náhľad|„Lebková mapa Kambodže“ ako pamiatka genocídy.

Kambodžská genocída alebo genocída Červených Khmérov bola genocída, ktorú v rokoch 19751979 spáchali režim Červených Khmérov na čele s Pol Potom na území dnešnej Kambodže. Pol Pot, diplomaticky podporovaný vládou Čínskej ľudovej republiky, mal v pláne vybudovať sebestačný komunistický štát podľa vzoru čínskej kultúrnej revolúcie. Politické ambície Červených Khmérov sa napokon skončili smrťou približne 1,7 milióna ľudí (t. j. 21 % obyvateľstva vtedajšej Kambodže). Veľká časť obyvateľstva bola uvrhnutá do beztriednej spoločnosti. Keď Červení Khméri začali vyvražďovať vietnamskú národnostnú menšinu, zasiahla armáda z Vietnamu a zvrhla ich režim.

Cesta Červených Khmérov k získaniu moci Bližšie informácie v hlavnom článku: Kambodžská občianska vojna

Začiatkom apríla roku 1975 sa začala generálna ofenzíva severovietnamskej armády s cieľom dobyť mesto Saigon a následne získať moc nad celým južným územím. Napokon dňa 2. apríla roku 1975 opustil proamerický politický prívrženec menom Lon Nol územie Južného Vietnamu a spolu so svojou rodinou sa vybral na neformálnu návštevu do Indonézie. Medzičasom sa komunistickému politikovi Pol Potovi podarilo v rámci občianskej vojny na území Kambodže vykonať záverečný vojenský útok na mesto Phnom Pénh.

Ráno dňa 17. apríla roku 1975 zavŕšili ozbrojenci z Jednotky hnutia odporu konečný cieľ a to dobytie a obsadenie mesta Phnom Pénh. V čase desiatej hodiny dopoludnia odlietali z letiska poslední vládni predstavitelia starého pravicového režimu pod velením proamerického politika Lon Nola.

Obyvatelia mesta Phnom Pénh sa teda dočkali pádu politického režimu, ktorý bol dosadený americkou vládou. Veľká časť kambodžského obyvateľstva srdečne vítala vládu Červených Khmérov. Kambodžania predovšetkým dúfali, že po rokoch krvavej občianskej vojny príde do krajiny konečne mier. Okrem toho uvítali myšlienku skoncovania so sociálnou chudobou.

Nasledovalo však to najtemnejšie obdobie dejín Kambodže.

Vláda teroru

Zakročenie proti kapitalistickým prvkom Červení Khméri vedení Pol Potom zrušili používanie peňazí. Navyše bolo zakázané súkromné vlastníctvo a obchod. Vyhlasovali, že ľudia na území novej Kambodže sa už nebudú viac deliť na bohatých alebo chudobných, pretože všetci musia byť z hľadiska sociálneho postavenia rovnakí a vzájomne si rovní. Chceli tým dať najavo to, že ľud bude žiť v beztriednej spoločnosti. Ženy mali povinnosť si ostrihať vlasy nakrátko. Zároveň museli chodiť oblečené tak, aby boli zahalené až po krk. Navyše Pol Pot vyhlásil zákaz nosenia farebných odevov.

Červení Khméri začali navyše silné represie voči inteligencii. Obyvatelia Kambodže, ktorí mali vzdelanie, skončili buď v táboroch nútených prác alebo boli zastrelení. Tí ľudia, ktorí nosili okuliare a mali navyše svetlú pokožku, boli označovaní za kapitalistov. Trest smrti za nosenie okuliarov bol zavedený z toho dôvodu, že išlo o prejav buržoázneho intelektualizmu.náhľad|Lebky v pamätníku Choeung Ek v meste Phnom Penh.Vyznávať akékoľvek náboženstvo bolo v Kambodži prísne zakázané. Cirkev bola rozpustená. Staré budhistické chrámy (pagody) skončili zrovnané so zemou.

Navyše v niektorých častiach krajiny bolo doslova prísne zakázané buď sa smiať alebo spievať. Malo ísť o kultúrno-politický akt, podľa ktorého sa osvietenie nemohlo dosiahnuť bez utrpenia.

Ničenie medziľudských vzťahov V khmérskej spoločnosti pripravovali svadobné sobáše rodičia vlastných detí. Manželský sobáš sa ešte pred vládou Červených Khmérov chápal doslova ako zväzok nielen muža a ženy ale aj ako ich rodín. Červení Khméri však zakročili proti starým tradíciám dosť drasticky.

Keď sa žene a mužovi podarilo na území Kambodže zosobášiť sa, pár musel následne žiť oddelene od seba. Mimomanželský vzťah sa trestal smrťou. Za jednu veľkú rodinu sa považoval iba ľud Kambodže.

Dospelí ľudia boli nasilu donútení k sobášu. Zosobášené páry žien a mužov sa mohli stretávať iba v presne vymedzenom čase a to s cieľom splodiť deti. Od leta roku 1976 boli deti staršie než sedem rokov odoberané z rúk vlastných rodičov a umiestňované do škôl. Cieľom tohto aktu bolo to, aby deti navštevovali politické školenia. Žili tam pod dohľadom inštruktorov, poverených Červenými Khmérmi, pričom tí ich učili spievať revolučné piesne a prideľovali im jednoduchšie práce na poli.

náhľad|Vyobrazenie obetí v priestoroch Múzeu Tuol Sleng v meste Phnom Pénh.

Pohŕdanie národnostnými menšinami Krédom politických funkcionárov Červených Khmérov bolo „Jedna krajina, jeden národ“. Kruté zaobchádzanie Červených Khmérov sa prejavilo takisto voči národnostným menšinám. Išlo predovšetkým o Čámov ako moslimských veriacich.

Červení Khméri sa na Čámov pozerali povrchne, keďže ich kráľovstvo Čampa v období 15. storočia bolo pohltené silou Vietnamu. Osud tejto ríše uvádzala propaganda ako príklad toho, čo by sa stalo, ak by Kambodža vo svojom budovateľskom úsilí poľavila. Roku 1975 sa podarilo Červeným Khmérom úspešne rozptýliť až 150 000 Čámov z východnej časti krajiny smerom do dedín na severe a severozápade.

náhľad|Pamätná tabuľa ako spomienka na politických väzňov.|227x227bod

Krvavé pole a popravy

Štvorročný poľnohospodársky plán Hlavným cieľom polpotovského režimu bola sebestačnosť. Zahraničný obchod bol obmedzený. Priemyselná výroba produkovala v prvom rade jednoduchý spotrebný tovar a to odevy, riad, stavebný materiál.

Obyvatelia miest sa museli stať jednoduchými roľníkmi. Cieľom bolo vypestovať ročne až 3 tony ryže na hektár. Pre bezočivé správanie kompetentných zomrelo veľa pre vyčerpanie a choroby. Išlo o „vražedné ryžové polia“. Roľníci museli pracovať ručne, teda bez technickej pomoci. Pracovalo sa až 7 dní v týždni po 12 hodinách. Deti vo veku menej než 14 rokov mali na starosti o čosi menej náročné poľnohospodárske práce. Ryža sa však ako hlavný vývozný artikel posielala smerom do Číny výmenou za zbrane. Ľudia v Kambodži umierali na následky hladomoru.https://web.science.upjs.sk/novotny/Asia/2021/studentske/cerveni_khmeri.pdf

Väzenie pre nepohodlných Centrom tvrdého režimu Červených Khmérov sa stala prísne strážená Väznica S-21, ktorá bola zriadená v priestoroch strednej školy v Tuol Sengu v južnej časti mesta Phnom Pénh. Roku 1975 skončilo vo väzbe iba 200 ľudí ako podozrivých, keďže boli považovaní za vnútorných nepriateľov štátu. Roku 1977 skončilo uväznených až 5 000 ľudí. Rovnaký počet sa prejavil taktiež o rok neskôr.

Robotníci z tovární v Phnom Pénhu o väzení v Tuol Sengu vedeli. Netušili však, čo sa dialo za jeho bránami. Nazývali ho ako „miesto kam sa vchádza a zároveň odkiaľ sa nevychádza“.

Hrozivé tresty Pol Pot sa zbavoval svojich vlastných ľudí a to presnejšie priateľov a vojakov z armády. Všetci ľudia, ktorých režim uznal za nevhodných alebo nebezpečných, boli poslaní do jedného z najznámejších väzení a to Tuol Sleng. Väzni dostávali elektrické šoky.

Koniec vlády tyranie Potýčky na vietnamskom pohraničí Bližšie informácie v hlavnom článku: Kambodžsko-vietnamská vojna

Dňa 18. apríla roku 1978 zmasakrovali vojenské oddiely Červených Khmérov obyvateľov mesta Bachuc v južnom Vietname. Bolo zabitých až 3 000 ľudí. Krvavé výčiny prežili iba dvaja ľudia. Odveta vietnamskej vlády však na seba nenechala dlho čakať.

Definitívny pád Dňa 25. decembra roku 1978 sa začala vojenská invázia vietnamskej armády proti vláde Červených Khmérov. Po niekoľkých týždňoch, presnejšie dňa 7. januára roku 1979 sa podarilo vietnamským vojakom uchopiť moc v meste Phnom Pénh. Týmto aktom definitívne skoncovali s ich vládou teroru.

Posledný vzdor Červení Khméri sa po vojenskom víťazstve vietnamských oddielov napokon stiahli na hranicu Kambodže a Thajska. Tam pokračovali v partizánskom boji proti novej vláde. Zaujímavosťou je, že tí najväčší sympatizanti Červených Kmérov zložili zbrane a kapitulovali až v decembri roku 1998, teda osem mesiacov po smrti Pol Pota ako ich politického vodcu. V tom čase však už bola Kambodža opäť kráľovstvom.

Politický ohlas v Československu Po páde politického režimu Pol Pota v Kambodži, vyhlásili československí diplomati jasné odsúdenie násilných činov Červených Khmérov. Vyslovili myšlienku, že sám Pol Pot uvrhol Kambodžu a jej obyvateľov o desať rokov dozadu. Zároveň vyhlásili to, že rozvrátil celú štruktúru života spoločnosti a zaviedol systém zdokonalenej čínskej kultúrnej revolúcie. Počet vyvraždených obyvateľov odhadovali medzi tromi až štyrmi miliónmi.

Referencie

Literatúra RANGES, Trevor, (2011). Velký průvodce: Kambodža. Brno: Computer Press, a. s., 2011. ISBN 978-80-251-3215-9. SHORT, Philip, (2005). Pol Pot - Dějiny zlého snu. Praha: Nakladatelství BB/art s.r.o., 2005. ISBN 80-7341-610-7. TEEPLE, Bliss John, (2004). Kronika svetových dejín. Bratislava: Ikar, a.s., 2004. ISBN 80-551-0870-6. Svojtka & Co., (2011). Veľká obrazová encyklopédia zemepisu. Bratislava: Modrý chodník, 2011. ISBN 978-80-8107-386-1.

Pozri aj

Červení Khméri Pol Pot Kambodžská občianska vojna Kambodžsko-vietnamská vojna

Iné projekty

Zdroj NOŽINA, Miroslav, (2007). Dějiny Kambodže. Praha: NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o., 2007. ISBN 978-80-7106-897-6.

Kategória:Dejiny Kambodže Kategória:Genocídy