Lewis Brian Hopkin Jones (* 28. február 1942, Cheltenham, Anglicko† 3. júl 1969, Hartfield, Anglicko) bol anglický hudobník, multiinštrumentalista a jeden zo zakladateľov skupiny The Rolling Stones. Na nahrávkach kapely a na koncertoch v jej začiatkoch hrával na slide gitaru, neskôr spieval sprievodné vokály a hral na širokú škálu často exotických nástrojov.
Brian Jones v roku 1962 založil pôvodne britskú bluesovú skupinu a dal jej meno The Rolling Stones. Jeho kolegovia z kapely, Keith Richards a Mick Jagger, sa postupne stávali úspešným skladateľským tímom začali v kapele riadiť jej hudobné a umelecké smerovanie. Neskôr sa u Jonesa začali postupne zhoršovať problémy s alkoholom a drogami, jeho spolupráca v štúdiu bola čoraz menej spoľahlivá, čím sa jeho úloha v kapele, ktorú založil, oslabovala. Kríza jeho vzťahu s ostatnými členmi v júni 1969 vyvrcholila Jonesovým vylúčením. Jeho miesto po odchode zaujal gitarista Mick Taylor. O necelý mesiac po tejto udalosti sa Jones, ktorý mal v tom čase vo veku 27 rokov, v bazéne svojho domu na farme Cotchford v East Sussex utopil. O jeho smrti je zmienka v piesňach mnohých iných popových kapiel. Básne na túto tému napísali napríklad aj Pete Townshend, či Jim Morrison. V roku 1989 bol ako člen kapely Rolling Stones Brian Jones uvedený do Rokenrolovej sieni slávy.
Životopis
Začiatky Lewis Brian Hopkin Jones sa narodil v sobotu 28. februára 1942 v Dome ošetrovateľskej starostlivosti Park v Cheltenhame v grófstve Gloucestershire. Vo veku štyroch rokov dostal zápal hrtanu, priedušnice a priedušiek súčasne (laryngotracheobronchitídu), ktorý spôsobil, že Jones dostal astmu, ktorú mal po zvyšok svojho života. Jeho rodičia, ktorí pochádzali zo strednej spoločenskej vrstvy, Lewis Blount Jones a Louisa Beatrice Jonesová (rodená Simmondsová), boli waleského pôvodu. Brian mal dve sestry: Pamelu, ktorá sa narodila 3. októbra 1943 a zomrela na leukémiu 14. októbra 1945 a Barbaru, ktorá sa narodila 22. augusta 1946.
Jones navštevoval miestne školy: od septembra 1949 do júla 1953 Dean Close School a v septembri 1953, po zložení jedenásťnásobnej skúšky, nastúpil na chlapčenské gymnázium v Cheltenhame (teraz Pate's Grammar School). V škole mal rád bedminton a potápanie a v školskom orchestri hrával na klarinet.
Obaja Jonesovi rodičia sa zaujímali o hudbu. Jeho otec bol popri zamestnaní leteckého inžiniera učiteľom klavíra a jeho matka hrala na klavíri a organe a viedla zbor v miestnom kostole. Jones ako dieťa počúval klasickú hudbu, no uprednostňoval blues a bluesových hudobníkov, najmä Elmore Jamesa a Roberta Johnsona. V roku 1957 prvýkrát počul hudbu amerického černošského džezového hudobníka Cannonballa Adderleya a začal sa zaujímať aj o tento hudobný žáner. Presvedčil svojich rodičov, aby mu kúpili saxofón a o dva roky neskôr mu rodičia ako darček k 17. narodeninám darovali prvú akustickú gitaru. Potom Brian Jones začal vystupovať v miestnych bluesových a džezových kluboch, okrem toho vystupoval ako pouličný umelec a bral rôzne príležitostné práce..
Formovanie Rolling Stones
Brian Jones neskôr odišiel z Cheltenhamu do Londýna, kde sa stretol s hudobníkmi Alexisom Kornerom, s neskorším spevákom kapely Manfred Mann, Paulom Jonesom, s basgitaristom Jackom Bruceom (pozdejšie hrával v kapele Cream) a s ďalšími, ktorí tvorili malú londýnsku rhythm and bluesovú a džezovú scénu. Hral na slide gitaru, stal sa z neho bluesový hudobník a krátky čas vystupoval pod pseduonymom „Elmo Lewis“. S Paulom Jonesom založili skupinu s názvom The Roosters. V januári 1963, po odchode oboch Jonesovcov zo skupiny, prevzal Brianovu pozíciu gitaristu, iný v tom čase začínajúci hudobník, Eric Clapton.
Brian Jones v informačnom liste klubu v Soho, Jazz News dňa 2. mája 1962 zverejnil inzerát, v ktorom pozýval na konkurz v Bricklayer's Arms pube hudobníkov do práve vznikajúcej R&B skupiny. Ako prvý sa mu ozval klavirista Ian Stewart, neskôr sa k nim pridal aj spevák Mick Jagger. Jagger a jeho kamarát z detstva Keith Richards sa s Jonesom stretli, keď s Paulom Jonesom hrali s Kornerovou kapelou v Ealing Jazz Clube skladbu Roberta Johnsona „Dust My Broom“. Jagger priviedol na skúšky gitaristu Richardsa, ktorý sa potom ku kapele pripojil. Jonesovo a Stewartovo prijatie Richardsa a spoločný záujem o hudbu v štýle skladieb Chucka Berryho, spôsobil odchod bluesových puristov, gitaristu Geoffa Bradforda a speváka Briana Knighta, ktorí Chucka Berryho neuznávali. Ako hovoril Richards, Jones prišiel na názov „Rollin' Stones“ (neskôr pridali „g“), keď telefonoval s majiteľom miesta konania koncertu. „Hlas na druhom konci linky sa ho spýtal: A ako sa voláte? Na podlahe v miestnosti vtedy ležal album The Best of Muddy Waters a piata skladba na jeho prvej strane sa nazývala „Rollin' Stone Blues““. The Rollin' Stones odohrali svoj prvý koncert v klube Marquee v Londýne dňa 12. júla 1962. Na pódium vtedy vystúpili: Jagger, Richards, Jones, Stewart, basgitarista Dick Taylor (neskôr hral v kapele Pretty Things) a za bicími bol Tony Chapman.Some sources including Keith Richards erroneously list Mick Avory as the drummer at that gig, but Avory himself denies it.
Od septembra 1962 do septembra 1963 mali Jones, Jagger a Richards spoločný byt, ktorý Richards opisuje ako „krásne smetisko“. V byte, ktorý mal adresu 102 Edith Grove, Chelsea. Bývali s budúcim fotografom Jamesom Phelgeom, ktorého meno v začiatkoch skupiny používali ako označenie pre autorstvo spoločne skomponovaných piesní „Nanker Phelge“. Jones a Richards trávili dni hraním na gitare pri počúvaní bluesových albumov (hlavne od Jimmyho Reeda, Muddyho Watersa, Willieho Dixona a Howlin' Wolfa). V tom čase Brian Jones tiež naučil Micka Jaggera hrať na ústnej harmonike.
Štyria členovia kapely The Rolling Stones hľadali basgitaristu a bubeníka. Na miesto basgitaristu napokon vybrali Billa Wymana. Bolo to aj preto, že mal vždy cigarety, vlastnoručne vyrobenú basgitaru a náhradný gitarový zosilňovač VOX AC30. Po hraní s Mickom Avorym, Tonym Chapmanom a Carlom Littleom v januári 1963 konečne presvedčili Charlieho Wattsa, bubeníka ovplyvneného džezovou hudbou, aby sa k nim pridal. Wattsa vtedy kolegovia hudobníci považovali za jedného z najlepších bubeníkov v Londýne. Hral (okrem iného) aj so skupinou Blues Incorporated Alexisa Kornera. Watts popísal Jonesovu rolu v začiatkoch fungovania skupiny slovami: „Brian bol pri presadzovaní kapely na začiatku veľmi nápomocný. Keith a ja sme sa naňho pozreli a povedali sme si, že Brian je v obraze. Pre neho bolo ale krížovou výpravou dostať nás v klube na pódium.“
Brian Jones, ktorý pôsobil aj ako obchodný manažér kapely, dostával o 5 £ viac ako ostatní jej členovia (v roku 2023 je to ekvivalent na úrovni 132 £), čo sa zvyšku kapely nepáčilo a vyvolávalo to u nich nevôľu. Richards povedal, že on aj Jagger boli prekvapení, keď sa dozvedeli, že Jones sa považoval za lídra a dostával extra príplatok, najmä keď sa zdalo, že rezerváciu robia iní ľudia, ako napríklad hudobný impresário a manažér, Giorgio Gomelsky.
Hudobné príspevky thumb|Jones (vľavo) s Rolling Stones v Štokholme v apríli 1966 Brian Jones bol nadaným multiinštrumentalistom, ktorý ovládal širokú škálu hudobných nástrojov. Jeho schopnosť hrať na najrôznejších nástrojoch sa naplno prejavila najmä na albumoch Aftermath (1966), Between the Buttons (1967) a Their Satanic Majesties Request (1967). Ako gitarista v začiatkoch hlavne na živých vystúpeniach uprednostňoval bielu elektrickú gitaru v tvare slzy, ktorú vyrábala firma Vox. Hral aj na širokej škále elektrických a akustických gitár od spoločností ako Rickenbacker, Gibson a Fender. Ako hráč na slide gitaru uprednostňoval otvorené E a otvorené G ladenie.Paul Trynka interview with Dick Taylor, early bass player for the Rolling Stones:
Keith Richards tvrdí, že to, čo on nazýva „tkaním gitár“ vzniklo v období keď počúvali albumy amerického bluesmena Jimmyho Reeda: „Počúvali sme z nahrávok tímovú prácu v kapele a snažili sme sa prísť na to, že čo sa štúdiu deje, ako by mohli pri hre spolu fungovať dve gitary aby to znelo, že sú štyri alebo päť.“
Zmeny v dynamike a odcudzenie od kolegov v skupine thumb|left|Jones (úplne vpravo) s Michaelom Cooperom, Mickom Jaggerom, Marianne Faithfullovou, Shepardom Sherbellom a Maharišim Mahéšom Jógím (vpredu) v Amsterdame, v septembri 1967 Manažér kapely Rolling Stones, Andrew Loog Oldham, si uvedomoval finančné výhody členov kapely, ktorí si píšu svoje vlastné piesne, čoho príkladom bola aj dvojica Lennon–McCartney, a že hranie coververzií dlho v centre pozornosti publika kapelu neudrží. Ďalej chcel, aby sa Jaggerova charizma a okázalosť stali v živých vystúpeniach stredobodom pozornosti. Brian Jones videl, že jeho vplyv na smerovanie Rolling Stones postupne klesá. Ich repertoár obsahoval čoraz menej bluesových coververzií, vznikalo viac originálov, ktoré zložila dvojica Jagger/Richards (hoci mnohé mali stále bluesový zvuk). Oldham okrem toho stupňoval nad kapelou svoju vlastnú manažérsku kontrolu a tým vytláčal Briana Jonesa z ďalšej jeho pozície.
V marci 1967, keď bol Jones hospitalizovaný a všetci traja boli na výlete v Maroku, Anita Pallenbergová, jeho aktuálna priateľka, začala mať milostný vzťah s Keithom Richardsom, Táto udalosť ešte viac poškodila už aj tak napäté vzťahy medzi Jonesom a Richardsom. Ako napätie v kapele a Jonesovo zneužívanie návykových látok narastalo, tak aj jeho hudobné príspevky sa stávali viac a viac sporadickými. Začala ho nudiť gitara, na hranie vyhľadával exotické nástroje a na nahrávaniach čoraz viac chýbaval. V promo filme We Love You od Petra Whiteheada, ktorý nakrútil v júli 1967, pôsobí Brian Jones mimoriadne opito a dezorientovane.
Krátko po udalostiach na Richardsovej farme v Redlande v Sussexe dňa 10. mája 1967 bol Brian Jones za prechovávanie drog zatknutý. Úrady v jeho byte našli marihuanu, kokaín a metamfetamín. K užitiu marihuany sa priznal, no hovoril, že tvrdé drogy neužíva.
Nepriateľstvo medzi Jonesom, Jaggerom a Richardsom vzrástlo a Jones sa tým naďalej od skupiny odcudzoval.Booth, Stanley (2012) The True Adventures of the Rolling Stones. Canongate Books. p. 107. Hoci mnohí hovorili, že Brian Jones vie byť priateľský a spoločenský, Wyman, Richards a Watts poznamenali, že býva aj zlý a je s ním ťažká komunikácia. Podľa väčšiny správ sa Jonesov postoj často menil. V jednej minúte bol pozorný a veľkorysý, v druhej sa zrazu snažil všetkých rozhnevať. Ako Wyman poznamenal v Stone Alone: „Brianova osobnosť mala minimálne dve stránky. Jeden Brian bol introvertný, plachý, citlivý [a] hlboko zmýšľajúci. Z tej druhej stránky bol našuchorený páv, spoločenský, umelecký a zúfalo od svojich kolegov vyžadoval poklonky.“ Dodával k tomu ešte, že: „Potlačil každé priateľstvo na hranicu a ďaleko za ňu.“
Charlie Watts spomínal, že Brian Jones sa vyžíval v pití a braní drog, „no na neho dobre nevplývali... nebol dostatočne silný psychicky a ani fyzicky, aby ich prijal. Brian bol jedným z tých ľudí, ktorí všetko robili prehnane.“ Watts tiež poznamenal, že Jones niekedy nebýval veľmi príjemný a že veľmi ľahko ľudí rozčuľoval.
Jonesove posledné významnejšie stretnutia s Rolling Stones boli na jar a v lete 1968, keď kapela produkovala singel „Jumpin' Jack Flash“ a album Beggars Banquet. Jeho posledný sólový gitarový part bol v piesni „No Expectations“, kde v Richardsovom akustickom rytme hrá na slide gitaru. Môžeme ho vidieť vo filme Jeana-Luca Godarda One Plus One, ako hrá na akustickej gitare, zhovára sa s Richardsom a fajčí cigarety. Film zaznamenáva natáčanie skladby „Sympathy for the Devil“