Michel Charles Diehl (* 4. júl 1859, Štrasburg† 1. november 1944, Paríž) bol francúzsky historikbyzantológ, historik umenia a archeológ. Zakladateľ francúzskej akademickej byzantológie. Napísal mnoho diel, ktoré boli z francúzštiny preložené do iných jazykov. Bol tiež popularizátorom byzantských dejín.
Bol držiteľom čestných doktorátov na univerzitách v Aténach, Belehrade, Bruseli a Harvardovej univerzite v Cambridge (Massachusetts), ako aj člen Académie des Inscriptions et Belles-Lettres v Paríži (1910) a akadémií vied v Petrohrade (1925) a Bukurešti.
Život vľavo|náhľad|Charles Diehl v roku 1878 Narodil sa v roku 1859 vo francúzskom Štrasburgu. Jeho otcom bol Frédéric Geoffroy Diehl, profesor nemčiny na lýceu v Štrasburgu. Diehl študoval na lýceách v Štrasburgu, Nancy a na Louis-le-Grand lycée. Neskôr vyštudoval dejiny na École normale supérieure a nasledujúce roky strávil najprv v Ríme ako člen École Française de Rome (18811882) a potom v Aténach. V roku 1888 získal doktorát z byzantských dejín na univerzite v Nancy, kde následne vyučoval. Od roku 1892 účastnil na archeologických vykopávkach v severnej Afrike. Od roku 1899 vyučoval na univerzite v Paríži, kde sa stal v roku 1907 riadnym profesorom. Postupne okolo seba zhromaždil novú generáciu francúzskych byzantológov. V roku 1921 bol zvolený za prezidenta Académie des Inscriptions et Belles-Lettres. V roku 1934 odišiel do dôchodku, po tom, čo sa uňho rozvinula slepota. Zomrel v novembri 1944.
Dielo Podľa Karpova Diehl: „ako znalec písomných prameňov, archeológie, sfragistiky a dejín umenia vytvoril ucelený obraz byzantskej civilizácie, pričom jej špecifiká odhaľoval prostredníctvom portrétov jej významných predstaviteľov. Významne prispel k štúdiu administratívnych dejín Byzancie, úlohy senátu a rôznych magistrátov, ako aj tzv. cirkusových frakcií. Špeciálne práce venoval dejinám afrických a talianskych oblastí Byzantskej ríše. Je autorom uznávanej monografie o ére cisára Justiniána I.“
Podľa Sorensena: „Hoci je všeobecne známy svojimi knihami o byzantských dejinách a jeho príspevok k dejinám umenia bol rozsiahly, vtedajšími byzantológmi nebol všeobecne akceptovaný...Bol kritizovaný za to, že nezapracoval najnovšie vedecké poznatky alebo ich že ignoroval diela nemecky a anglicky hovoriacich vedcov (Burlington Magazine). Jeho knihy sa vyznačovali voľnou dokumentáciou a čitateľným štýlom písania.“
Výber Études sur l’administration byzantine dans l’exarchat de Ravenne (568751) (Paris: E. Thorin, 1888; dizertačná práca) L’art byzantin dans l’Italie méridionale (1894) Figures byzantines (Paris: Armand Colin, 1906; v angličtine ako: Byzantine Portraits. New York: A. A. Knopf, 1927) Histoire de l’Empire byzantin (Paris: A. Picard, 1919;v angličtine ako: History of the Byzantine Empire. Princeton: Princeton University Press, 1925) Manuel d’art byzantin (Paris: A. Pickard, 19251926) L’art chrétien primitif et l’art byzantin (Paris: G. van Oest, 1928) Ravenne (Paris: Librairie Renouard, H. Laurens, 1928) La peinture byzantine (Paris: G. van Oest, 1933)
V slovenčine:
Referencie
Iné projekty
Ďalšia literatúra
Kategória:Osobnosti zo Štrasburgu Kategória:Francúzski byzantológovia Kategória:Francúzski historici umenia Kategória:Francúzski spisovatelia Kategória:Francúzski univerzitní profesori Kategória:Francúzski archeológovia Kategória:Vyučujúci na Parížskej univerzite Kategória:Absolventi École Normale Supérieure Kategória:Členovia Académie des inscriptions et belles-lettres