Jevhen Andrijovyč Fencyk (; * 5. október 1844, Mala Martynka, Rakúske cisárstvo, dnes Ukrajina – † 5. december 1903, Horinčovo, Rakúsko-Uhorsko, dnes Ukrajina) bol gréckokatolícky kňaz, karpatskorusínsky činiteľ osvety, spisovateľ, básnik, prozaik, dramatik a pedagóg s proruskou orientáciou.

Životopis Jevhen Fencyk sa narodil 5. októbra 1844 v obci Mala Martynka v rodine Andrija Fencyka a Anny Fencykovej. Andrij Fencyk, jeho otec, slúžil ako kňaz v miestnom drevenom Chráme Narodenia presvätej Bohorodičky. Základné vzdelanie nadobudol v obecnej škole. Osemročné štúdium absolvoval na gymnáziách v Užhorode a v Satmári. Prejavoval záujem o teológiumedzi rokmi 1865 až 1868 študoval v Centrálnom gréckokatolíckom seminári Viedenskej univerzity. Počas štúdia sa pod vplyvom spoločenských zmien zaoberal slavistikou, v rámci ktorej štúdia navštevoval semináre Franca Miklošiča a sa zoznámil s Bohdanom Andrijovyčom Didyckým. V priebehu štúdia vznikol uňho záujem o krásnu literatúru. S manželkou Máriou Vasovčyk mal 13 detí. V roku 1869 bol vysvätený za kňaza, krátko po tom začal slúžiť ako kňaz v obci Boharevycia. V roku 1871 došlo však k zrušeniu pozície kňaza v obci, a tak Jevhen Fencyk bol premiestnený do obce Bukovec, kde strávil rok. Od roku 1873 do roku 1882 pôsobil ako kňaz v obci Dusyno. Medzi rokmi 1883 až 1894 bol kňazom v obci Poroškovo. Od apríla 1894 až do decembra 1902 pôsobil ako kňaz v obci Velykij Rakovec. Posledný rok svojho život strávil v obci Horinčovo, kde po ťažkej chorobe zomrel 5. decembra 1903.

Literárno-publicistická činnosť Od roku 1885 bol vydavateľom a redaktorom časopisu Lystok (po slovensky Lístok), ktorý bol vydávaný v ruštine a v cirkevnej slovančine, avšak obľúbená príloha Dodatok (po slovensky Dodatok/Doplnenie) bola písaná v národnom jazyku.

Určitý čas býval v obci Skotarske, kde učila jeho dcéra. Hosťoval aj Ivana Jakovyča Franka, ktorý sa vracal z Budapešti do Ľvovu.

Jevhen Fencyk písal poéziu (napríklad poému Korijatovyč), balady, poviedky a románové novely zo života inteligencie a duchovenstvapríkladmi sú diela Nyščyje duchom (po slovensky Duchom menší) a Učyteľ Neborak (po slovensky Učiteľ Neborák).Obe diela boli publikované v 67. a 72. čísle časopisu Lystok (po slovensky Lístok) a predstavujú hlavné diela tvorby Jevhena Fencyka. Napísal romantickú tragédiu (prezentovanú ako historickú drámu) Pokorenije Užhoroda (po slovensky Dobytie Užhorodu), ktorá vychádza z romantizovaného obrazu kniežaťa Laborca. Niektoré diela publikoval pod pseudonymom Vladymyr.

Písal školské učebnice a publicistické články. V roku 1932 vyšla zbierka diel pod názvom Sobranije sočinenij (po slovensky Zbierka diel). V rámci svojej publicistickej činnosti sa venoval rozličným témamhlavne vzdelávaniu, školstvu, sociálnym problémom, rozvoju jazyka a národného života Rusínov v Rakúsko-Uhorsku. Jeho publicistická činnosť sa stala dôležitou súčasťou spoločenského života karpatských Rusínov a zakarpatských Ukrajincov na prelome 19. a 20. storočia. Prispieval hlavne do časopisu Slovo (po slovensky Slovo), ako aj do periodík Novyj svit (po slovensky Nový svet) a Lystok (po slovensky Lístok). Využíval kryptonym E. F. a pseudonym Vladymir. Venoval sa aj štúdiu literatúry slovanských národovpredovšetkým slovenskej literatúry a českej literatúry.

Zachovala sa značná časť jeho diel v rámci básnickej tvorby. Hoci nikdy nebola publikovaná ucelená zbierka, básne boli uvádzané v čítankách a v antológiách. O publikáciu sa zaslúžili napríklad Jevmenij Sabov, Štefan Fencik, Helena Rudlovčáková, Juraj Bača, Vasyľ Lazarovyč Mykytas, Oleksa Vasyľovyč Myšanyč...

Od roku 1926 sa v Užhorode nachádza pamätník Jevhenovi Fencykovi, ktorý vytvorila Olena Mandičová. Bol slávnostne odhalený 16. mája 1926.

Jeho synovcom bol Štefan Fencikčeskoslovenský politik rusínskej národnosti, medzivojnový poslanec Národného zhromaždenia za stranu Národní sjednocení, neskôr minister autonómnej vlády Karpatskej Ukrajiny. Štefan Fencik inicioval a zo začiatku viedol prácu za účelom publikovať literárne diela a články Jevhena Fencyka. Vyšli len 2 zväzky tvorby, hoci v pláne bola rozsiahlejšia publikácia diela, a to bibliografia diel a 9 článkov Jevhena Fencyka. Jeho vnuk bol Augustín Štefanznámy občiansko-politický činiteľ na Podkarpatskej Rusi.

Dielo Básne Pryvitstvovanie (po slovensky Vítanie, 1867). Noč vitkovaja ubyvajet (po slovensky Noc závitová ubíja, 1868). Pisň o pisni (po slovensky Pieseň o piesni, 1868). K nevirnomu (po slovensky K nevernému, 1868). K Uhorskoj Rusi (po slovensky K Uhorskej Rusi, 1868). Russkij narod (po slovensky Ruský národ, 1868). Ko hrudnomu mladencu (po slovensky K hrudnému mládencovi, 1868). K raboti Russ (po slovensky Rus do roboty, 1869). Slavianam (po slovensky Slovanom, 1870). Vydinije (po slovensky Videnie, 1876). Prorycanije (po slovensky Proroctvo, 1876). Ko storožam Siona (po slovensky K strži Siona, 1876). Našemu viku (po slovensky Našej dobe, 1877). Istočnyk (po slovensky Prameň, 1879). Nyhylystam (po slovensky Nihilistom, 1879). Rodymym (po slovensky Rodákom, 1879). Plevna (po slovensky Plevna, 1879). Na 1-e janvaria 1880 (po slovensky K 1. januáru 1880, 1880). Sovremennyj stich (po slovensky Báseň súčasnosti, 1880). Berežskoj russkoj molodeži (po slovensky Berežskej ruskej mládeži, 1880).

Tragédia Pokorenije Užhoroda (po slovensky Dobytie Užhorodu, 1879).

Románová novela Nyščyje duchom (po slovensky Duchom menší, 1891). Učyteľ Neborak (po slovensky Učiteľ Neborák, 1895).

Výskum tvorby Výskumu literárnej tvorby Jevhena Fencyka sa venovali napríklad Iurij Ihantkov, Fiodor Fiodorovič Aristov, Nikolaj Beskyd, Pavel Fedor, Dmytro Mykolajovyč Verhun... Informácie o Jevhenovi Fencykovi podal aj jeho príbuzný Endre Fenczik.

Poznámky

Referencie

Literatúra

Zdroj

Kategória:Rusíni Kategória:Osobnosti zo Zakarpatskej oblasti Kategória:Rusínski spisovatelia Kategória:Spisovatelia píšuci po rusínsky Kategória:Ukrajinskí spisovatelia