náhľad|Atický červenofigúrový kylix od Maliara Triptolema, zobrazujúci sprievod mužských párov (zrejme na slávnosti Apatúria); tondo kylixu zobrazuje mladíka nalievajúceho víno s oinochoé do Dionýsovho kantharosu, cca 480 pred Kr. Apatouria alebo Apatúria () bola starogrécka slávnosť oslavujúca zápis detí, efébov a vydatých žien do fratrií.
Apatúria bol trojdňový sviatok, ktorý sa každoročne konal v celej Iónii (podľa Herodota okrem Efezu a KolofónuHerodotos, História, 1,147.) od 19. do 21. resp. 26. až 28. atického mesiaca Pyanepsión (október – november) v Aténach, kde vznikol (zrejme predstavoval slávnosť „spoločného vzťahu“). Počas tohto sviatku boli prijímaní noví členovia do fratrií a prinášané obete.
V prvý deň sviatku, ktorý sa nazýval Dorpia („Večera“), sa konali večerné hostiny na mieste stretnutia fratrií alebo v súkromných domoch členov. Na druhý deň, zvanom Anarrhysis („Obeť“), obetovali voly na verejné náklady Diovi Fratriovi a Athéne Fratrii.
V posledný deň, ktorý nazývali Kúreótis („Deň mladých“) boli deti (aj adoptované ), mladí muži (deti a efébov zapísali do fratrií ich otcov) a mladomanželky zapisované do fratrií (mladé ženy tým nezískali občianstvo, ale len uznanie legitímneho nároku svojich detí mužského pohlavia na prvorodené právo slobodných aténskych mužov.). V tento deň boli rodovým ochrancom obetované jahňatá a kozy, otcovia alebo poručníci pred zápisom zložili prísahu, že sú legitímni (zápis do fratrie bol sprevádzaný obetou zvanou Meion, o ktorej sa vie len málo) a efébom ostrihali vlasy (ešte skôr efébi odetí v čiernom rúchu obetovali Heraklovi víno).
Dórskou obdobou Apatúrie bol sviatok Apellai.
Referencie a bibliografia
Kategória:Starogrécke sviatky