Západné Rodopy () sú jedným z dvoch podcelkov pohoria Rodopy v južnom Bulharsku a v severnom Grécku. V najvyššom bode dosahuje nadmorskej výšky
Všeobecná charakteristika Západné Rodopy sú väčším z dvoch podcelkov Rodop a dosahujú celkovej rozlohy 8732 km², z ktorých 8061 km² leží na území Bulharska a zvyšná časť v Grécku. Sú taktiež vyššie než Východné Rodopy a ich celkový charakter je viac horský a charakterizovaný mohutnými vysokými vrchmi, hlbokými dolinami a množstvom vnútrohorských kotlín. Najvyšším vrchom je Goľam Perelik s nadmorskou výškou , ktorý je zároveň najvyšším vrchom celého pohoria Rodopy. thumb|left|Západné Rodopy pri dedine Ustina
Hranica Hranica medzi Západnými a Východnými Rodopami začína na severe východne od mesta Părvomaj a vedie dolinou rieky Kajaklijka do sedla Kitkata v nadmorskej výške Zo sedla pokračuje pri dedine Žălt kamăk najskôr po ľavom prítoku rieky Borovica a neskôr priamo po tejto rieke k priehrade Kărdžali a rovnomennému mestu. Východne od mesta Kărdžali pri priehrade Studen kladenec, hranica pokračuje po toku rieky Vărbica do dediny Preseka. Západne od tejto dediny pokračuje po toku rieky Gaber dere okolo dediny Gorski izvor a dosahuje plošiny Markovi poľani z ktorej pokračuje na západ, kde dosahuje hraničného sedla Jučkaja, ktoré leží v nadmorskej výške a z neho pokračuje už gréckym územím po toku krátkej rieky Ufak dere a okolo dediny Kotani sa dostáva do doliny rieky Kuru Potamus. Pokračuje po tejto rieke dokým nedosiahne roviny pri dedine Poliantos medzi mestami Komotini a Xanti, kde sa končí.
Delenie Západné Rodopy predstavujú zložitý systém dielov a hrebeňov, ktoré sú od seba oddelené hlbokými dolinami. Delia sa na západnú a východnú časť, pričom hranica medzi týmito dvoma časťami prebieha po riekach Văča a Bujnovska reka. Východná časť Západných Rodop sa niekedy zvykne nazývať Stredné Rodopy, no ide v tomto prípade len o ľudový názov a oficiálne takáto časť neexistuje. Rozdelenie podľa jednotlivých dielov je nasledovné:
Západné Rodopyzápadná časť Alabak (aj Boževec, alebo Boženec) Bataška planina Besaparski ridove Velijško-Videniški ďal (aj Velijškijat rid) Dăbraš (aj Dospatska planina) Devinska planina
Západné Rodopyvýchodná časť Černatica Vărchovrăch Sredňa (aj Pangarlijca) Beločerkovskijat rid Persenskijat ďal Karabalkan Pereliksko-Prespanskijat ďal Perelikskata čast Mursalica Bukova planina Prespanskata čast Raďuva planina Manastirište Kruševska planina Gradište Karakulas Dobrostan Ardinskijat ďal Kajnadinski rid Žălti ďal Ustrenskijat rid
Vodstvo Najdôležitejšími riekami Západných Rodop sú rieky Arda, Văča a Asenica. V Západných Rodopoch sa nachádza aj veľké množstvo vodných nádrží pričom medzi najväčšie patria Dospat, Văča, Batak, Cankov kamăk, Goľam Beglik a Široka poľana.
Klíma Podnebie je vo väčšej časti Západných Rodop prechodne kontinentálne pričom priemerná ročná teplota sa vo veľkej časti teritória pohybuje medzi 5 °C a 8 °C. Existujú tu dve obdobia so zvýšeným objemom zrážok a to obdobie od mája do júna a obdobie od novembra do decembra. Snežná pokrývka sa vo vyšších častiach udrží v priemere 150 dní ročne.
Galéria
Referencie
Iné projekty
Kategória:Rodopy Kategória:Západné Rodopy