Partizánsky oddiel BelovKovalenko vznikol spojením 22členného výsadku 1. čs armádneho zboru „Prokopjuk II“ vysadeného 22. júna 1944 na základni partizánskej brigády Sergej a špeciálneho partizánskeho oddielu Kovalenko brigády Sergej. Oddiel prešiel v noci z 3. na 4. augusta 1944 na územie Slovenska a do januára 1945 vykonával spravodajskú, bojovú a diverznú činnosť na území východného Slovenska, Levočských vrchov a južného Poľska. 26. januára 1945 sa spojil s postupujúcou Červenou armádou.
História oddielu Výsadok Dňa 22. júna 1944 bol vysadený na základňu partizánskej brigády Sergej dislokovanej v beskydských lesoch pri Sanoku v Generálnom gouvernemente 22-členný výsadok „Prokopjuk II“ príslušníkov 1. čs armádneho zboru v ZSSR (viacerí boli dezertérmi slovenskej Zaisťovacej divízie). Výsadok sa vykonal až na druhý pokus, pri prvom lete kvôli hmle neboli viditeľné signálne ohne. Zloženie výsadku: A. M. Zalko, Ján Onufrej (ten sa pri zoskoku zachytil na vrchovci stromu, ktorý nevydržal a Onufrej sa pri páde zabil ), Štefan Ač, Pavol Bobáľ, Vasiľ Bubrák, František Cino, Viktor Gábor, Andrej Homola, Michal Králka, Ivan Legar, Jozef Šuhajda, Michal Lenišinec, Michal Pitel, Michal Kmiť, Jozef Vavráč, Jozef Sepeši, Ondrej Plastuňak, Ivan Moca, Peter Stebila, Michal Jackiv a sovietske radistky Žeňa Čajkinová a Šura Meščerjakovová. Výsadok bol 23. júna 1944 včlenený do špeciálneho oddielu mjr. A. D. Kovalenka ako samostatná čata partizánskej brigády Sergej N. A. Prokopiuka pod názvom BelovKovalenko (Belov bolo krycie meno mjr. Kovalenka). Oddiel mal 15 československých a 76 sovietskych členov. Úlohou oddielu bolo prejsť na územie Slovenska a vykonávať diverznú a bojovú činnosť na hradskej a železnici HumennéMedzilaborce a zabrániť výstavbe opevnení v oblasti Lupkovského priesmyku.
Štáb partizánskeho oddielu Belov-Kovalenko: veliteľ mjr. A. D. Kovalenko komisár npor. A. M. Zalka náčelník štábu npor. V. P. Zinovjev veliteľ prieskumu A. N. Kojtukov lekár oddielu - N. Kononov
Ešte počas presunu na poľskom území členovia partizánskeho oddielu pri obci Żubracze zastavili vlak Beskydskej lesnej železnice, ktorým Nemci odvážali miestnych chlapov na práce. Nemeckú ostrahu vlaku zastrelili a obyvateľov oslobodili.
Východné Slovensko Oddiel nespadal pod Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia v Kyjeve, jeho úloha bola prieskum a rozrušovanie nepriateľského tyla pred postupujúcou Červenou armádou. V noci z 31. júla na 1. augusta 1944 sa za asistencie kpt. Sama, veliteľa IV. práporu 4. pluku 2. divízie Východoslovenskej armády oddiel BelovKovalenko presunul cez Lupkovský priesmyk na Slovensko. V priestore dediny Osadné nadviazal spojenie s dôstojníkmi 2. východoslovenskej divízie a s ilegálnymi pracovníkmi. 2. augusta sa mjr. Kovalenko stretol s veliteľom 4. pluku plk. Husárom a neskôr s pplk. Jozefom VoglomSokolovským, ktorým ponúkal spoluprácu.
Po vypuknutí povstania 30. augusta ilegálne skupiny odbojárov ovládli podbeskydské dediny a vytvorili dedinské milície. Partizáni zahájili odzbrojovanie žandárov a colníkov. Zároveň pri odzbrojovaní Východoslovenskej armády Nemcami sa niektoré jednotky 4. pluku nedali odzbrojiť. Časť delostreleckého oddielu pod velením Jozefa Tabiša sa presunula na nákladných autách aj s delami, muníciou a proviantom a zaujala postavenie vo Vyšnej Jablonke. Potom, ako zlyhal narýchlo pripravený plán prechodu časti 2. divízie k Červenej armáde, pridalo sa k nim asi 150 členov mužstva vedených pplk. Jozefom VoglomSokolovským. Zároveň sa do tohto regiónu presunula 4. septembra z poľského územia brigáda Sergej pplk. Prokopiuka.
Za pomoci A. D. BelovaKovalenka a N. A. Prokopiuka vznikla z vojakov a dôstojníkov 2. divízie Východoslovenskej armády partizánska brigáda Kriváň s veliteľom pplk. Jozefom VoglomSokolovským, ktorá pôsobila samostatne, nebola podriadená veleniu brigády Sergej. Na rozhraní okresov Humenné a Medzilaborce na východ od Laborca v septembri 1944 vytvorili partizánske brigády Kriváň, Sergej a oddiel BelovKovalenko partizánsku oblasť PčolinéZubnéVyšná JablonkaPapín, ktorá takmer tri týždne žila partizánskym životom. V obciach sa vytvorili národné výbory, milície. Dochádzalo k miestnym bojovým stretnutiam s nemeckými ako aj maďarskými silami. Diverzná skupina oddielu BelovKovalenko vykoľajila vojenský transport. Pri obci Nižná Jablonka došlo k boju s nemeckou autokolónou, pri ktorej bolo zničené agitačné auto s ampliónom. 9. septembra bol odrazený nemecký útok na Vyšnú Jablonku. Diverzná skupina oddielu vyhodila most na železničnej trati SninaStakčín. 15: septembra bol aj za pomoci delostrelectva odrazený nemecký útok od Rokytova a Hrušova. V tento deň bombardovali sovietske lietadlá omylom obec Pčoliné. Zhorelo 98 domov, 106 hospodárskych budov a zahynuli 2 obyvatelia.
Na základňu brigády Sergej pri Pčolinnom boli 12. a 14. septembra vysadené partizánske organizátorské skupiny mjr. Morozova a mjr. Volkova.
16. septembra 1944 sa oddiel BelovKovalenko na rozkaz veliteľstva z Moskvy spolu s organizátorskými skupinami mjr. Morozova a mjr. Volkova začal presúvať na západ do oblasti Vysokých Tatier. Presúval sa v smere ĎapalovceHanušovce nad TopľouPetrovceDemjataZávadkaOlejnikovJakubany. V tyle nepriateľa mal oddiel vyvíjať spravodajskú činnosť pre velenie ukrajinského frontu a získavať informácie o pohyboch a úlohách nemeckých jednotiek. Oddiel vykonávali okrem spravodajskej aj intenzívnu bojovú a diverznú činnosť. Počas presunu prepadol železničnú stanicu v Bystrom a odzbrojil ostrahu stanice. 28. septembra počas prechodu železničnej trate Prešov - Bardejov túto pri obci Demjata diverzná skupina oddielu podmínovala, pričom došlo k zničeniu trate na kilometrovom úseku. V obci Kríže došlo k prestrelke s nemeckým oddielom, jeden z partizánov bol zranený. Následne partizáni zastrelili horára Kušnírka, spišského Nemca, z dôvodu spolupráce s nepriateľom.. Oddiel si zriadil dočasnú pozorovateľňu na Hanigovskom hrade. Trať PrešovPlaveč prekročili za prestrelky pri Pustom Poli.
Zloženie oddielu: rota (veliteľ A. Horobjev) - zloženie: 1. čata (veliteľ I. Legar) 2. čata (veliteľ P. S. Borovskij) deštrukčná skupina (veliteľ M. Petuchov) prieskumná skupina (veliteľ A. N. Kojtukov) zásobovacia skupina (veliteľ I. Matuchovič)
Po presune oddiel pôsobil v Levočských vrchoch v okolí Starej Ľubovne. Tu sa stretol aj s 3. slovenskou partizánskou rotou tvorenou zbytkami levočskej posádky. Podával sovietskemu veleniu správy z priestoru SanokMedzilaborceSninaHumennéSabinovBardejovSpišská BeláKežmarokPoprad. 8. októbra dostal oddiel pokyn prejsť do Nízkych Tatier, no prechod sa neuskutočnil nakoľko košickobohumínska železnica a brody cez Hornád boli strážené nemeckými silami. V druhej polovici októbra 1944 po zintenzívnení nemeckých protipartizánskych akcií oddiel BelovKovalenko Levočské vrchy opustil.
Lendak 22. októbra 1944 prekročil oddiel za prestrelky s nemeckou ostrahou mosta pri Nižných Ružbachoch rieku Poprad a presúval sa smerom na slovenskopoľské pohraničie do oblasti Zamaguria. 23. októbra 1944 prekročili pri obci Reľov cestu Spišská BeláSpišské Hanušovce a utáborili sa na Spišskej Magure. 26. októbra 1944 sa oddiel presunul do priestoru obce Lendak.
Vzhľadom na to, že partizáni boli vyčerpaní z pochodu a už tri dni nejedli, štáb oddielu vyslal 27. októbra 1944 skoro ráno do Lendaku prieskum s cieľom získať potraviny. Počas pobytu partizánskej hliadky v obci, kde táto dohodla dodávku potravín a následne sa v krčme opila, sa v Lendaku objavili aj Nemci a strhla sa prestrelka. Veliteľ oddielu vyslal na pomoc prieskumu tri čaty. Dve čaty kryli krídla. Prostredná čata vstúpila do obce s cieľom odviezť potraviny, bola však zaskočená nemeckým prepadom a partizáni Viktor Gábor a Ivan Machortov boli pri útoku zabití. Partizáni paľbu opätovali. Nemcom medzitým tiež dorazili posily vrátane troch obrnených transportérov a minometnej batérie. Veliteľ mjr. Kovalenko nasadil celý oddiel. Boj v Lendaku trval celý deň. Boje trvali od skorého rána asi do 9.00 hod., následne pokračovali popoludní od 12.15 do 16.00 hod. Počas bojov padlo 9 partizánov. 4 partizánov Nemci zajali a ešte v ten deň ich v centre obce (na hlavnej ulici, pod dnešným obecným trhoviskom) verejne popravili. Nemci plánovali obec vypáliť a popraviť miestneho kňaza, nakoniec od vypálenia upustili, no kňaz bol vyšetrovaný a mučený z dôvodu podpory partizánov. Po zotmení vyslal mjr. Kovalenko rozviedku vedenú Kmeťom, aby zistila, čo sa stalo s padlými a zajatými, no táto narazila na nemeckú hliadku, po prestrelke ustúpila cez rieku Poprad a z dôvodu straty spojenia s oddielom zamierila k frontu.
Padlí partizáni boli príslušníkmi oddielov mjr. Volkova a mjr. Morozova (6 mužov) a príslušníkmi oddielu BelovKovalenko (7 mužov). Zoznam padlých a popravených partizánov: Meno a priezviskoPoznámka Borovskij Peter Semjonovič padol v boji Bulatov popravený Gábor Viktor (* Malý Bočkov), padol v boji Ježovskij Ilja padol v boji Kapronov popravený Karatunov N. T. popravený Katjukov Andrej Nikolajevič padol v boji Kopernikov popravený Koteľčuk Pavel Kapitonovič (* 1925, ZSSR), padol v boji, neuvedený na náhrobnom kameni Kozlov Nikolaj Radimovič popravený Machortov Ivan Alexejevič (* 1920, ZSSR), padol v boji Timošenko popravený Zinovjev Vladimír Pavlovič (* 1919, ZSSR), padol v boji Zola Ivan padol v boji
Nemci mali väčšie stratyokolo 60 mŕtvych a 100 ranených. Ešte večer 27. októbra 1944 sa od oddielu BelovKovalenko odlúčili a odišli do Poľska skupiny mjr. Morozova a mjr. Volkova. Oddiel BelovKovalenko sa následne presunul do priestoru OsturňaMalá Franková.
Zima 1944/1945 Začiatkom novembra 1944 sa na základe rozkazov z Moskvy oddiel presunul na základňu partizánskeho zväzku Čapajev na poľskom území na Radziejowu a 6. novembra sa s čapajevovcami spojil. Naďalej však udržiaval spojenie so zamagurskými obcami Veľká FrankováMalá FrankováSpišské HanušovceHavkaMatiašovceHaligovce. 24. novembra zahájili Nemci útok na Radziejowu a tak 25. novembra 1944 sa oddiel BelovKovalenko odpútal od partizánskeho zväzku Čapajev a začal opäť pôsobiť samostatne. Oddiel sa presunul do priestoru TylmanowaMichajlowa Obidza, kde sa spojil so Zolotarovovou brigádou, a vykonával činnosť až do 17. januára 1945. Počas tejto doby oddiel vyslal niekoľko prieskumných skupín aj na Slovensko, najmä do priestoru obcí Veľký Lipník a Havka. V posledne menovanej obci 24. januára prieskumná skupina odzbrojila oddiel žandárov. 26. januára 1945 sa oddiel pri Veľkom Lipníku spojil s Červenou armádou. Začiatkom februára 1945 oddiel BelovKovalenko plnil posledný bojový rozkazvyčistiť hory v okolí mesta Nowý Sacz od ustupujúcich nemeckých vojakov a „vlasovcov“. Okolo 20. februára 1945 dostal mjr. Kovalenko rozkaz prepustiť všetkých československých občanov z oddielu, ktorí mali nastúpiť k 1. čs. armádnemu zboru.
V literatúre Históriu partizánskych oddielov BelovKovalenko, Borkaňuk, Bogun a partizánskych brigád Sergej a Kriváň popísal v spomienkovej knihe Boj o Beskydy člen oddielu BelovKovalenko Michal Piteľ.
Poznámky
Referencie
Belov – Kovalenko Belov – Kovalenko Kategória:Lendak Kategória:Pčoliné