náhľad|Apolón s kitharou, maľba od Berlínskeho maliara, tondo atického kylixu s maliarskou technikou na bielom podklade, asi 460 pred Kr. Z hrobky v Delfách. náhľad|Tetradrachma s vyobrazením labute a hlavy boha Apolóna, cca 375 - 360 pred Kr., Altes Museum, Berlín Delfinia () bola staroveká aténska slávnosť na počesť boha Apolóna Delfinia, oslavovaná každoročne zrejme 6. (alebo 7.) dňa atického mesiaca mounichión.
Delfinia, sviatok na počesť Apolóna Delfinia, ochrancu námorníkov, znamenal zrejme oficiálny začiatok námornej dopravy, lebo práve v tomto ročnom období sa po zimných búrkach počasie umúdrilo. Podľa Plutarcha sa tento sviatok začal oslavovať po Théseovej ceste na Krétu: „Keď sa losovalo, Théseus vzal tých, na ktorých padol los v prytaneiu, a odišiel do Delfinionu, kde venoval Apolónovi v ich mene prosebnú obetu. Bola to ratolesť z posvätného olivovníka, ovinutá bielou vlnou. Po zavŕšení obety a modlitbách, zišiel k moru na šiesty deň mesiaca Munichión, v deň, ktorý ešte aj dnes Aténčania posielajú svoje panny do chrámu Delfinion, aby si boha uzmierili..” Plutarchos, Bioi paralléloi, Théseus, 18,1.
Ako to uvádza Plutarchos, počas tohto sviatku sprievod slobodných aténskych dievčat išiel do Delfinionu, svätyne na brehu rieky Ilissos neďaleko Olympieionu, kde boli uctievané božstvá Apolón a Artemis. Dievčatá niesli symboly prosby, vetvičky z posvätnej aténskej olivy zviazané bielou vlnou (išlo o obetu za bezpečné cestovanie po mori počas celého leta). Plutarchos spája tento sviatok s Théseom, ktorý pred odchodom na ostrov Krétu (kde mal byť spolu so šiestimi mladými mužmi a siedmimi dievčatami odvedený do labyrintu ako ľudská obeť pre Minotaura), obetoval Apolónovi olivovú ratolesť.
Sviatkom Delfinia si zrejme Aténčania pripomínali túto Théseovu obetu. Verilo sa tomu, že Apolón ako boh Slnka na svojej každoročnej púti trávi zimu na severe medzi mýtickými ľuďmi zvanými Hyperborejci, v krajine večného svetla. Keď sa zima blížila, básnici mu spievali na rozlúčku. Pri jeho narodení mu Zeus dal mitru (čiapku), lýru a voz ťahaný labuťami, ktorý ho odviezol do svetlej krajiny Hyperborejcov (Gréci si mysleli, že títo ľudia žijú vo večnom slnečnom svite a Apolón s nimi trávi tri zimné mesiace ). Keď prišlo leto, kňazi v Delfách oslavovali jeho návrat slávnostnými piesňami.
Referencie
Kategória:Starogrécke sviatky