Praxagoras z Kosu ( – Praxagoras ho Kóos; * 4. storočie pred Kr., Kos – † 3. storočie pred Kr.) bol starogrécky lekár a anatóm. Patril k najvýznamnejším medicínskym autoritám staroveku, na ktorého dielo neskôr nadviazala slávna alexandrijská lekárska škola a bol často citovaný v spisoch Galéna.
V dejinách medicíny je známy predovšetkým ako prvý lekár, ktorý anatomicky odlíšil tepny od žíl, a ako jeden z priekopníkov diagnostického využívania pulzu.
Život a pôsobenie Praxagoras z ostrova Kos patril k váženému lekárskemu rodu Asklepiadovcov, ktorého členovia odvodzovali svoj pôvod od mýtického boha lekárstva Asklépia. Lekárom bol aj jeho otec Nikarchos. V medicíne reprezentoval takzvanú dogmatickú (alebo logickú) školu, ktorá kombinovala empíriu s filozofickým teoretizovaním a nadväzovala na učenie Hippokrata z Kosu. Vrchol jeho lekárskeho pôsobenia sa datuje okolo roku 300 pred Kr., kedy pôsobil ako prednosta slávnej lekárskej školy na Kose, pričom pravdepodobne využíval zázemie tamojšieho rozsiahleho chrámu Asklépia. Niektorí historici nevylučujú ani jeho neskorší pobyt v Alexandrii.
Vedecky bol Praxagoras žiakom o niečo staršieho lekára Diokla z Karystu. Hoci jeho myšlienky vykazujú prieniky s Dioklovou a aristotelovskou filozofiou, v mnohých bodoch sa od nich odklonil a sformuloval vlastné teórie. Na rozdiel od vtedajšej hippokratovskej tradície na Kose, ktorá kládla sídlo vedomia do mozgu (encefalocentrizmus), Praxagoras pod vplyvom peripatetickej filozofie prijal kardiocentrický model. Srdce považoval za centrálny orgán tela a veril, že je taktiež východiskovým bodom nervovej sústavy. Jeho najvýznamnejším žiakom bol Hérofilos z Chalkédónu, ktorý neskôr v Alexandrii na jeho anatomické výskumy priamo nadviazal, no kardiocentrický model odmietol a vrátil sa k lokalizácii rozumu v mozgu.
Medzi antickými autormi sa objavovali aj špekulácie, že Praxagoras mohol byť otcom slávneho helenistického básnika Theokrita, čo však moderná historiografia nevie spoľahlivo potvrdiť.
Lekárske objavy a teórie
Kardiovaskulárny systém a pneuma náhľad|Historická schéma cievneho systému z dielne Diogena z Apollónie (okolo 400 pred Kr.) Na tieto poznatky neskôr nadviazal práve Praxagoras z Kosu, ktorý ako prvý v dejinách medicíny objavil anatomický rozdiel medzi tepnami a žilami. Praxagoras sa zapísal do dejín anatómie ako prvý lekár, ktorý jasne štrukturálne a funkčne rozlíšil medzi tepnami (artériami) a žilami (vénami). Na základe pitiev zvierat (ktoré mali po smrti krv nastúpanú v žilách, zatiaľ čo tepny zostávali prázdne) dospel k záveru, že v žilách prúdi krv vyživujúca telo, zatiaľ čo tepny krv neobsahujú. Podľa jeho teórie boli tepny naplnené iba vzdušnou substanciou zvanou pneuma (), ktorú srdce pumpovalo a rozvádzalo do celého tela ako nositeľa životnej energie a motorickej sily. Táto myšlienka (že tepny sú zaživa prázdne a vedú vzduch) pretrvala v medicíne ako dogma ďalších takmer 500 rokov, kým ju experimentálne nevyvrátil až Galénos.
Teória pulzu Praxagoras patril k hlavným priekopníkom starovekej sfygmológie (náuky o pulze). Ako prvý upozornil na obrovský diagnostický potenciál sledovania pulzu priamo pri lôžku chorého. Tvrdil, že tepny pulzujú samy od seba a sú v tomto pohybe do istej miery nezávislé od srdca. Tento názor neskôr kritizoval jeho žiak Hérofilos vo svojom stratenom spise O pulzoch, kde dokázal, že pulzácia tepien je priamym dôsledkom sťahovania a rozťahovania srdcového svalu.
Humorálna patológia V oblasti vzniku chorôb Praxagoras plne rozvíjal hippokratovskú humorálnu patológiu (teóriu štyroch telesných štiav). Podľa Galénových svedectiev však pôvodný Hippokratov systém podstatne modifikoval a zjemnil. Rozlíšil až 11 rôznych druhov telesných štiav (tekutín), ktorých nerovnováha (dyskrázia), hnilobné procesy alebo upchatie toku pneuma v najužších vetvách artérií viedli k prepuknutiu konkrétnych ochorení, akými boli napríklad epilepsia či paralýza.
Anatómia a chirurgia Praxagoras sa intenzívne venoval makroskopickej anatómii, pričom okrem cievneho systému skúmal aj štruktúru mozgu a miechy. V oblasti chirurgie ako jeden z prvých presne popísal herniu (prieraz/priechod) brušnej steny. Pripisuje sa mu taktiež odvaha k invazívnym zákrokom v brušnej dutine; pri akútnej nepriechodnosti čriev (ileus) odporúčal vykonať laparotomiu (otvorenie brušnej dutiny) a následnú operačnú revíziu čriev.
Dielo a zachované fragmenty Praxagoras bol autorom viacerých medicínskych traktátov, ktoré pokrývali anatómiu, cudzorodé látky v tele, patológiu a diétu. Žiadne z jeho diel sa však kompletne nezachovalo. Jeho lekárske názory poznáme výhradne v podobe fragmentov, doxografických záznamov a citátov u neskorších antických autorov (najmä u Galéna, Caelia Aureliana či Plínia Staršieho).
Zozbieraním a kritickým vydaním týchto fragmentov sa v modernej dobe zaoberal predovšetkým nemecko-americký filológ Fritz Steckerl v monografii The Fragments of Praxagoras of Cos and His School (Leiden, 1958). V roku 2017 vydala komplexnú revíziu a interpretáciu jeho zachovaných anatomických myšlienok historička medicíny Orly Lewis.
Referencie
Literatúra (Philosophia Antiqua, Vol. 8).
(Studies in Ancient Medicine, Vol. 48).
Kategória:Lekári starovekého Grécka Kategória:Anatómovia Kategória:Narodenia v 4. storočí pred Kr. Kategória:Úmrtia v 3. storočí pred Kr.