Celkom existuje okolo 6 000 jazier v Litve, ktoré zaberajú plochu asi 950 km², čo predstavuje asi 1,5 % územia Litvy. Jazerá nie sú po krajine rozprestrené rovnomerne, väčšina z nich sa nachádza v Baltských vrchoch, ktoré začínajú u hranice s Poľskom na juhozápade a pokračujú smerom na severovýchod pozdĺž hranice s Bieloruskom až po hranicu s Lotyšskom.

Približne 1 200 jazier čerpá len z podzemnej vody a nemá žiadny prítok ani odtok. Mnohé z nich sú však prepojené komplexnou sieťou riek. Tento systém jazier je veľkou turistickou atrakciou Národného parku Aukštaitijos a sú populárne hlavne u kajakárov. Jazerá v a poblíž okresu Molėtai sú víkendovou destináciou mnohých obyvateľov Vilniusu, ktori majú v tejto oblasti letné domy a vily.

Pôvody jazier Veľká väčšina litovských jazier vznika po roztopení Wisconsinského ľadovca. Najstaršie jazero je staré asi 13 000 rokov. Medzi tieto ľadovcové jazerá patria: Morénové jazerá (litovsky: užtvenktiniai ežerai) vznikli, keď morény zablokovali roztopenú vodu z ľadovcov. Medzi tieto jazerá patria Dysnai, Plateliai a Vištytis Niektoré jazerá vznikajú tým, že sa veľký kus ľadovca odlomí od topiaceho sa ľadovca a následne tento kus zaplavia sedimenty. Po tom, čo sa kus roztopí, vznikne malá preliačenina, ktorá sa naplní roztopenou vodou. Tieto jazerá sú typicky malé, okrúhle a celkom hlboké. Kvôli ich malej veľkosti je väčšina týchto jazier nepomenovaná. Najznámejšie z týchto jazier je v Litve jazero Druskonis. Tieto jazerá sa v litovčine označujú pojmami guoliniai alebo termokarstiniai ežerai. Niektoré jazerá vznikajú podobne ako predchádzajúci typ, ale sú omnoho väčšie. V týchto prípadoch kus ľadu nebol zaplavený sedimentom. Tieto jazerá majú nepravidelné tvary a nepravidelné dná. Medzi tieto jazerá patria Dusia, Metelys, Obelija a Kretuonas. V litovčine sa označujú ako ledo guolio ežerai. Ďalší typ jazier vznikol tak, že roztopená voda zaplavila strmé, úzke a hlboké údolia. Ich zaplavením vznikli jazerá ako Asveja, Tauragnas, Sartai a Aisetas. V litovčine sa označujú ako dubakloniai, latakiniai, alebo rininiai ežerai. Okrem týchto typov vznikli niektoré jazerá poblíž roztápajúcich sa ľadových čiapočiek. Tieto jazerá sú veľké, plytké a obklopujú ich mokrade a rašelina. Medzi tieto jazerá patria Rėkyva, Žuvintas a Amalvas. Niektoré jazerá sú zmiešaného pôvodu, keď vzniknutá umelá nádrž zaplavila jedno alebo viac jazier ľadovcového pôvodu. Medzi jazerá, ktoré vznikli týmto spôsobom, patria Drysvjaty, Didžiulis alebo Daugai a Galvė. Medzi jazerá, ktoré nie sú ľadovcového pôvodu, patria: Mŕtve ramená (litovsky: senvaginiai, salpiniai alebo upiniai ežerai) sú bežné. Existuje ich viac ako 1 300. Najväčšie sa nachádzajú na delte rieky Neman. Závrty (litovsky: karstiniai ežerai) sú bežné v okrese Biržai. V tejto lokalite je asi 300 závrtov, aj keď ich plocha je len približne 10 hektárov. Bolo navrhnuté, že mnohé z nich sú prepojené. Podzemné jazerá (litovsky: požeminiai ežerai) sa nachádzajú v tom istom okrese. Najväčšie z nich je jazero v litovčine označované ako Karvės ola (v preklade „kravská jaskyňa“), ktoré má konštantnú teplotu 4,5 °C. Jazero Krokų Lanka vzniklo oddelením časti rieky Neman od Kuršského zálivu. Je to jediné jazero tohto typu v Litve. Priehrady (litovsky: tvenkiniai alebo kūdros) vznikli, keď na rieke vznikla priehrada alebo boli vykopané umelo. Existuje asi 3 400 takýchto jazier, ale len 340 z nich zaberá viac ako 5 hektárov. Väčšina priehrad bola vybudovaná počas druhej polovice 20. storočia, keď sovietska vláda zorganizovala veľké zmeny vo využití pôdy.

Najväčšie jazerá

# Prírodné jazerá Priehrady Meno Rozloha (km²) Max. hĺbka (m) Poznámky Meno Rozloha (km²) Rieka Rok dokončenia 1 Drysvjaty 44,8 33,3 Zdieľané s Bieloruskom. Využívané Ignalinskou jadrovou elektrárňou Kaunaská priehrada 63,50 Neman 1959 2 Dysnai 24,39 6,0 Antalieptská priehrada 15.72 Šventoji 1959 3 Dusia 23,34 31,7 Elektrėnaiská priehrada 12,64 Strėva 1961 4 Vištytis 17,9 52,0 Zdieľané s Ruskom (Kaliningradská oblasť), najvyššie položené jazero (165 m n. m.) Kupiškiská priehrada 8,28 Lėvuo 1984 5 Sartai 13,31 20,9 Najdlhší breh (79 km), známe vďaka závodom koní na ľade Kapčiamiestiská priehrada 7,17 Šventoji 1957 6 Luodis 13,02 18,4 Bubiaiská priehrada 4,18 Dubysa 1978 7 Metelys 12,86 15,0 Širvėna 3,35 Apaščia 1580 8 Avilys 12,58 13,5 Najviac ostrovov (31) Kruoniská priehrada 3,06 – 1992 9 Plateliai 12,04 46,0 Najväčšie jazero v Žmudi, známe vďaka jachtingu Aukštadvariská priehrada 2,93 Verknė 1960 10 Rėkyva 11,84 4,5 Súčasť mesta Šiauliai Balskaiská priehrada 2,8 Jūra 1963

Ďalšie významné jazerá

Jazero Asveja je najdlhšie jazero v Litve – jeho dĺžka je viac ako 22 kilometrov. Takisto je to jedno z najhlbších jazier s hĺbkou 50,2 metra. Jazero Tauragnas je najhblšie jazero v Litve s hĺbkou 62,5 metra a zároveň je to najvyššie položené jazero nad morom vo výške 165 metrov. Na jazere Baluošas sa nachádza ostrov, ktorom je ďalšie malé jazero. Jazero Žuvintas je chránená vodná plocha. Je to najplytšie jazero v Litve, jeho najväčšia hĺbka je 2,2 metre a priemerná hĺbka je 0,6 metra. Je to významný habitat pre vodné vtáctvo, ale zarastá vegetáciou, takže hrozí, že sa stane bažinou. Na ostrove na jazere Galvé sa nachádza hrad Trakai. Najväčším jazerom v Litve je Drysvjaty. Jeho povodie zahŕňa okolité potoky, mokrade a lesy. Jazero je obklopené mnohými druhmi rastlín vzácnymi nielen v Litve, ale i naprieč Európou, a jazero samotné je hodnotné ako habitat vzácnych vtákov, kôrovcov a rôznych druhov rýb. Jazero Sartai má najdlhší breh spomedzi všetkých jazier v Litve – jeho breh má až 79 kilometrov. Nachádza sa tu veľký počet druhov rýb. Jazero je taktiež známe závodmí koní na ľade. Jazero Plateliai je jedno z najpriehľadnejších jazier v Litve. Jeho dno je veľmi členité a má mnoho hlbokých i plytkých miest; jazero je veľmi obľúbené potápačmi.

Referencie

Literatúra Stasys Vaitiekūnas, Elena Valančienė, Lietuvos geografija (Geography of Lithuania), 2004, Alma littera, Ežerai (Lakes) , Žemė, augalai, gyvūnai. Kompiuterinė Lietuvos enciklopedija (Land, Plants, Animals. Electronic Encyclopedia of Lithuania), 2005, Šviesa. Dėl valstybinės reikšmės vidaus vandens telkinių sąrašo ir jų plotų patvirtinimo, Vláda Litovskej republiky, 14. október 2003, No. 1268.

Iné projekty

Zdroj

Kategória:Jazerá v Litve