náhľad|Morgan la Fée od Fredericka Sandysa (1863) Morgan la Fée (, skomolenina z francúzštiny vo význame Víla Morgan; walesky a kornsky: Morgen), známa aj ako Morgana, Morganna, Morgain, je mocná a charakterovo nejednoznačná čarodejnica z legendy o kráľovi Artušovi, v ktorej sú ona a on najčastejšie súrodenci. Skoré verzie tejto postavy v literatúre nerozvíjajú jej postavu nad rámec jej úlohy víly, čarodejnice alebo kúzelníčky, ktorá je vo všeobecnosti dobroprajná a spojená s Artušom ako jeho magická záchrankyňa a ochrankyňa. Jej význam rástol s vývojom legendy o Artušovi, rovnako ako jej prerod na antagonistku, najmä v cyklických prózach, ako je Lancelot-Grál. Významným aspektom mnohých stredovekých a neskorších interpretácií Morgan je nepredvídateľná dualita jej povahy, s potenciálom pre dobro aj zlo.
Jej postava pravdepodobne pochádza z waleskej mytológie, ako aj z iných starovekých a stredovekých mýtov a historických postáv. Najstarší zdokumentovaný záznam, ktorý napísal Geoffrey z Monmouthu v diele Vita Merlini (napísanom okolo roku 1150), spomína Morgan v súvislosti s Ostrovom jabĺk (Avalon), kam bol Artuš odnesený po tom, čo bol smrteľne zranený v poslednej bitke pri Camlanne. Podľa tejto verzie bola vodkyňou deviatich čarovných sestier, ktoré nemali žiadny vzťah k Artušovi. V tomto diele, ako aj v raných rytierstvových románoch Chrétiena de Troyesa a iných autorov, je hlavnou úlohou Morgan liečiteľstvo.
Autori romancí z konca 12. storočia predstavili Morgan ako Artušovu nadprirodzenú staršiu sestru. V prozaických cykloch z 13. storočia – a neskorších dielach, ktoré z nich vychádzajú, vrátane vplyvného Le Morte d'Arthur – je zvyčajne opisovaná ako najmladšia dcéra Artušovej matky Igraine a jej prvého manžela Gorloisa.
Legenda Podľa diela Artušova smrť je Artuš, syn Igraine a Uthera Pendragona, nevlastným bratom Morgan. Medzi jej vlastné sestry patrí Mordredova matka, kráľovná Orkney. Mladá Morgan sa nešťastne vydá za Uriena, s ktorým má syna Yvaina. Stáva sa žiačkou Merlina a nepredvídateľnou a pomstychtivou nepriateľkou niektorých rytierov okrúhleho stola, pričom po celý čas prechováva osobitnú nenávisť voči Artušovej manželke Guinevere. V tejto tradícii je tiež sexuálne aktívna, má mnohých milencov, ako napríklad Merlina, a dielo spomína neopätovanú lásku k Lancelotovi. V niektorých variantoch, vrátane populárneho spracovania Maloryho, je Morgan najväčšou nepriateľkou Artuša, intrikuje, aby sa zmocnila jeho trónu, a nepriamo sa stáva nástrojom jeho smrti. Nakoniec sa však s Artušom zmieri a zachová si svoju pôvodnú úlohu, keď ho sprevádza na jeho poslednej ceste do Avalonu.
Mnoho ďalších stredovekých príbehov pokračuje v nadväznosti na udalosti v Camlanne, kde Morgan vystupuje ako nesmrteľná kráľovná Avalonu v príbehoch o Artušovi aj v príbehoch, ktoré sa Artuša netýkajú, niekedy po boku Artuša. Po období, keď Morgan v kultúre takmer úplne absentuje, sa jej postava opäť dostala do popredia v 20. a 21. storočí a objavila sa v širokej škále rolí a stvárnení. Jej moderná postava je často spájaná s postavou jej sestry, kráľovnej Orkney, čím sa Morgan stáva matkou Artušovho syna a nepriateľa Mordreda.
Moderné umenie
Literatúra
Marion Zimmer Bradleyová: Hmly Avalonu
Film
Excalibur, 1981, hlavná predstaviteľka Helen Mirrenová Čarodejov učeň (The Sorcerer's Apprentice), 2010, Alice Krigeová Chlapec, ktorý sa stane kráľom (The Kid Who Would Be King), 2019, Rebecca Ferguson
Videohra
Smite, 2014, Morgan je jedna z hrateľných postáv
Referencie
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Postavy Artušovských legiend