Vasyl Semenovyč Stus (, 6. január 1938† 4. september 1985) bol ukrajinský básnik, aktivista za ľudské práva a disident. Najslávnejší ukrajinský básnik druhej polovice 20. storočia, ktorý si vyslúžil prezývku „druhý Ševčenko“. Hrdina Ukrajiny (in memoriam).1938, народився поет і дисидент Василь Стус.Василь Стус – вірний син України
Život thumb|250px|Pamätná tabuľa na dome, v ktorom býval.
Narodil sa 6. januára 1938. Bol najmladším synom v roľníckej rodine, ktorú kolektivizácia pripravila o majetok a ktorá sa presťahovala do Doneckej oblasti. Počas posledných rokov školskej dochádzky brigádoval na železnici; práve vtedy sa dostal k literatúre ukrajinskej „popravenej renesancie“, dielam, ktoré boli v ZSSR zakázané a šírili sa prostredníctvom samizdatu.Stus, Vasyl Po ukončení štúdia v roku 1954 nastúpil na Filologicko-historickú fakultu Doneckého pedagogického inštitútu; následne pôsobil ako učiteľ ukrajinského jazyka a literatúry na Všeobecnovzdelávacej škole č. 23 v meste Horlivka. O rok neskôr bol odvedený do sovietskej armády.
V roku 1963 začal postgraduálne štúdium v Literárnom ústave Tarasa Ševčenka v Kyjeve. Dňa 4. septembra 1965 spolu s Ivanom Dziubom a Viačeslavom Čornovilom verejne protestoval proti vlne zatýkania ukrajinskej inteligencie – stalo sa tak pred verejným premietaním filmu „Tiene zabudnutých predkov“ v kyjevskom kine Ukrajina, za čo bol následne vylúčený z postgraduálneho štúdia. V decembri toho istého roka sa oženil s Valentynou Popeliuch.Vasyl Stus: a poet who chose the fate of a fighter
Aby sa uživil, pracoval v stavebnej čate, ako kurič, šesť mesiacov v historickom archíve a neskôr ako inžinier. Zúčastnil sa na protestoch proti zatknutiu Ivana Svitlyčného, bol jedným zo signatárov „Protestného listu 139“ a verejne obvinil KGB z vraždy svojej blízkej priateľky, výtvarníčky a disidentky Ally Horskej.Убийство Аллы Горской: как КГБ расправился с украинской художницей
Stus aktívne protestoval proti obnoveniu „kultu osobnosti“ za vlády Leonida Brežneva. Je známy svojimi listami adresovanými predsedníctvu Zväzu spisovateľov Ukrajiny a Ľubomyrovi Dmyterkovi – redaktorovi novín „Literaturna Ukrajina“, v ktorých ostro kritizoval Dmyterkove útoky na Ivana Dziubu (1969)ІНТЕРНАЦІОНАЛІЗМ ЧИ РУСИФІКАЦІЯ?, ako aj listami adresovanými Ústrednému výboru Komunistickej strany Ukrajiny, KGB a Najvyššiemu sovietu Ukrajinskej SSR, v ktorých poukazoval na škodlivé dôsledky obmedzovania demokracie a ľudských práv.. Preložil Goetheho a ďalších autorov z nemčiny do ukrajinčiny Й.-В.Гете. "Всяк радо прагне загубитись..." / "Eins und alles..." (1821).
Dňa 12. januára 1972 bol zatknutý spolu s viacerými ďalšími ukrajinskými disidentmi. Jeho súdny proces sa konal v septembri a obvinenia boli vznesené podľa článku 62 Trestného zákona Ukrajinskej SSR: „protisovietska agitácia a propaganda“. Po odpykaní päťročného trestu odňatia slobody v Mordvinsku a dvoch rokov vyhnanstva v Magadanskej oblasti sa básnik v septembri 1979 vrátil do Kyjeva, kde pokračoval vo svojej činnosti obhajobou „väzňov svedomia“. V roku 1978 sa stal čestným členom anglického PEN klubu.13 січня 1972 рокуСТУС ВАСИЛИЙ СЕМЁНОВИЧ
Stus bol druhýkrát zadržaný v roku 1980.Другий арешт. 15 травня 1980 р. Napriek jeho početným námietkam bol za jeho obhajcu ustanovený Viktor Medvedčuk. Stus bol odsúdený na niekoľkoročný trest odňatia slobody a poslaný do nápravnovýchovnej kolónie s prísnym režimom Perm-36 počas hladovky, kde zomrel po tom, čo mu vedenie tábora opakovane odoprelo lekársku starostlivosť.Гибель Василя СтусаСердце, самоубийство или убийство? Как погиб Василий Стус
Významné diela 1965: zbierka poézie „Vír“ Круговерть 1965 – 1967: básnická zbierka „Zimné stromy“ (vydala ukrajinská diaspóra v Bruseli v roku 1970) "Зимові дерева". 1970 – 1971: satiricko-filozofická zbierka „Veselý cintorín“, venovaná totalitnému sovietskemu systému a spoločnosti Збірка "Веселий цвинтар" 1972: básnická zbierka „Čas na kreativitu“ Збірка «Час творчості / Dichtenszeit» (18 січня 1972 – 30.09.1972 р.). 1972: Báseň „Aké dobré je, že sa smrti nebojím“ "Як добре те, що смерті не боюсь я..." 1972 – 1977: jednotlivé básne napísané počas väznenia v mordvianskych táboroch a prepašované do zahraničia prostredníctvom právnika "Палімпсести" (збірки, 1973-1980) 1977 – 1979: básnická zbierka „Palimpsestý“, napísaná počas vyhnanstva v Magadanskej oblasti Збірка "Палімпсести" (Київська версія) серпень 1979 – травень 1980 рр. 1980 – 1985 Básnická zbierka „Vták duše“, napísaná počas druhého väznenia a zničená KGB v noci 4. septembra 1985 "Довкола стовбура кружляємо..."
Pamäť thumb|250px|Poštová známka s vyobrazením Stusa.
Ukrajinská pobočka prvej sovietskej organizácie na ochranu ľudských práv Memorial, založenej počas perestrojky v roku 1989, niesla jeho meno.МЕМОРІАЛ ІМЕНІ ВАСИЛЯ СТУСАімені Василя СтусаВСЕУКРАЇНСЬКИЙ «МЕМОРІАЛ» ІМ. В. СТУСА
V roku 2005 mu bol výnosom ukrajinského prezidenta Viktora Juščenka posmrtne udelený titul Hrdina Ukrajiny.УКАЗ ПРЕЗИДЕНТА УКРАЇНИ №1652/2005
V roku 2015, rok po vypuknutí rusko-ukrajinskej vojny, ruské úrady v okupovanom meste Horlivka odstránili jeho pamätnú tabuľu, pričom konali v mene Doneckej ľudovej republiky,В Донецке террористы демонтировали барельеф Василия Стуса, - фотоВ Донецке снесли барельеф украинскому поэту Стусу ktorú Ukrajina oficiálne označuje za teroristickú organizáciu a okupačný režim Ruskej federácie v ukrajinskej Doneckej oblasti.Верховна Рада України визнала «ДНР» і «ЛНР» терористичними організаціями, а Росію – агресором
Vo filme Zakázaný () – ukrajinský celovečerný film, 2019.У Києві відбулась прем’єра фільму “Заборонений” про Василя Стуса
Referencie
Pozri aj Valerian Petrovyč Pidmohyľnyj Alexandr Isajevič Solženicyn Valerian Ľvovyč Poliščuk Mykola Hurovyč Kuliš Vasyl Piatrovič Kaval
Iné projekty
Kategória:Ukrajinskí básnici Kategória:Ukrajinskí spisovatelia Kategória:Ukrajinskí prekladatelia Kategória:Ukrajinskí publicisti Kategória:Hrdinovia Ukrajiny