náhľad|Mykénske brnenie vystavené v Archeologickom múzeu v Nauplione Denderské brnenie (nazývané tiež denderská panoplia) je mykénska celotelová plátová zbroj z neskorej doby bronzovej, zhotovená z tepaných bronzových platní a datovaná do 15. storočia pred Kr. Objavená bola v roku 1960 v komorovom hrobe č. 12 na pohrebisku pri dedine Dendra v gréckej Argolide a v súčasnosti je považovaná za najstarší úplne zachovaný súbor celotelovej zbroje v európskych archeologických prameňoch. Vystavená je v Archeologickom múzeu v Nafpliu.
Základný popis nálezu Denderské brnenie predstavuje takmer kompletnú výzbroj mykénskeho bojovníka z obdobia neskorej heladskej fázy IIB (LH IIB), teda z rokov približne 1450 – 1400 pred Kr.43. Súbor pozostáva z dvoch hlavných tepaných bronzových dielov chrániacich trup, ku ktorým sú upevnené ďalšie doskové komponenty pokrývajúce krk, ramená, hornú časť paží a oblasť od pása až po kolená. V hrobovej výbave sa spolu s bronzovými časťami zachovali aj úlomky diviačích klov, ktoré tvorili charakteristickú mykénsku prilbu z kančích klov.
Hmotnosť pôvodnej zbroje sa odhaduje približne na 15 – 18 kilogramov. Kovová časť bola vyhotovená zo zliatiny medi a cínu s pomerne nízkym obsahom cínu v porovnaní s bronzovými zbrojami stredoeurópskej doby bronzovej. Nález má zásadný význam pre poznanie egejskej vojenskej výzbroje, keďže do jeho objavu pochádzali informácie o mykénskych zbrojiach predovšetkým z nepriamych prameňov – ikonografie, ideogramov v lineárnom písme B, prípadne z homérskej epiky – a nie z celistvo zachovaných originálov.
Pretože ide o jedinečný typ artefaktu, hrob č. 12 sa v odbornej literatúre bežne označuje ako Hrob s pancierom. Jeho majiteľ, pochovaný spolu s výzbrojou, sa všeobecne interpretuje ako miestny mykénsky veľmož alebo vysoký vojenský predstaviteľ, čo dokladá aj bohatosť ostatnej hrobovej výbavy vrátane keramiky, striebornej ihlice, bronzovej oinochoé a ďalších predmetov.
Objavenie Pohrebisko pri dnešnej dedine Dendra, ležiace približne šesť kilometrov východne od Argu a asi 1,5 km severozápadne od mykénskej akropoly Midea, začal systematicky skúmať švédsky archeológ Axel W. Persson už v roku 1926, keď preskúmal miestnu tolovú hrobku a identifikoval niekoľko komorových hrobov. Postupné výskumné kampane pokračovali v rokoch 1927, 1937 a 1939, no bronzová panoplia sa vtedy ešte nenašla.
Po druhej svetovej vojne prevzal vedenie výskumov Paul Åström zo Švédskeho archeologického inštitútu v Aténach, ktorý výskum transformoval na spoločnú grécko-švédsku misiu v spolupráci s gréckou archeologickou službou. V novembri 1959 Åström spolu s Nicolaosom M. Verdelisom a Carlom-Gustafom Styreniom počas obhliadky lokality zistili, že strop jedného z komorových hrobov sa prepadol a v teréne sa vytvorila trhlina. Systematický výskum tohto hrobu, označeného ako hrob č. 12, sa uskutočnil na jar roku 1960.
Hrob bol pred oficiálnym výskumom čiastočne vyrabovaný amatérskymi hľadačmi, ktorí odcudzili časť inventára. Ich pokus však bol zmarený, takže hlavná časť pohrebnej výbavy vrátane bronzovej zbroje ostala zachovaná. Vedecké zhodnotenie nálezu Åström publikoval v monografii The Cuirass Tomb and other Finds at Dendra. Part I: The Chamber Tombs (Studies in Mediterranean Archaeology IV, Göteborg 1977), ktorá dodnes tvorí primárny prameň k výskumu artefaktu. Samotný komorový hrob má obdĺžnikový tvar so zaoblenými rohmi, s vnútornými rozmermi približne 2,5 × 2,35 metra, a je prístupný netypickou vertikálnou vstupnou šachtou namiesto obvyklého horizontálneho dromu.
Expozícia Denderská panoplia sa od svojho objavenia stala kľúčovým exponátom Archeologického múzea v Nafpliu, umiestneného v benátskej budove z roku 1713 na centrálnom Ústavnom námestí, ktorá slúži ako múzeum od roku 1926. Zbroj tvorí ústredný objekt prehistorickej expozície na hornom poschodí a je vystavená v samostatnej vitríne spolu s ďalšími nálezmi z hrobu č. 12 – zvyškami prilby z kančích klov, bronzovými zbraňami, keramikou a inými súčasťami hrobovej výbavy, čím sa návštevníkovi sprístupňuje pôvodný kontext nálezu.
V rokoch 2003 až 2008 prešlo múzeum rozsiahlou rekonštrukciou spolufinancovanou Gréckou republikou a Európskou úniou, počas ktorej bola inštalovaná nová stála expozícia s tematickým usporiadaním prezentujúcim vývoj kultúr Argolidy od paleolitu po neskorú antiku. V rámci tejto reinštalácie získala denderská zbroj svoje súčasné popredné miesto v mykénskej sekcii, kde je prezentovaná spolu s materiálom z Tirynsu, Midey, Berbati, Asine a ďalších okolitých lokalít.
Vysoko kvalitné repliky panoplie sa dnes nachádzajú v zbierkach viacerých ďalších inštitúcií, kde plnia predovšetkým edukatívnu funkciu a využívajú sa aj v rámci experimentálno-archeologických projektov.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Archeologické nálezy Kategória:Výrobky z bronzu Kategória:Staroveké Grécko