikácia rakety PAC-1 zahŕňala softvérové zmeny v algoritmoch vyhľadávania a sledovania ako aj vylepšenia radaru (maximálny uhol elevácie bol zvýšený zo 45° až takmer 90°).