Bitka pri Varšave roku 1656 bola vojenská bitka v dňoch 28. až 30. júla roku 1656 v blízkosti mesta Varšava na území severozápadného Poľska a to medzi armádou Poľsko-litovského kráľovstva na jednej strane a švédsko-brandenburskými vojskami na strane druhej. Išlo o najväčšiu vojenskú bitku počas celej poľsko-švédskej vojny v rokoch 1655 až 1660. Poľská armáda na čele s kráľom Jánom II. Kazimírom však napokon podľahli švédsko-brandenburskej presile. Na druhej strane však dokonca aj švédske vojská museli z taktických dôvodov ustúpiť smerom na sever.
Od vzdoru k pádu
Odpor a nové zbrojenie
Všeobecná nenávisť všetkých vrstiev poľského ľudu voči švédskym vojenským okupantom viedla k veľkému povstaleckému hnutiu, do ktorého sa zapojili šľachtici i magnáti so svojimi vojenskými silami. Hlavným veliteľom sa stal Stefan Czarniecki. On sám bol známy vďaka tomu, že ako skúsený vojak vedel dobre presadzovať špecifické vlastnosti šľachtickej hotovosti vhodnej viac pre prepadový spôsob boja než veľké bitky v otvorenom poli, v ktorých boli švédske sily kvalitnejšie pre svoje remeselné skúsenosti. náhľad|upright|Poľský vojvodca a šľachtic Stefan Czarniecki na portréte B. Mathusena z roku 1659.
Boj a napokon ústup Dňa 6. apríla roku 1656 sa podarilo poľskému vojsk pod velením Stefana Czarnieckieho presadiť víťazstvo nad švédskymi oddielmi v bitke pri Warke. O niekoľko mesiacov neskôr, presnejšie dňa 1. júla roku 1656, došlo k tomu, že práve poľská armáda na čele s poľsko-litovským kráľom Jánom II. Kazimírom z dynastie Vasa zvíťazila nad švédskou armádou vo Varšave. Následne sa podarilo poľským vojakom vstúpiť do hlavného mesta a vytlačiť odtiaľ švédskych okupantov, ktorí ju držali v obkľúčení ešte od dňa 8. septembra roku 1655. Mesto okupovali teda až desať mesiacov. Po niekoľkých týždňoch však nastal zásadný obrat pre poľskú vojenskú stranu.
V čase švédsko-brandenburskej vojnovej porážky začiatkom júla roku 1656 začal švédsky kráľ Karol X. Gustáv organizovať jasný protiúder voči poľskému panovníkovi. Došlo k vybudovaniu novej švédsko-brandenburskej armády v sile až 18 000 vojakov. Poľská strana sa však o nových plánoch pre protiúder dozvedela, čím sa rozhodla nenechať túto vec na poslednú chvíľu. Poľský kráľ medzitým vytvoril armádu v sile až 80 000 mužov, ktorá bola posilnená oddielmi krymských Tatárov.
Dňa 28. júla roku 1656 došlo uprostred večera toho dňa k prvým bojovým potýčkam. Ďalší deň švédsko-brandenburské sily zdolali útoky protivníka. Napokon dňa 30. júla roku 1656 zatlačila švédsko-brandenburská armáda poľsko-tatárskych spojencov hlboko za rieku Visla. Dňa 1. augusta roku 1656 sa podarilo švédsko-brandenburskej armáde znovu dobyť a obsadiť Varšavu. Švédska a brandenburská armáda utŕžila stratu 6 000 vojakov. Poľská strana a jej krymskí spojenci zaznamenala stratu až desaťnásobok ozbrojencov.
Napriek tomu, že švédsko-brandenburská armáda zvíťazila nad poľsko-tatárskymi oddielmi, rozhodlo jej velenie pre ústup smerom na sever. Poľské armádne velenie medzitým rozhodlo pre presadenie novej taktiky. Poľské vojská medzitým obsadili úspešne ďalšie územné oblasti a mestá na západe a severe samotnej krajiny.
Referencie
Literatúra MELICHAR, Václav et al. (1975). Dějiny Polska. Praha: Nakladatelství Svoboda. SKŘIVAN, Aleš. (2002). Lexikon světových dějin 1492 – 1914. Praha: Vydavatelství Aleš Skřivan ml. ISBN 80-86493-06-7. SKŘIVAN, Aleš et al. (1994). Kapitoly z dějin mezinárodních vztahů 1648 - 1914. Praha: Institut pro středoevropskou kulturu a politiku. ISBN 80-85241-57-9.
Pozri aj Druhá severská vojna Obliehanie Jasnej Hory Protihabsburské stavovské povstanie Juraja II. Rákociho
Iné projekty
Zdroj ŘEZNÍK, Miloš. (2010). Dějiny Polska v datech. Praha: Nakladatelství Libri. ISBN 978-80-7277-408-1.
Kategória:Bitky v 1656 Kategória:Bitky Švédska Kategória:Bitky v Poľsku Kategória:Varšava