Boje v Rajeckej doline boli bojové akcie 2. slovenskej partizánskej brigády M. R. Štefánika (nazývanej aj Žingorova brigáda), ktorá po vypuknutí Slovenského národného povstania obsadila 31. augusta 1944 Rajeckú dolinu a držala ju proti nemeckým vojskám až do 21. septembra, čím zabezpečovala ľavé krídlo povstaleckej obrany Turca.
Predohra K najstarším partizánskym jednotkám na Slovensku patrila skupina, ktorú zorganizoval por. del. Viliam Žingor na jar 1944 nad Bystričkou. Po príchode výsadku vedeného P. A. Veličkom sa sformovala v Sklabini partizánska brigáda a tá sa 28. augusta 1944 rozdelila na 1. partizánsku brigádu gen. M. R. Štefánika (veliteľ st. lajt. P. A. Veličko) a 2. partizánsku brigádu gen. M. R. Štefánika (veliteľ por. del. V. Žingor).
Novovytvorená 2. slovenská partizánska brigáda gen. M. R. Štefánika zahájila 28.29. augusta 1944 presun zo Sklabine do Rajeckej doliny. Doobeda 30. augusta 1944 obsadili po krátkej prestrelke obec Vrícko. Prieskumný oddiel brigády začal v obciach dolného Turca s nemeckým obyvateľstvom zatýkať občanov nemeckej národnosti. Časť obyvateľov Vrícka sa partizánom podriadila a niektorí aj do partizánskej brigády vstúpili. Čata brigády (asi 30 mužov) pod velením K. K. Popova šla do Nemeckého Pravna za účelom odzbrojenia miestnych členov Freiwillige Schutzstaffel (FS). Vo Vríckom sedle došlo k prestrelke s hliadkujúcimi príslušníkmi FS. pričom Brigáda mala jedného zraneného, Nemci stratili niekoľko ľudí. Čata vstúpila do Nemeckého Pravna a nadviazala kontakt s pešou čatou por. pech. v. z. Jána Polonca. Tá tam bola vyslaná veliteľstvom povstaleckej armády, aby zabezpečila priestor obývaný slovenskými Nemcami. Jednotky v spolupráci obsadili 30. augusta 1944 aj nemecké obce Gajdel, Tužinu, Chvojnicu, Vyšehradné a Cach. Došlo pri tom k ďalším prestrelkám s FS, hlavne v obci Gajdel. Útok na Gajdel viedli V. Žingor a K. K. Popov. V boji padlo údajne 17 Nemcov a mimo obce ďalších 27, partizáni straty nemali. V skutočnosti bol jeden partizán ranený a uvedených 27 mužov bolo odvlečených z obcí Gajdel a Nemecké Pravno do okolitých lesov, kde boli zastrelení. Zajatý vodca Deutsche Partei bol na rozkaz veliteľa brigády V. Žingora odvezený do Banskej Bystrice.
Večer 31. augusta 1944 sa začala brigáda presúvať z Kľačna na Fačkovské sedlo. Keď 1. septembra došla na štáb brigády vo Fačkove správa, že nepriateľ útočí na Turiec od západu, velenie brigády sa iniciatívne rozhodlo obsadiť celú Rajeckú dolinu a brániť prístupy do Turca od západu.
Rajecká dolina chránená Malou Fatrou, Súľovskými skalami a kopcovitým terénom v priestore Domaniže poskytovala povstalcom dobré podmienky na úspešnú obranu a možnosť útoku na nepriateľa v priestore Žiliny a Považskej Bystrice. Brigáda ovládala priestor v rozlohe 900 kilometrov štvorcových medzi Považskou Bystricou, Žilinou, Kláštorom pod Znievom a Prievidzou.
Dolina bola povstalecky naladená. V Rajci vznikol už 27. augusta 36 členný partizánsky oddiel vedený dr. Karolom Stráňaiom, ktorý si opatril zbrane v žilinskej posádke a časť oddielu pod velením Emila Kováčika sa zúčastnila sa na prepade rýchlika, v ktorom cestovali nemeckí dôstojníci. 28. augusta oddiel obsadil Rajec a Rajecké Teplice a vyslal spojky do Čičmian, Fačkova, Kamennej Poruby a ďalších obcí. Oddiel sa 3. septembra spojil s 2. partizánskou brigádou.
Brigádu posilnili aj ďalšie miestne partizánske oddiely. Obyvatelia Čičmian utvorili guľometnú čatu v počte 34 mužov pod velením Oskara Bayera (zástupca J. Kohút). Druhú 22-člennú čatu vytvorili povstalci občania z Fačkova pod velením Jozefa Krošláka (zástupca P. Úradník) a tretia guľometná čata vznikla z 22 povstalcov z obcí Kamenná Poruba a Konská, veliteľ Tomáš Bayer (zástupca M. Turanec). Čaty boli neskôr nasadené do bojov v Rajeckých Tepliciach, Stránskom, Turí, Lietavskej Lúčke a Bytčici.
Prvé strety v Rajeckej doline začali už 1. septembra 1944 v priestore obcí Turie, Porúbka a Poluvsie. Nemcom sa nepodarilo preraziť obranu ani za podpory mínometov a ľahkého delostrelectva. Turie bolo 2. septembra posilnené pešou čatou v sile 30 mužov pod velením Alojza Ritnošíka. 1. septembra 20 partizánov z oddielu Pavla Zozulu prepadlo železničnú stanicu vo Veľkej Bytči a po šesťhodinovom boji s nemeckou jednotkou, povstalci ustúpili do Súľovských skál. 2. septembra prieskumný oddiel 2. Štefánikovej brigády pod velením Francúza Susa vyrazil na akciu do Dubnice nad Váhom. Člen oddielu Kadlec priniesol do dubnických Škodových závodov list od generála Goliana pre prednostu Skálu a list od veliteľa francúzskeho partizánskeho oddielu kapitána de Lannuriena, adresovaný Francúzom nasadeným v Škodových závodoch na nútené práce. Dvadsaťčlenná skupina Francúzov následne odišla z Dubnice cez Zliechov k Žingorovej brigáde v Rajeckej doline a ďalej do Turca, kde sa pripojila k de Lannurienovej jednotke.
Domanižu obsadia skupina 8 partizánov 2. septembra. S pomocou starostu zorganizovali miestnych 10 mužov a zatarasili cestu pri Čertovej skale medzi Domanižou a Prečínom. Na obed prišla do obce ďalšia 30členná skupina partizánov, preru3ili cestu z Domaniže na Považskú Bystricu a prerušili telefónne vedenie. Partizáni zrekvirovali jeden štátny autobus a dva autobusy považskobystrickej zbrojovky a použili ich na prevoz 2. Štefánikovej brigády z Fačkova do Rajca. Večer boli autobusy vrátené.
V noci z 2. na 3. septembra sa štáb Žingorovej brigády premiestnil z Fačkova najprv do Rajeckých Teplíc a nasledujúceho dňa do poľovníckeho zámku grófa Mikuláša Ballestréma v Kuneradskej doline.
Boje v Rajeckej doline Prvé boje
Už 2. septembra v kilometri 14,5 partizáni poškodili trať Žilina – Rajec a prerušili dopravu. Od 4. septembra bolo prerušené aj telefónne spojenie a cestná doprava medzi Žilinou a Rajeckou dolinou. Dňa 3. septembra vypukli boje v priestore TurieVišňovéStráňavy. Nemecké hliadky postúpili až k Rajeckým Tepliciam, ale partizáni ich zatlačili na ústup. Na Turie zaútočili Nemci v sile 80 mužov, no partizáni bez vlastných strát zajali 18 nemeckých vojakov a ukoristili nákladné auto so zbraňami a strelivom a jeden mínomet. Skupiny čatára Ritnošíka a desiatnika Duháčka úspešne zaútočili v ten istý deň na obec Višňové a obsadili ju.
3. septembra zaútočili Nemci v priestore Rajecké TepliceTurie okolo 13. hodiny za podpory delostrelectva, mínometov a tankov na postavenia partizánov pod velením Juraja Rovňáka. Oddiel rotného Bumberu zaujal v skalách výhodné postavenie a vlákal nepriateľa do pasce, aby následne z dvoch strán naňho spustil paľbu. 4. septembra večer sa okupanti pokúsili obsadiť výšiny medzi Porúbkou a Poluvsím ako východisko útoku na Rajecké Teplice. Partizáni brániaci výšiny nechali nákladné autá s Nemcami priblížiť sa na malú vzdialenosť, a potom spustili guľometnú paľbu. Nemecké straty boli 6 áut a 350 mŕtvych a ranených vojakov. Partizánska korisť bola dve nákladné autá, 1 ťažký mínomet, 2 ťažké a 5 ľahkých guľometov a 250 pušiek a partizáni obsadili aj obec Poluvsie.
Dňa 5. septembra Nemci prenikli cez Strečniansku tiesňavu a obsadili Vrútky. Druhá Štefániková brigáda vyslala pod velením Alojza Ritnošíka dvestočlennú skupinu partizánov podporovať obranu Turca na úseku Dubná SkalaVrútky a útočiť na nepriateľa z východných svahov Martinských holí. 4. septembra 1944 vyhlásila Žingorova brigáda prostredníctvom revolučných národných výborov v 36 obciach Rajeckej doliny mobilizáciu. Z 1330 mužov boli zostavené jednotky, niektoré sa zúčastnili aj bojov o Vrútky, napríklad detašované družstvo z oddielu dr. Stráňaia pod velením Karola Kašiaka. Karol Kašiak a strelec Viktor Rypala 6. septembra padli.
Obrana doliny po 5. septembri 1944 Po 5. septembri zahájili partizáni kruhovú obranu doliny s vysunutými postaveniami v priestore obcí Turie, Višňové a v hlavnom smere na Rajecké Teplice, ktoré bránili skupina J. Rovňáka a rota pešieho práporu z Dolného Kubína (velitelia P. Bumbera a O. Sabadoš). Partizáni čelili útokom jednotiek divízie Tatra zo smeru od Žiliny.
Po nemeckom prekonaní Strečnianskej tiesňavy a dobytí Vrútok sa ťažisko bojov na severozápadnom úseku povstaleckého frontu prenieslo k Priekope. Bojov sa zúčastnila aj časť síl 2. Štefánikovej brigády a pomohli prekaziť nemecký úmysel dobyť Martin už 8. septembra. K Vrútkam boli vyslané dve roty pod velením Popova a Žingora. 8. septembra oddiel 70 partizánov pod velením A. Ritnošíka pri Dubnej skale zničili 4 nepriateľské kanóny kalibru 10 cm a následne sa stiahol. V noci 9. septembra míneri brigády pod velením Ziľberta v priestore výšiny 398 vyhodili most na ceste ŽilinaStrečno, čím zastavili premávku. Roty Žingora a Popova sa po pešom 25 km dlhom presune horským terénom zúčastnili 9. septembra na všeobecnom povstaleckom protiútoku. V priebehu dopoludnia Nemci v sile prešli do protiútoku. Po 12. hodine partizáni ustúpili. Príslušníci Žingorovej brigády sa zúčastňovali bojov v Turci aj v ďalších dňoch.
10. septembra o 14. hodine podnikla tanková divízia Tatra sústredený útok na postavenia partizánov v Rajeckej doline v priestore obcí BytčicaPorúbkaTurieVišňové. Po úvodnej delostreleckej a mínometnej paľbe, na ktorú obrancovia neodpovedali, zaútočili nemecké tanky. Jeden tank uviazol na ľavom krídle povstaleckej obrany v mínovom poli. Ďalšie tanky boli zastavené výstrelmi z protitankových pušiek. Nemci po päťhodinovom boji pri Rajeckých Tepliciach ustúpili. Po tomto boji nazvali Rajeckú dolinu „dolinou smrti“.
V tom čase narástla 2. slovenská partizánska brigáda gen. M. R. Štefánika na viac ako 1500 ľudí. Náčelníkom štábu bol vymenovaný 10. septembra Peter Vasilievič Ancupov. Predchádzajúci náčelník štábu brigády Ladislav Nosák bol so skupinou 60 partizánov 7. septembra odvelený do Banskej Bystrice, kde mal velenie povstaleckej armády informovať o postavení Žingorovej jednotky a požiadať o materiálne zabezpečenie.
12. septembra bola Žingorova jednotka uznaná rádiotelegraficky Ukrajinským štábom partizánskeho hnutia v Kyjeve za samostatnú organizovanú partizánsku brigádu s názvom Druhá slovenská partizánska brigáda generála M. R. Štefánika. Uskutočnila sa aj reorganizácia podriadených oddielov: oddiel Polonca158 príslušníkov s operačným priestorom Nemecké Pravno oddiel Sivuškina95 členov, operačný priestor ČičmanyDomaniža oddiel Zozulu72 členov, operačný priestor Súľov oddiel Bumberu215 členov, BytčicaTurie oddiel Ritnošíka70 členov, Višňové oddiel Hrušku84 členov, Strečno oddiel Rovňáka112 členov, Martinské hole oddiel Gajnova307 členov, pri štábe v Kuneradskom zámku skupina prieskumníkov pod velením Ziľberta, 38-členov, zásobovací oddiel, Talacko autokolóna, Erdely samostatný oddiel Jána Reptu452 členov, operačný priestor Nové Mesto nad Váhom samostatný oddiel Jána Dorociaka113 členov, operačný priestor TurzovkaČadca
Brigáda mala výzbroj pozostávajúcu zo 60 ľahkých guľometov, 20 ťažkých guľometov, 1 trofejného mínometu, 2 rotných mínometov, 13 protitankových pušiek, 2 trofejných granátometov, 3 horských diel, 856 pušiek a 10 trofejných samopalov.
V rámci mobilizácie sa do brigády hlásil oveľa väčší počet dobrovoľníkov, ako mohla brigáda vystrojiť, preto ich vrátili do obcí a ponechali ako zálohu. K brigáde sa v prvých dňoch prihlásila aj 100-členná skupina vedená Vladimírom Bláhovcom, ktorá priniesla brigáde značnú finančnú hotovosť. Veliteľstvo 1. čs. armády v Banskej Bystrici posielalo pomoc po ceste Banská BystricaHandlováPrievidzaGajdelFačkov. Brigáda dostala menší počet protitankových pušiek, samopalov, ťažké guľomety zn. Schwarzlose, ručné granáty a strelivo. 9. septembra cestu pri prameni rieky Nitry partizáni v očakávaní útoku z juhu podmínovali.
Rajecká dolina v druhej septembrovej dekáde