Prof. JUDr. František Weyr (* 25. apríl 1879, Viedeň, Rakúsko-Uhorsko† 29. jún 1951, Brno, ČSR) bol český právnik, právny teoretik a filozof, hlavný predstaviteľ tzv. normatívnej teórie práva a brnenskej právnej školy.
Bol prvým dekanom Právnickej fakulty Masarykovej univerzity (1918/1919, neskôr ešte v rokoch 1927/1928 a 1935/1936). V rokoch 1923/1924 bol rektorom Masarykovej univerzity. Predsedal štatistickému úradu a bol poslancom Revolučného národného zhromaždenia.
Život František Weyr sa narodil v roku 1879 do rodiny matematika Emila Weyra, ktorý pôsobil ako profesor na pražskej a viedenskej univerzite, a jeho manželky Márie Wanickovej. Matematike sa venoval aj Františkov starý otec František a tiež strýko Eduard, rektor Vysokého učení technického v Prahe. František spolu so svojimi súrodencami Máriou a Jindřichom vyrastal vo Viedni. Hoci už od mladosti ovládal aj nemčinu, v domácnosti Weyrovcov sa hovorilo výhradne po česky. Gymnaziálne štúdiá zakončil František na gymnáziu v Prahe (1899), kam sa rodina presťahovala po smrti Emila Weyra. Po gymnaziálnych štúdiách nastúpil Weyr na Právnickú fakultu Karlovej univerzity. Zaujímal sa však aj o filozofiu. Štúdium absolvoval v roku 1904 a následne sa vrátil do Viedne, kde pôsobil postupne pri miestodržiteľstve, okresnom hajtmanstve v Mistelbachu, Ústrednej štatistickej komisie a pri Ministerstve kultu a vyučovania. Po návrate do Prahy a pracoval v Krajinskej štatistickej kancelárii. V roku 1911 sa na pražskej právnickej fakulte habilitoval v odbore správna veda a rakúske správne právo a neskôr aj pre všeobecne porovnávaciu rakúsku štatistiku. Už roku 1912 ale prešiel do Brna, ktoré sa stalo jeho druhým domovom. V tom čase sa tiež oženil s učiteľkou na meštianskej škole Helenou rodenou Mekesovou.
V Brne bol Weyr najskôr mimoriadnym (1912) a po roku 1919 riadnym profesorom právnych vied na Českej vysokej škole technickej, kde založil aj vedecký seminár pre mladých absolventov pražskej právnickej fakulty. V rokoch 19141915 bol dekanom odboru kultúrneho inžinierstva. Po vzniku Československa sa podieľal na založení Právnickej fakulty Masarykovej univerzity a stal sa jej riadnym profesorom ústavného práva a prvým dekanom. Neskôr bol dekanom ešte v rokoch 19271928 a 19351936. V akademickom roku 1923/1924 zastával post rektora Masarykovej univerzity.
V rokoch 19181920 zasadal Weyr v Revolučnom národnom zhromaždení za Českú štátoprávnu demokraciu, ktorá sa čoskoro transformovala do Československej národnej demokracie. Zároveň viedol Štátny úrad štatistický a Štátnu radu štatistickú. Ako člen ústavného výboru sa podieľal na tvorbe novej československej ústavy a po roku 1918 a významne sa zaslúžil o umiestnenie Najvyššieho súdu do Brna. Spolupôsobil aj pri vzniku mnohých ďalších zákonov ČSR. Mal značný vplyv aj na rozvoj brnenského spoločenského a kultúrneho rozvoja. Bol členom Medzinárodného inštitútu štatistického v Haagu, Medzinárodného inštitútu pre právo verejné v Paríži, Medzinárodného inštitútu pre právnu filozofiu a sociológiu v Paríži alebo Rumunského inštitútu pre správne právo. Podieľal sa na vydávaní niekoľkozväzkového Slovníku verejného práva československého.
Počas nemeckej okupácie Čiech a Moravy sa Weyr presťahoval do Prahy, kde obmedzil svoju vedeckú činnosť. Po druhej svetovej vojne sa vrátil do Brna, kde pokračoval v práci na fakulte. Prispieval tiež do novín a písal svoje pamäte. V roku 1946 zasadol do komisie na prípravu novej ústavy a získal tiež čestný doktorát Masarykovej univerzity. Po komunistickom prevrate však musel z fakulty odísť. Svoje pamäte už nedokončil, pretože 29. júna 1951 zomrel.
Dielo Ako právny vedec sa Weyr zaoberal všeobecnou právnou teóriou, štátovedou a právnou filozofiou. Bol jedným zo zakladateľov normatívnej právnej teórie a brnenskej školy práva. Vychádzal pritom zo Schopenhauerovej recepcie Kantovej transcendentálnej filozofie a nadväzoval na rýdzu náuku právnu rakúskeho právneho teoretika Hansa Kelsena. Centrom pozornosti bolo prísne rozlišovanie normatívneho poznania od poznania kauzálneho. Predmetom normatívneho mohla byť podľa Weyra iba norma, teda vyjadrenie povinnosti, toho, čo má byť. Tvorcom právnych noriem je štát, ktorý je reprezentovaný právnym poriadkom. Vzhľadom na túto identitu štátu a právneho poriadku potom podľa Weyra neexistuje rozdiel medzi verejným a súkromným právom. Normatívna právna teória sa zároveň snaží o rýdzi, objektívny popis práva takého, aké je, nie, aké by malo byť podľa predstáv interpretujúceho.
Weyrovo učenie malo v medzivojnovom období silné zázemie na Právnickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne. K brnenskej normatívnej škole práva patrili napr. Karel Engliš, Jaroslav Kallab, Jaromír Sedláček, Adolf Procházka, Vladimír Kubeš alebo Rudolf Dominik. Odporcami tohto smeru boli napríklad profesori Josef Vacek a Bohumil Baxa.
Weyr spoluredigoval Časopis pro právní a štátní vědu a medzinárodnú Revue Internationale de la Teória du Droit, ktorý vydával spoločne s Hansom Kelsenom.
Výber z diela
Rakouské právo veřejné. [Česko]: Spolek posl. zemědělského inženýrství, 1910. 189 s. Základy filosofie právní. Brno: A. Píša, 1920. 244 s. Soustava československého práva státního. Brno: Barvič a Novotný, 1921. 374 s. Teorie práva. Brno; Praha: Orbis, 1936. 388 s. Československé právo ústavní. Praha: Melantrich, 1937. 339 s. Paměti. 1, Za Rakouska (18791918). Brno: Atlantis, 1999. 486 s. Paměti. 2, Za republiky (19181938). Brno: Atlantis, 2001. 518 s. Paměti. 3, Za okupace a po ní (19391951). Brno: Atlantis, 2004. 230 s. Filozofie, politika a právo: studie z let 19481951 (ed. Jaromír Tauchen). Brno: Masarykova univerzita, 2024, 406 s. ISBN 978-80-280-0580-1.
Odkaz V roku 2014 organizovala Právnická fakulta Masarykovej univerzity na Weyrovu počesť súťaž o Cenu Františka Weyra. Od toho istého roku organizuje aj každoročnú konferenciu Weyrovy dny právní teorie.
Referencie
Kategória:Českí právni teoretici Kategória:Českí univerzitní profesori Kategória:Absolventi Právnickej fakulty Karlovej univerzity Kategória:Poslanci česko-slovenského Národného zhromaždenia Kategória:Vyučujúci na Právnickej fakulte Masarykovej univerzity Kategória:Dekani Vysokého učenia technického v Brne Kategória:Držitelia čestných doktorátov Masarykovej univerzity Kategória:Dekani Právnickej fakulty Masarykovej univerzity Kategória:Rektori Masarykovej univerzity Kategória:Osobnosti z Viedne