náhľad|Rub a líce súčasnej mince ľubovniansky zlatý podľa návrhu Mgr. Art. Jozefa Česlu Ľubovniansky zlatý (, /lubowieński/lubowieyski) bola historická peňažná jednotka, ktorá sa spomína medzi rokmi 17531765 v účtoch miest Spišského zálohu.
Ľubovniansky zlatý je predmetom polemiky. Pravdepodobne existoval ako platidlo, avšak nie je zrejmé, či šlo o priamo označenú mincu ako ľubovniansky zlatý alebo poľskú mincu razenú v Starej Ľubovni či hodnotu uvádzanú v písomnostiach. Faktom je, že doteraz nebola objavená minca s týmto označením. Predpokladu existencie napomáha fakt, že v Starej Ľubovni fungovala mincovňa, ktorá je doložená písomnosťami krátko po jej zániku v roku 1769, kedy bola poškodená vojskom Barskej konfederácie. Ďalšími faktormi môže byť záujem spišských starostov o banícku činnosť na Spiši a ľahko dostupné drahé kovy. Zároveň zálohované územie predstavovalo v istom zmysle štát v štáte, čo nevylučuje možnosť razby vlastných mincí zo strany dedičných spišských starostov z poľského vplyvného rodu Lubomirských.
Najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1706, kedy vo svojom testamente Alžbeta Herteli odkazuje manželovi aj 20 ľubovnianskych zlatých. Neskôr sa pravidelne spomína v písomnostiach spišských zálohovaných miest. Príkladom je dlžobný úpis vyhotovený magistrátom mesta Hniezdne, podľa ktorého si richtár, prísediaci a ostatní členovia mestskej rady požičali v roku 1753 od Jána Jaglinského, farára z Ružbách, 400 holandských auresov (zlatých) na opravu a výstavbu domov zničených po požiari. Okrem správy o požiari v Hniezdnom poskytuje informácie o dobovej hodnote ľubovnianskeho zlatého, keďže čiastka 400 holandských zlatých bola prerátaná na 3320 ľubovnianskych zlatých v pomere 8,3:1. Navyše sa zázname spomína, že 1 ľubovniansky zlatý zodpovedá 30 poľským grošom, prípadne 20 poltorákom. Pomer odpovedá podobnej úrovni 9 poľských zlatých k 1 poľskému dukátu (9:1) v polovici 18. storočia. Prípadne 1 poľskej dvojzlatke k 8 poľským grošom (8:1). Okrem ľubovnianskeho zlatého občas figuruje aj drobná minca (pieniezek).
V roku 2006 zhotovila Štátna mincovňa v Kremnici raziace matrice podľa návrhu Mgr. Art. Jozefa Česlu, ktorý vzišiel z verejnej súťaže organizovanej Mestskou agentúrou pre cestovných ruch a regionálneho rozvoja (MARMON). Minca má dve varianty. Obidve majú spoločný rub, kde je vyobrazený svätý Mikuláš, patrón mesta, pochádzajúci z mestskej pečate 18. storočia s latinským kruhopisom: „Sigillum civitatis lubloviensis” (znak/pečať ľubovnianskych mešťanov). Na líci jednej z nich je zobrazená podoba Ľubovnianskeho hradu z 18. storočia a nápis: Ľubovniansky zlatý. Druhý variant obsahuje štylizovanú hlavu vlkolaka ako odkaz na udalosti z 18. storočia a kruhopis: Ľubovniansky zlatý. Mincu je možné si vyraziť alebo zakúpiť v expozícii múzea Dom ľubovnianskeho mešťana, prípadne v informačnom centre v Starej Ľubovni alebo stredovekom vojenskom tábore pod Ľubovnianskym hradom.
Referencie
Literatúra
Iné projekty
Externé odkazy Ľubovniansky zlatý bude opäť v obehu
Kategória:Numizmatika Kategória:Mince Kategória:Stará Ľubovňa