Delírium tremens (latinsky „trasúce šialenstvo“, voľne preložené „šialenstvo s trasom“) alebo tiež alkoholové delírium je život ohrozujúci stav, ktorý vzniká u alkoholikov pri náhlom prerušení pravidelného požívania alkoholu (presnejšie etanolu). Je najzávažnejšou formou abstinenčného syndrómu. Ohrozuje život pacienta a vyžadujúci včasné rozpoznanie a liečbu.
Príčina Etanol stimuluje benzodiazepínové GABA recetory v mozgu (receptory pre neurotransmiter kyselinu gamaaminomaslovú), ktorá má v centrálnom nervovom systéme tlmivý účinok. Pri jeho dlhodobom pôsobení dochádza k zníženiu ich citlivosti a pri náhlom prerušení tejto stimulácie nastane rovnako náhla strata tlmivého účinku GABA na mozgovú aktivitu. Etanol tiež blokuje glutamátové NMDA receptory a jeho náhle vysadenie vedie k excitácii v dôsledku ich zvýšenej citlivosti. Odoznenie delíria tremens súvisí s návratom normálnej funkcie týchto a ďalších receptorov - dlhodobé vystavenie účinkom etanolu ovplyvňuje aj opiátové, serotonínové a dopamínové receptory.
Príznaky a priebeh Delíriu tremens môže predchádzať predelirantný stav, charakterizovaný potením, nevoľnosťou, zrýchlenou srdcovou činnosťou, nespavosťou.Príznakmi delíria tremens sú ďalej silný tras celého tela, nutkanie na zvracanie, tachykardia, zvýšená telesná teplota. Charakteristické sú halucinácie - pacient môže vidieť neexistujúce alebo neprítomné osoby a vedie s nimi dialógy, alebo rôzne malé zvieratá a hmyz (tzv. mikrozoopsia). Najčastejšie to bývajú drobné hlodavce - myši alebo hmyz. Mikrozoopsia nemusí byť iba zraková, ale aj pocitová – pacient môže cítiť, ako po ňom zvieratá a hmyz lezú a bude sa ich snažiť striasť. Pacient je zmätený, dezorientovaný, agitovaný, prípadne agresívny v dôsledku halucinácii. Následky hyperaktivity vegetatívneho nervového systému - horúčka, potenie, zvýšený krvný tlak, zrýchlený pulz organizmus vyčerpávajú a môžu vyústiť až do kardiovaskulárneho kolapsu. Poruchy príjmu potravy a tekutín môžu viesť k dehydratácii a rozvratu vnútorného prostredia organizmu (deficit draslíka a horčíka, nízka hladina glukózy v krvi - hypoglykémia). Delírium tremens môže byť ďalej komplikované epileptickými záchvatmi a krvácaním do tráviaceho traktu. Delírium obyčajne trvá 3–6 dní a končí sa hlubokým spánkom, z ktorého se pacient prebudí do pomerne normálneho duševného stavu, alebo príznaky odoznievajú postupne. Na delírium sa väčšinou nepamätá (amnézia).
Liečba Liečba abstinenčného syndrómu po vysadení alkoholu a delíria tremens zahŕňa umiestnenie pacienta do pokojného, dobre osvetleného prostredia, psychoterapiu, dostatočnú hydratáciu, kontrolu vnútorného prostredia organizmu a korekciu prípadných deficitov minerálov, podávanie vitamínov (najmä zo skupiny B), korekciu krvného tlaku, sledovanie a prípadne liečbu porúch srdcového rytmu. Na tlmenie psychomotorického nepokoja pacientov sa používajú v prvom rade lieky zo skupiny benzodiazepínov, ktoré zasahujú do regulácie rovnováhy neurotransmiterov a GABA receptorov. Najčastejšie sa používajú vysoké dávky diazepamu. Pri jeho nedostatočnom účinku sa používajú aj antipsychotiká, napríklad tiapridal, ďalšie odporúčané lieky sú barbituráty a celkové anestetiká. Pre psychomotorický nepokoj a agresivitu býva často nevyhnuté pacienta pripútať na lôžko jednak z dôvodu ochrany personálu a ostatných pacientov na nemocničnom oddelení, jednak z dôvodu, aby sa zabránilo úrazu alebo sebapoškodzovaniu samotného pacienta. V ťažších prípadoch býva potrebné monitorovanie vitálnych funkcii a liečba na jednotke intenzívnej starostlivosti. Poslednou možnosťou je uvedenie pacienta na niekoľko dní do celkovej anestézie, pričom môže nastať aj potreba umelej pľúcnej ventilácie a parenterálnej výživy Často je nutná súbežná liečba komplikácii, napríklad epileptických záchvatov, zlyhávania srdca, arytmii, zlyhávania pečene, porúch zrážanlivosti krvi, infekcii (napríklad zápalu pľúc po vdýchnutí zvratkov).
Prognóza Úmrtnosť delíria tremens sa udáva v širokom rozmedzí do 15%, záleží na závažnosti, pridružených chorobách pacienta a kvalite poskytnutej liečby. Príčinou smrti býva respiračné zlyhanie, srdcové arytmie, krvácavé a infekčné komplikácie, napr.zápal pľúc. Dlhodobá prognóza pacientov po prekonaní delíria tremens záleží od ich životosprávy, pri pokračujúcej konzumácii alkoholu je nepriaznivá - predčasne umierajú v dôsledku poškodenia orgánov (pečene, srdca) následkom dlhodobej konzumácie alkoholu, nezriedka v dôsledku opakovaného záchvatu delirium tremens.
Zdroje Shannon Toohey, MD, MAEd: Delírium Tremens, Medscape, aktualizované 26. augusta 2024, citované 19.9.2026. https://emedicine.medscape.com/article/166032-overview
MUDr. Josef Chval: Delirium tremens. Psychiatrie pro praxi; 2007; 8 (6), str. 283 – 286. https://www.psychiatriepropraxi.cz/pdfs/psy/2007/06/04.pdf
Iné projekty