Xenodochium bol v neskorej antike a v stredoveku typ filantropickej inštitúcie, ktorá vznikla a rozvíjala sa v časoch neskorej Rímskej ríši a Byzancie. Xenodochiá predstavovali útulky pre pocestných, chudobných a chorých (pričom niektorá zo zložiek mohla prevažovať). Boli zriaďované ako súkromné, cirkevné (často kláštorné) i ako štátne ustanovizne, ktorým boli neraz priradené značné statky, aby na ich fungovanie. Na rozdiel od hostincov poskytovali pohostenie (ubytovanie, stravu a niekedy aj šatstvo) zadarmo, v zmysle kresťanského prikázania lásky. Táto vlastnosť bola často zneužívaná, takže pôvodne neobmedzené poskytovanie ubytovania bolo neskôr v niektorých xenodochiách časovo obmedzované (napr. na tri dni v Kláštore svätého Lazara na hore Galesios).

Od 4. storočia sa xenodochiá rozšírili aj na kresťanskom Západe. Prvé známe založil koncom 4. storočia v Ostii senátor Pammachius, od 5. storočia boli zakladané aj v Gálii a od 6. storočia na území dnešného Španielsku. Mnoho xenodochií vzniklo v hlavnom meste Byzantskej ríše, Konštantínopole. Veľké xenodochium nechal v Konštantínopole postaviť cisár Justinián I. (vládol 527565) a jeho manželka Teodora. Cisár Roman I. Lekapenos (vládol 920944) nechal pre návštevníkov vystavať známe xenodocheion tou Marianou. Zmienky o xenodochiách ubúdajú v prameňoch v palaiologovskom období spolu s úpadkom byzantskej moci a bohatstva. Na čele xenodochia stál v Byzantskej ríši xenodochos, ktorý často ako oficiálny úradník podliehal dohľadu miestneho biskupa (cf. Epanagóga 9,19).

Grécky termín sa po prvý raz vyskytol v 2. storočí, no zásadnejšie sa používa až od 4. storočia. Pôvodne prevažoval aj na Západe, hoci miestni klerici sa ho v spisoch opisným spôsobom snažili vysvetľovať po latinsky. Ešte v 8. storočí sa všetky špitále v Ríme nazývali týmto termínom. Ako označenie rôznych inštitúcií na spôsob špitálov, nemocníc či chudobincov sa pojem používal aj v neskoršom stredoveku či novoveku, no od 9. storočia ho postupne v latinskom prostredí nahrádzal termín hospitale. Od 11. storočia preto podľa Szabóa grécku alternatívu v latinských spisoch vidno najmä ako učenú reminiscenciu.

Poznámky

Referencie

Iné projekty

Kategória:Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti Kategória:Občianske stavby Kategória:Zdravotníctvo v Byzantskej ríši