Feodosij Zlocký (rusín. Teodozyj Zlockyj, maď. Theodoz Zloczky; * 11. október 1846, Osij, Rakúske cisárstvo, dnes Ukrajina† 30. júl 1926, Drahovo, Československo, dnes Ukrajina) bol rusínsky gréckokatolícky kňaz, etnograf, folklorista a básnik. Radí sa medzi osobnosti rusínskych národných buditeľov s prorusínskou orientáciou. Okrem publicistiky sa venoval aj zbieraniu folklórnych zápisov a zbieraniu ľudovej slovesnosti.

Životopis Feodosij Zlocký sa narodil 11. októbra 1846 v obci Osij v rodine kňaza. Študoval v mestách Chust a Satu Mare. Štúdium na gymnáziu absolvoval v mestách Satu Mare a Užhorod. Následne teológiu študoval v mestách Užhorod a Budapešť.

Za kňaza bol vysvätený v roku 1874. Ako kňaz pôsobil v obciach Izky, Kopašnovo, Zolotarovo a Drahovo. Ku koncu svojho života zastával funkciu dekana v Zolotarovskom dekanáte, pod ktorý spadala aj farnosť v obci Drahovo, kde pôsobil v tom období ako kňaz. Feodosij Zlocký zomrel 30. júla 1926 v obci Drahovo.

Dielo Ako študent písal svoje diela v tzv. jazyčiji, avšak pod vplyvom ústnej ľudovej slovesnosti, ktorej zbieraniu sa venoval celý život, postupne prešiel na rusínsky dialekt (ľudový jazyk). V ranej tvorbe Feodosija Zlockého dominovali ľúbostná, sociálna a patriotická lyrika. Venoval sa aj spoločenským, historickým a mravno-náboženským témam. Niektoré jeho piesne je možné označiť za poloľudové.

Prvé svoje básne publikoval v týždenníku Svit (po slovensky Svet), publikoval aj v periodikách Novyj svit (po slovensky Nový svet), Lystok (po slovensky Lístok), Karpato-ruskij vistnyk (po slovensky Karpatskorusínsky vestník), Russkij vistnyk (po slovensky Ruský vestník) a Nauka (po slovensky Veda). V priebehu maďarizačnej politiky eparchu Štefana Pankoviča dochádzalo k obmedzovaniu možností pre literárnu tvorbu, a tak sa publikácie Feodosija Zlockého vyskytovali v tlači veľmi zriedka.

Väčšina literárnych, etnografických a folkloristických prác Feodosija Zlockého napísaných v období, keď už bol kňazom, zostávala v rukopisoch. Jeho najrozsiahlejšie etnografické články publikované v maďarónskom časopise Kelet (po slovensky Východ) publikované v rokoch 1888 a 1889 popisovali povery, tradície a ľudové zvyky Rusínov žijúcich v obciach Kopašnovo, Zolotarovo a Viľchivka.

Bol predovšetkým kňaz až potom etnograf, čo vystihuje jeho vyjadrenie o etnografických publikáciách: „nemožno zovšeobecňovať na celý národ... spravidla majú len historickú hodnotu; pohanská pieseň a uspávanka v ústach kresťana stoja ďaleko od srdca ľudu.“. Vnímal ich teda ako akýsi prežitok minulosti.

V maďarčine publikoval aj svoje básne. Ukrajinský preklad niektorých básní vytvoril Jurij Vasyľovyč Škrobynec pre publikáciu zbierky Na verchovyni (po slovensky Na končiari) zostavenej Oleksom Vasyľovyčom Myšanyčom.

Svoje diela sa usiloval písať v jazyku, ktorý by sa čo najviac podobal rusínskym dialektom.

Feodosij Zlocký v roku 1883 zostal gramatiku založenú na karpatských dialektoch rusínčiny pod názvom A kárpátaljai orosznyelv oknyomozó grammatikája (po rusínsky Praktyčna hramatyka karpatoruskoho jazyka; po slovensky Praktická gramatika karpatskoruského jazyka) publikovanú v maďarčine. K publikácii gramatiky v tlačenej forme však nikdy nedošlo. Zakladala sa na maramarošskom dialekte, hoci bola napísaná podľa etymologického pravopisu. Rukopis sa však namiesto do tlače bez vedomia a bez súhlasu autora dostal do knižnice Naukového Tovarystva imeni Ševčenka (po slovensky Vedecké tovarišstvo Ševčenka), kde nikdy nebol publikovaný.

Počas svojej penzie sa snažil usporiadať svoje rukopisy. Časť rukopisov predal Jevmenijovi Sabovovi, zvyšok redakciám prvorepublikových časopisov Svoboda (po slovensky Sloboda) a Naš rodnyj kraj (po slovensky Náš rodný kraj).

V roku 1923 časopis Naš rodnyj kraj (po slovensky Náš ročný kraj) vydal knihu Vybor iz poeziji (po slovensky Výber z poézie), pričom redakcia však výrazne upravila text, aby etymologický pravopis prispôsobila ukrajinčine. To viedlo k sporu medzi Feodosijom Zlockým a redakciou. Preto v úvode knihy pripomenul, že jeho rukopis gramatiky zostavenej v roku 1883 bol: „bez súhlasu a vedomia autora odovzdaný knižnici Naukového tovarystva imeni Ševčenka v Ľvove“.

Zvyšné rukopisy sa pravdepodobne stratili.

Referencie

Zdroje

. . . . . . . .

Kategória:Narodenia 11. októbra Kategória:Narodenia v 1846 Kategória:Úmrtia 30. júla Kategória:Úmrtia v 1926 Kategória:Rusíni Kategória:Náboženské osobnosti rusínskeho pôvodu Kategória:Rusínski spisovatelia