náhľad|Lavr Kornilov a Boris Savinkov v roku 1917 Lavr Georgijevič Kornilov (; * 30. august 1870, Usť-Kamenogorsk† 13. apríl 1918, neďaleko Jekaterinodaru) bol ruský generál počas prvej svetovej vojny a bádateľ. Po februárovej revolúcii v júli až auguste 1917 pôsobil ako najvyšší veliteľ ruskej armády. Na prelome augusta a septembra 1917 viedol časť svojich vojsk smerom na Petrohrad s cieľom znovuobnovenia poriadku na fronte a vytvorenia faktickej vojenskej diktatúry. Udalosť sa označuje ako tzv. Kornilovovo povstanie. Jeho vojská boli revolučnými silami zastavené pred Petrohradom a Kornilov zatknutý. Neskôr utiekol na juh Ruska a pôsobil ako jeden z vodcov Bielych v ruskej občianskej vojne.
Život Mladosť a raná kariéra Narodil sa vo vojenskej rodine v Usť-Kamenogorsku v Semipalatinskej oblasti (vtedy Západosibírsky generálny gubernát, dnes súčasť Kazachstanu). O jeho pôvode nie sú presné informácie. Niektoré zdroje naznačujú, že jeho otec bol kozák a matka Kazaška. Iné zdroje tvrdia, že matka bola poľsko-altajského pôvodu alebo Kirgizka.
Najprv študoval na vojenskej strednej škole v Omsku. Štúdium ukončil s vyznamenaním a pokračoval na Michajlovskom delostreleckom učilišti v Petrohrade. V rokoch 18951897 absolvoval s vyznamenaním Akadémiu generálneho štábu v Petrohrade. Po jej absolvovaní pridelený do štábnej funkcie v Turkestanskom okruhu.
V rokoch 18991904 viedol niekoľko expedícií do Východného Turkestanu, Afganistanu, Perzie, Indie a Mongolska. Tu sa naučil viacerým stredoázijským jazykom. Počas rusko-japonskej vojny slúžil v štábe 1. streleckej brigády. V bojoch sa osvedčil, bol vyznamenaný Krížom sv. Juraja a zároveň bol povýšený na plukovníka. V rokoch 19071911 zastával post vojenského atašé v Číne.
Prvá svetová vojna Po začiatku veľkej vojny pôsobil ako veliteľ brigády 48. streleckej divízie. V auguste 1914 bol povýšený na generálporučíka. Zúčastnil sa bojov v Haliči a Karpatoch. V apríli 1915, počas všeobecného ústupu ruských armád, bola Kornilovova divízia obkľúčená a utrpela ťažké straty. Sám bol zranený a zajatý. Zo zajatia v júli 1916 unikol. Za svoje činy v Karpatoch mu bol udelený Rad sv. Juraja 3. stupňa, hoci ho mnohí považovali za zodpovedného za porážku divízie. Na jeseň 1916 bol Kornilov vymenovaný za veliteľa 25. streleckého zboru 8. armády Juhozápadného frontu. V roku 1917 bol povýšený do hodnosti generála pechoty.
Po vypuknutí februárovej revolúcie mu bol v marci 1917 podriadený Petrohradský vojenský okruh. Podieľal na zatknutí cárskej rodiny Alexandry Fiodorovny s deťmi v Alexandrovskom paláci v Cárskom Sele. Cár bol v tej dobe zadržiavaný v štábe najvyššieho velenia.
Počas tzv. Kernského ofenzívy v prvej polovici júla 1917 sa jeho jednotkám podarilo prekvapiť rakúsko-uhorské sily a zajať asi 10 000 vojakov. Onedlho však bola ruská ofenzíva vojskami centrálnych mocností zastavená. 18. júla 1917 nahradil Alexaja Brusilova vo funkcii hlavného veliteľa ruskej armády.
Po nezhodách s vedením Kerenského Dočansnej vlády viedol časť vojsk proti Petrohradu. Spôsobil tým pád Kerenského prvej Dočasnej vlády. Jeho vojská boli zastavené a Kornilov zatknutý. Táto udalosť, označovaná ako Kornilovove povstanie, sa však stala významným zlomom v ruskej revolúcii a posilnila postavenie a vplyv boľševikov.
Ruská občianska vojna 19. novembra 1917, niekoľko týždňov po vyhlásení boľševickej moci v Petrohrade, utiekol z väzenia, čo uľahčila aj skutočnosť, že väzenie strážili Kornilovovi podporovatelia. Utiekol na juh Ruska na Don, ktorý ovládali donskí kozáci. Tu sa spojili s generálom Michailom Alexejevom. Kornilov sa stal vojenským veliteľom protiboľševickej Dobrovoľníckej armády s Alexejevom ako politickým šéfom.
Zahynul pri delosteleckom prepade štábu pri Jekaterinodare. O niekoľko dní neskôr, keď boľševici získali kontrolu nad dedinou pri ktorej ho pochovali, vykopali Kornilovovu rakvu, odvliekli jeho telo a spálili jeho pozostatky na miestnom smetisku.
Referencie
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Príslušníci Bielej armády Kategória:Ruské osobnosti prvej svetovej vojny Kategória:Osobnosti ruskej občianskej vojny Kategória:Kozácke osobnosti