Papyrológia (z gr. papyros + logos) je vedný odbor, historická a filologická disciplína, zaoberajúca sa písomnosťami staroveku a raného stredoveku písanými na papyruse, ich uchovávaním, dešifrovaním a interpretáciou. Zriedkavejšie skúma aj texty na ostrakoch, drevených, voskových či iných doštičkách a podobných písacích materiáloch. V užšom zmysle je predmetom jej záujmu najmä štúdium latinských, gréckych a koptských papyrusov z grécko-rímskeho obdobia Egypta (od čias Alexandra Veľkého do dobytia Egypta Arabmi okolo roku 641), v širšom zmysle sa zaoberá týmito písomnosťami až do 2. polovice 11. storočia. Hieratické, skoré demotické, starohebrejské, aramejské a iné papyrusy študuje egyptológia, semitológia a ďalšie disciplíny. Papyrológia poskytuje cenné informácie o obchodnom a spoločenskom živote starovekého Egypta a okolitých krajín. Napomáha napríklad pri výskume starovekého práva (právna papyrológia) a biblistiky. Vyvinula sa z knihovedy, respektíve paleografie koncom 19. storočia.
Referencie
Ďalšia literatúra (dotlač, 2008: )
Iné projekty
Kategória:Papyrológia Kategória:Egyptské papyrusy