Mária Bahurinská-Ottová, rod. Bahurinská (iný zápis priezviska: Ottová, krycie mená: Tamara, Radúz; * 25. november 1921, Prešov† 22. máj 1957, Praha) bola partizánka zapojená do protifašistického odboja na Slovensku vrátane Slovenského národného povstania. Po vojne pracovala ako úradníčka, no v 50. rokoch bola perzekvovaná komunistickým režimom.
Život Narodila sa v rodine Gizely Bahurinskej, rod. Hrabčákovej a úradníka Jozefa Bahurinského (* 1899† 1980), ktorý sa počas vojnovej Slovenskej republiky angažoval v občianskych odbojových skupinách Obrana národa a Flóra a od roku 1943 sa podieľal na organizácii východoslovenského partizánskeho hnutia.
Po zmaturovaní na gymnáziu v Prešove študovala na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave, avšak štúdium nedokončila,Porovnaj zoznam absolventov univerzity: zrejme pre zapojenie do odboja.
Do odboja sa zapojila už v roku 1939. Najprv spolupracovala s občianskymi odbojovými skupinami, neskôr aj s komunistickým odbojom. Od roku 1943 spolupracovala s vedením partizánskeho hnutia na východnom Slovensku, najmä s partizánskym zväzkom Čapajev. Od 20. augusta 1944 do spojenia s postupujúcou Červenou armádou vo februári 1945 bola príslušníčkou Osobitnej partizánskej brigády Klementa Gottwalda na spravodajskom a zdravotníckom úseku, pričom plnila aj zásobovacie úlohy.
Po oslobodení pracovala ako úradníčka a bola členkou Ústredného výboru Zväzu slovenských partizánov.Slovenský národný archív, fond Zväz slovenských partizánov, kartón 23, Valné shromaždenie Sväzu slovenských partizánov 27. 8. 1948 v Košiciach. Zdroj: , dizertačná práca, vedúci práce Jiří Fiedl V 50. rokoch ju československý komunistický režim spolu s manželom Ernestom Ottom nespravodlivo väznil v súvislosti s vykonštruovaným procesom proti „titovským špiónom a rozvratníkom“ (pozri nižšie), pričom oficiálnym dôvodom jej zatknutia 12. januára 1950 bolo „podozrenie z vlastizrady a [...] nedovolené ozbrojovanie“.Archív Ústavu pamäti národa, fond A 8, 8/2 – Inšpekcia MV ČSR a ČSSR v Prahe, archívna krabica 2, inventárne číslo 198, 1955, OTTOVÁ Mária,rod.BAHURINSKÁ, zatknutá 12.1.1950 pre podozrenie z vlastizrady a pre nedovolené ozbrojovanie; OTTO Ernest, prof., ods. v r.1949 pre vlastizradu; – správa o prešetrení sťažnosti Ottovej, že po ich zatknutí bol byt v Bratislave pridelený kpt.HEVERA Jánovi (spor vo veci vrátania bytového zariadenia). Zdroj:
Osobný život Zosobášila sa so stredoškolským profesorom Ernestom Ottom (* 1917† 1962), aktívnym príslušníkom komunistického protifašistického odboja, ktorý po oslobodení pracoval na Povereníctve školstva a národnej osvety v Bratislave až kým ho 25. novembra 1949 nezatkli „pre podozrenie z protištátnej činnosti“Archív Ústavu pamäti národa, fond A 8, 8/2 – Inšpekcia MV ČSR a ČSSR v Prahe, archívna krabica 2, inventárne číslo 107, 1954, OTTO Ernest (15.9.1917), býv. pracovník Poveren.vnútra zatknutý 25.11.1949 pre podozrenie z protištátnej činnosti v spojení s juhosl. vicekonzulom KEVIČ Šefikom. Zdroj: a v máji 1950 neodsúdili na trest smrti vo vykonštruovanom procese proti „titovským špiónom a rozvratníkom“, pričom neskôr mu bol trest znížený na doživotie, v roku 1960 bol prepustený a v roku 1964 posmrtne rehabilitovaný.
Vyznamenania Rad Slovenského národného povstania I. triedy (1946) Československý vojnový kríž 1939 Medaila Za zásluhy I. stupňa Medaila Partizánovi Veľkej vlasteneckej vojny I. stupňa
Poznámky
Referencie
Ďalšia literatúra
Kategória:Osobnosti z Prešova Kategória:Slovenskí partizáni Kategória:Osobnosti SNP