Margita Kišková, rod. Chuťková (iný zápis priezviska: Kyšková; * 7. jún 1922, Uhrovec† 21. marec 1945, Bánovce nad Bebravou) bola slovenská partizánka a úradníčka, ktorá sa zapojila do komunistického protifašistického odboja vrátane Slovenského národného povstania (SNP) ako členka partizánskej brigády Jána Žižku. Spolu so sestrou Katarínou Chuťkovou ich zadržali nemecké policajno-bezpečnostné jednotky a s ďalšími odbojármi zavraždili v lese Cibislavka pri Bánovciach nad Bebravou.
Život Narodila sa v Uhrovci v rodine robotníčky Kataríny Chuťkovej, rod. Šagátovej (18981970) a krajčíra Michala Chuťku (18981964), ktorý sa ešte ako učeň v Budapešti zapojil do Červenej armády Maďarskej republiky rád a po návrate na Slovensko pokračoval v komunistickej činnosti ako člen Komunistickej strany Československa (KSČ; od roku 1922), pričom bol jej popredným funkcionárom v miestnom a okresnom meradle. Takéto rodinné zázemie silne vplývalo na formovanie Margity a jej dvoch súrodencov, mladších sestier Kataríny (19271945) a Eleny (19241999).
Margita Chuťková vyštudovala Meštiansku školu v rodnom Uhrovci. Následne v rokoch 19371938 pracovala ako administratívna pracovníčka Slovenských zvestí, teda slovenského denníka KSČ, ktorý nahradil predtým úradne zastavenú Pravdu chudoby a Ľudový denník až do zákazu činnosti KSČ Ministerstvom vnútra Slovenskej krajiny (9. októbra 1938). Vzápätí pracovala ako úradníčka notariátu v Spišských Hanušovciach a inde.
Od roku 1943 sa aktívne zapájala do odbojovej činnosti Komunistickej strany Slovenska KSS, najmä ako spojka a kolportérka ilegálnej tlače a letákov. Počas povstania bola pracovníčkou Okresného výboru KSS a Revolučného okresného národného výboru v Bánovciach nad Bebravou (pozri revolučný národný výbor).
Po prechode povstania na partizánsky spôsob boja sa stala príslušníčkou partizánskej brigády Jána Žižku, ktorá operovala na Považí. Začiatkom marca 1945 ju pri plnení úloh v tyle spolu so sestrou Katarínou zatklo Gestapo. Po mučení boli obe zavraždené v lese Cibislavka pri Bánovciach nad Bebravou.
Vyznamenania Československý vojnový kríž 1939 in memoriam (1946) Rad SNP I. triedy in memoriam (1948) Hviezda československého partizána (1948) pamätné medaily in memoriam
Pamiatka Na mieste masovej vraždy v lese Cibislavka, ležiacom východne od intravilánu Bánoviec nad Bebravou pri dnešnej ceste III. triedy 1834, bol postavený Pamätník obetiam fašizmu, kde sú sestry Margita a Katarína Chuťkové zahrnuté na pamätnej tabuli. Na cintoríne v Uhrovci sa tiež nachádza ich spoločný náhrobník. V obci je Margita Chuťková uvedená na dvoch pamätných tabuliach, a to na pamätnej tabuli „Česť a sláva padlým hrdinom v SNP za oslobodenie ČSR“ umiestnenej na budove na Partizánskej ulici 241/1 a na pamätnej tabuli „Obete Slovenského národného povstania z ev. a. v. cirkvi Uhrovskej 19441945“ umiestnenej na evanjelickom kostole na Námestí Ľudovíta Štúra 146/12. Zároveň v obci bola po Margite a Kataríne Chuťkových pomenovaná ulica „Sestier Chuťkových“. Dnešná Gallayova ulica v Bratislave-Dúbravke do roku 1992 niesla názov „Ulica Margity Chuťkovej“. Počas komunistického režimu boli po sestrách Chuťkových pomenované aj mnohé pionierske skupiny Pionierskej organizácie Socialistického zväzu mládeže.
O činnosti sestier Chuťkových sa zbežne zmieňujú spomienky Vladimíra Žalmana (19191967), ktorý do Uhrovca prišiel 12. septembra 1944 spolu s organizátorskou partizánskou skupinou Teodora Polu, ktorá sa stala základom partizánskej brigády Jana Žižku. Spomienky uložené v Archíve Ústavu marxizmu-leninizmu Ústredného výboru KSS boli posmrtne publikované v Dejinách Slovenského národného povstania 1944 (1984, 4. zväzok), vydaných počas normalizácie v straníckom Nakladateľstve Pravda.
Poznámky
Referencie
Ďalšia literatúra
, 198 s.
Kategória:Osobnosti z Uhrovca Kategória:Slovenskí úradníci Kategória:Slovenskí partizáni Kategória:Osobnosti SNP Kategória:Obete vrážd