Kôrnatec gila (tiež kôrnatec jedovatý, lat. Heloderma suspectum) je jedovatý jašter s ružovými a čiernymi zónami na povrchu tela, ktorý žije na juhu USA, v Mexiku a Guatemale. Druhové meno gila je odvodené od názvu rieky Gila, ktorá tečie v Arizone v USA.
Použitie vo farmakológii V slinách kôrnatca gila bol objavený peptid exendín, ktorý je podobný ľudskému hormónu glukagónu podobného peptidu 1 (GLP-1). Bolo pozorované, že pod vplyvom exendínu dokáže kôrnatec gila vydržať bez potravy dlhú dobu, pretože spomaľuje vyprázdňovanie jeho žalúdka. Biotechnologicky vyrobený exendín sa začal nazývať exenatid (tiež exenatid 4), ktorý má zhodnú sekvenciu aminokyselín ako exendín: ide o peptidy s 39 aminokyselinami s nasledujúcou sekvenciou: His-Gly-Glu-Gly-Thr-Phe-Thr-Ser-Asp-Val-Leu-Ser-Lys-Gln-Met-Glu-Glu-Glu-Ala-Val-Arg-Leu-Phe-Ile-Glu-Trp-Leu-Lys-Asn-Gly-Gly-Pro-Ser-Ser-Gly-Ala-Pro-Pro-Pro-Ser. Oproti tomu je ľudský GLP-1 kratší peptid (31 aminokyselín) a s exendínom z kôrnatca zdieľa len približne polovicu aminokyselín: 16 aminokyselín je zhodných, 15 rôznych. Z hľadiska porovnania štruktúry môžeme hovoriť o konzervovanej N-terminálnej časti peptidov a variabilnej C-terminálnej časti. Ukázalo sa, že dipeptidylpeptidáza 4 (DPP-4) štiepi GLP-1 za druhou aminokyselinou (za alanínom), ale v prípade exendínu je druhou aminokyselinou glycín, čím sa zvyšuje odolnosť exendínu voči enzymatickej inaktivácii DPP-4. Z toho dôvodu sa exendín pôvodne izolovaný z kôrnatca gila (ale komerčne vyrábaný rekombinantne) začal používať v humánnej medicíne pod komerčnými názvami Byetta a Bydureon od firmy AstraZeneca. Exendín bol schválený na liečbu diabetu v Európe v roku 2007, v USA v roku 2005. Ďalším vývojom agonistov receptora glukagónu podobného peptidu 1 bola druhá aminokyselina ďalej modifikovaná a do molekuly boli zavedené lipofilné mastné kyseliny a hydrofilné spacere, čím bol vyvinutý semaglutid, účinná látka Ozempicu.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Kôrnatcovité