Hérakleiovská dynastia (iné názvy: Hérakleiova dynastia, Hérakleiovci) bola dynastia vládnuca v rokoch 610 až 711 v Byzantskej ríši. Dynastia na tróne vystriedala justinovskú dynastiu. Zakladateľom dynastie bol cisár Hérakleios. Obdobie jej vlády bolo charakteristické dlhými krízami spojenými s bojmi s Avarmi, Slovanmi, perzskými Sásánovcami, Vizigótmi, Longobardmi a v neposlednom rade moslimskými Arabmi (Umajjovcami). Vo vnútropolitickej rovine išlo o obdobie doznievania christologických sporov (monotheletizmus, monoenergizmus) a o obdobie, keď sa zo starovekej ríše stával v podstate stredoveký štát. Byzancia v tomto období stratila značné územia na východe (Egypt, Palestína, Sýria) a čoraz väčšmi v nej začal prevažovať grécky element (helenizácia).
Po roku 711 vládli panovníci, ktorí bývajú označovaní ako nedynastickí. Až v roku 717 sa k moci dostala Sýrska dynastia.
+ PanovníciPanovníkRoky vládyPoznámkaHérakleios610641Héraklónas641Konstans II.641668Konštantín IV.668685Justinián II.685695po prvý raz; vyhnanýLeontios (II.)695698Tiberios II. (/III.)698705Justinián II.705711po druhý raz
Pozri aj
Zoznam vládcov Byzantskej ríše
Referencie
Kategória:Šľachtické rody v Byzantskej ríši Kategória:Byzantské cisárske dynastie