Archeologický komplex Durankulak je rozsiahla archeologická lokalita, ktorá sa nachádza pri jazere Durankulak pri obci Durankulak na severovýchode BulharskaDurankulak. The Door to Civilization (prezentácia, Kavarna, 29. august 2023). Od 5. tisícročia pred n. l. do 10. storočia n. l.
Výsledky archeologických výskumov na Veľkom ostrove pri Durankulaku dosvedčujú výnimočnú topografickú kontinuitu, pri ktorej boli na tom istom mieste počas tisícročí budované sídliskové a kultové stavby – od praveku (5.–4. tisícročie pred n. l.) až po raný stredovek (9.–11. storočie).Durankulak. The Door to Civilization (prezentácia, Kavarna, 29. august 2023). Od 5. tisícročia pred n. l. do 10. storočia n. l.
Táto dlhodobá priestorová a kultúrna kontinuita predstavuje zriedkavý jav v archeologickej krajine Balkánskeho polostrovaMilena Hlebarova, ‘‘Fenomen Durankulak, ktorý zmenil poznanie o Európe a svete’’ Pre túto jedinečnosť je lokalita často označovaná aj ako „bulharská Trója“ – pomenovanie, ktoré zdôrazňuje jej mimoriadny význam pre pochopenie kultúrnej stratigrafie a dlhých dejín osídlenia regiónu.Ivan Kulekov, „Bulharská Trója“ – videoRozhovor s prof. Henriettou Todorovou – video
Dejiny výskumov Archeologické výskumy v Durankulaku sa začali v roku 1974. Viedli ich Henrieta Todorova, Kiril Botov a Todor Dimov Vajsov, I. Die archäologische Lokalität Durlakulak Forschungsergebnisse 1974 – 2007. – In: Henrieta Todorova (Ed). DURANKULAK, Band III, Die hellenistischen Befunde. Verlag Marie Leidorf GmbH, 2016, ISBN 978-3-86757-015-2, 13 – 20 Po roku 2015 výskumy vedú Ivan Vajsov a Vladimir SlavčevDokumentárny film o výskumoch na Veľkom ostrove pri Durankulaku v rokoch 2018 – 2020 Zavedením jednotných dokumentačných štandardov (digitálne denníky, fotogrametria, priestorovo viazaná evidencia) a modernizáciou stratigrafickej analýzy sídliskového pahorku „Veľký ostrov“ vytvárajú kontinuitu medzi klasickými výskumami Henrietty Todorovej a novými metódami archeológie. Tým je zabezpečená vedecká kontinuita výskumu jednej z najvýznamnejších pravekých lokalít v juhovýchodnej Európe.
Poloha náhľad|280px|Veľký ostrov pri Durankulaku, letecký pohľad z juhu 2020 Sídliskový pahorok „Veľký ostrov“ sa nachádza v západnej časti sladkovodného jazera Durankulak, približne 2 km juhovýchodne od obce Durankulak (obec Šabla, Dobričská oblasť). Praveké sídlisko leží asi 2 km od dnešného pobrežia Čierneho mora, 187 km južne od ústia Dunaja pri meste Sulina (Rumunsko) a 115 km od významnej pravekej lokality Baia-Hamangia (tiež v Rumunsku). Jeho geografická poloha v severovýchodnej Dobrudži situuje lokalitu do bezprostrednej blízkosti dôležitých pravekých komunikačných a kultúrnych priestorov.
V súčasnosti je archeologická lokalita turisticky sprístupnená a dobre dostupná. Nachádza sa v blízkosti medzinárodnej pobrežnej cesty E87, ktorá spája Varnu s Konstancou. K lokalite vedie čiastočne asfaltová cesta; samotný prístup na ostrov je zabezpečený dreveným mostom prechádzajúcim cez jazero.
Východne od Veľkého ostrova sa pod dnešnou hladinou jazera Durankulak tiahne výrazné suché údolie – geomorfologická depresia, ktorá predstavuje geologický zlom so smerovaním juhozápad – severovýchod. Začína v oblasti obce Vaklino a je identifikované ako profil údolia tzv. rieky Šabla – sezónneho vodného toku s výrazne vyvinutými meandrami. Rieka má dĺžku približne 30 km, pramení severne od obce Tvardica (Dobričská oblasť) a dosahuje priemernú hĺbku okolo 12 m. Geomorfologické vlastnosti tohto suchého údolia pravdepodobne zohrali zásadnú úlohu pri pravekom osídlení a hydrogeografickej dynamike regiónu.
Údolie Šabla plní významnú hydrographickú a geomorfologickú funkciu v severovýchodnej Dobrudži tým, že odvádza povrchové a podzemné vody veľkej časti Dobrudžskej plošiny smerom k jazeru Durankulak. Jeho povodie má rozlohu približne 95 km² a zahŕňa oblasti s malou výškovou amplitúdou a slabým sklonom – typickými znakmi plošinového reliéfu regiónu. To vedie k pomalému povrchovému odtoku, sezónnej akumulácii vlhkosti a tvorbe dočasných vodných plôch a mokradí s potenciálom osídlenia.
Z geologického hľadiska sa údolie nachádza v rámci rozsiahlejšej tektonickej poruchovej zóny – štrukturálnej línie Vranino–Nejkovo–Tvardica–Bežanovo–Vaklino–Durankulak. Tento zlom má výraznú submeridionálnu orientáciu a zohráva významnú úlohu v hydrogeologických podmienkach regiónu. Existencia tejto tektonickej štruktúry podporila nielen vznik suchých údolí, ale aj formovanie depresných oblastí so stabilným vodným režimom – ako je jazero Durankulak, ktoré funguje ako dôležitý rezervoár v regionálnom vodnom hospodárstve.
Z geoarcheologického hľadiska vytvorila prítomnosť takéhoto hydrographického koridoru, v kombinácii s prirodzenými ochrannými podmienkami krasovej krajiny, priaznivé predpoklady pre dlhodobé osídlenie už od praveku. Sezónne kolísanie vodnej hladiny, podmienené paleoklimatickými fázami (vrátane holocénu), viedlo k ukladaniu sedimentárnych vrstiev s vysokou stratigrafickou informačnou hodnotou. Tie zároveň obsahujú archeologické nálezy, rastlinné peľové zrná, mikrofosílie a ďalšie proxy-údaje, na základe ktorých je možné rekonštruovať paleoprostredie aj kultúrnu dynamiku sídliskového pahorku „Veľký ostrov“.
Z ekologického hľadiska tektonicky podmienené depresie podporujú vývoj špecifických biotopov, ktoré prispievajú k zachovaniu biodiverzity a sú súčasťou ekologickej siete „Natura 2000“. Dlhodobý ľudský vplyv na túto citlivú krajinu zanecháva archeologicky jasne čitateľné stopy, zároveň si však vyžaduje moderné stratégie integrovaného ochrany kultúrneho a prírodného dedičstva jazera Durankulak.
Archeologické lokality Veľký ostrov Sídliskový pahorok „Veľký ostrov“Aylja Ismail, Todor Dimov, [https://www.dobrichmuseum.bg/index.php/bg/research/archaeology-research/30-arheologicheskiyat-kompleks-durankulashko-ezero-priroda-ekologiya-i-otkritiya ‘‘Archeologický komplex jazera Durankulak – príroda, ekológia a objavy’’Archeologický komplex Durankulak, krátka statická prezentácia zahŕňa tri náleziská: sídliskový pahorok Durankulak – Veľký ostrov, Durankulak – nekropola a Durankulak – „orná plocha“.] Na Veľkom ostrove sa nachádzajú sídliská z raného eneolitu – kultúry Hamangia (fázy III–IV), z neskorého eneolitu – kultúry Varna, ako aj kultové jamy a obetisko z proto- a starobronzovej doby – kultúry Cernavodă I a III. Zo staršej doby bronzovej bola doložená opevnená osada. Henrieta Todorova, „Zur spätbronzezeitlichen Siedlung auf der Großen Insel bei Durankulak (Bulgarien)“. In: Bohuslav Chropovsky, Joachim Hermann (eds.), ‘‘Beiträge zum bronzezeitlichen Burgenbau in Mitteleuropa: kulturgeschichtliche und sozialökonomische Grundlagen’’ (Berlín 1982), s. 417–425 skupiny Coslogeni (Sabatinovka–Noua–Coslogeni „kultúrny komplex“N. Bologhan, ‘‘Resuming the Research of the Coslogeni Group (Late Bronze Age) Settlement Systems. First Step.’’). K tomu sa pridávajú antické stavby s jaskynným chrámom bohyne Kybelé a ranostredoveké protobulharské sídlisko s viacerými rotundami, ktoré existovalo od 9. do začiatku 11. storočia n. l.Henrieta Todorova (ed.), ‘‘Durankulak I. Die mittelalterlichen Befunde’’ (Sofia 1989). Celková mocnosť kultúrnych vrstiev dosahuje 3,20–3,50 m. Sídliskový pahorok má sedem stratigrafických horizontov, z ktorých šesť (I–VI) bolo úplne preskúmaných.
Archeologické nálezy z Veľkého ostrova pri Durankulaku sa uchovávajú vo viacerých popredných múzejných a kultúrnych inštitúciách. Najdôležitejšie zbierky sú v Regionálnom historickom múzeu v Dobriči (RIM–Dobrič), v Národnom historickom múzeu v Sofii (NHM–Sofia) a v Národnom archeologickom ústave s múzeom Bulharskej akadémie vied (NAIM–BAN). Časť artefaktov sa prezentuje aj v dočasných výstavách v miestnych kultúrnych centrách, vrátane obecného kultúrneho domu v obci Durankulak a „Zeleného centra“ v meste Šabla. To zabezpečuje vedeckú dostupnosť aj možnosti lokálnej kultúrnej interpretácie a popularizácie archeologického dedičstva.Zelené vzdelávacie centrum Šabla
Osada z raného eneolitu (4800/4780–4550/4450 pred n. l., kultúra Hamangia. Informácia z archívu archeologických výskumov sídliskového pahorku „Veľký ostrov“ pri Durankulaku náhľad|250px|Veľký ostrov pri Durankulaku. Letecký pohľad na odkryté stavby raného a neskorého eneolitu (5.–4. tisícročie pred n. l.): „stavby neskorého eneolitu“ – kultúra Varna; „stavby raného eneolitu“ – kultúra HamangiaThe 2020 Season of the Research Excavations on Golemija ostrov Tell Near Durankulak, 2021
Veľký ostrov pri Durankulaku bol osídlený na začiatku 5. tisícročia pred n. l. V tomto období vznikla prvá osada – tá s najstaršou kamennou architektúrou v kontinentálnej Európe.‘‘Veľký ostrov pri Durankulaku’’, video 2015 Lokalita bola vybraná ako jedno z „administratívno-mocenských centier“ raného eneolitu kultúry Hamangia. Predpokladá sa, že osada bola zároveň centrom kontroly výmeny a cirkulácie cenných surovín.
Pozoruhodné je, že jazero Durankulak v tom čase ešte neexistovalo. Namiesto neho tiekla rieka, ktorej meandre určovali charakteristickú krajinnú štruktúru regiónu. Veľký ostrov vtedy predstavoval jeden zo skalnatých chrbátov na západnom brehu tohto vodného tokuVajsov, I. et al. ‘‘Geoarchaeological Surveys in the Durankulak Region’’. In: H. Todorova (ed.), ‘‘Durankulak’’, zv. III, Rahden/Westf. 2016, s. 201–210 Je veľmi pravdepodobné, že stavby tejto ranej osady stáli aj pozdĺž tohto pravekého riečneho koryta – v oblasti, ktorá sa dnes nachádza pod hladinou jazera Durankulak.
Geofyzikálne prieskumy na západnom brehu jazera navyše ukazujú stopy ďalšej sídliskovej zóny pozdĺž severného brehu menšieho prítoku – západného ramena rieky, ktorá kedysi pretekala popri Veľkom ostroveVajsov, I., Milo, P., Tzankov, Ch., Tencer, T., Vágner, M. 2020. ‘‘Geophysical Prospection and Aerial Photo of the Settlement Durankulak-nivata’’, Archaeological Discoveries and Excavations 2019, Sofia 2020, s. 340–343
V prislúchajúcej pravekej nekropole bolo objavených 390 hrobov z fázy Hamangia III a 164 hrobov z fázy Hamangia IV/Varna I.H. Todorova (ed.). ‘‘Durankulak II. Die prähistorischen Gräberfelder’’. DAI Berlin / Sofia 2002. ISBN 954-426-466-3 Tento výrazný demografický potenciál predpokladá väčšiu sídliskovú plochu než tú, ktorá bola doposiaľ odkrytá na Veľkom ostrove. Preto sa geofyzikálny aj archeologický výskum naďalej sústreďuje na identifikáciu chýbajúcich stavieb na západnom brehu a v jazernom dne.
Pri výskumoch na Veľkom ostrove sa zistilo, že celý terén bol pred výstavbou prvých budov vyrovnaný navážkou z jemne rozdrveného, červenkastého horninového materiálu a sivého lúčno-rašelinového ílu.Vajsov, I., Slavchev, V., Djurkovska, G., Vandeva, G., Popova, T., Karastoyanova, N. 2021. ‘‘The 2020 Season of the Research Excavations on Golemija ostrov Tell Near Durankulak’’ Táto vrstva úplne prekryla skalné podložie. Takéto stavebné zásahy si vyžadovali početnú organizovanú pracovnú silu a naznačujú vysoký stupeň centralizovanej správy.
Poloha budov a ich stavebné riešenia svedčia o vopred plánovanom sídliskovom systéme, ktorý pozostával z: siete priamych ulíc so šírkou až 1,50 m, funkčného oddelenia reprezentatívnych a hospodárskych stavieb, severo-južnej orientácie zástavby.
Doteraz bolo na Veľkom ostrove odkrytých šesť stavieb z raného eneolitu kultúry Hamangia: č. 5/VIII–VII, č. 8/VIII–VII, č. 12/VII, č. 13/VII, č. 24/VII a č. 25/VIII–VII. Päť z nich je konzervovaných in situ; pôvodné kamenné základy sú zachované v plnom rozsahu.