náhľad|Socha Mysliteľa od sochára Augusta Rodina Inteligencia je pojem z psychológie (ale aj personálneho manažmentu, pedagogiky, biológie a kybernetiky), ktorý má spornú definíciu. Najbežnejšie (ale zďaleka nie jediné) základné definície inteligencie sú tieto: 1) schopnosť abstraktne myslieť, 2) schopnosť učiť sa, 3) súbor či úroveň rozumových schopností (najmä schopnosti riešiť problémy), 4) schopnosť prispôsobovať sa novému prostrediu (najmä s ohľadom na dosiahnutie svojich cieľov v rôznych prostrediach). Prvá uvedená definícia sa vzťahuje len na človeka, ostatné tri sa môžu vzťahovať aj na živočíchy a stroje. Sociálna inteligencia (resp. sociálna kompetentnosť) sa niekedy (najmä, ale nie výlučne, medzi laickou verejnosťou) považuje za súčasť inteligencie, obyčajne sa však považuje za separátny koncept. Najnovšie je pojem inteligencia u niektorých autorov rozšírený aj o koncepty typu emocionálna inteligencia, morálna inteligencia, estetická inteligencia a pod., ktoré sú ale tradičnému chápaniu inteligencie už pomerne vzdialené a vhodnosť ich subsumovania pod pojem inteligencia je sporná. Inteligencia býva nesprávne stotožňovaná so školským vzdelaním alebo čiastočnými duševnými schopnosťami (napr. pamäťou, vtipom, kombinačnou schopnosťou). Inteligencia sa dá (pri niektorých definíciách inteligencie) chápať ako kvalitatívny a kvantitatívny prejav intelektu. Konkrétne príklady definícií pozri nižšie.LEGG, S., HUTTER, M.: A Collection of Definitions of Intelligence 2007 Průcha, J. et al. Pedagogický slovník. 2009, S. 108heslá: intelekt a inteligence; sociální inteligence. In: Velký sociologický slovník 1996

Definícia Definícií inteligencie je v literatúre obrovské množstvo. Nasledujú význačné ukážky:

V slovenských jazykových slovníkoch: "duševná vyspelosť charakterizovaná chápavosťou a súdnosťou; rozumové nadanie"inteligencia. In: Krátky slovník slovenského jazyka "duševná vyspelosť, chápavosť, súdnosť"inteligencia. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar) "súbor rozumových schopností; rozumová bystrosť; nadanie, chápavosť"ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov 2000, S. 553 "schopnosť chápania, samostatného myslenia, riešenia situácií, v ktorých nemožno použiť návykové správanie, rozumové nadanie"inteligencia. In: Slovník cudzích slov (akademický)

V psychologických, biologických, pedagogických, kybernetických a pod. textoch (vrátane encyklopédií): "schopnosť učiť sa a schopnosť prispôsobovať sa svojmu prostrediu" uvedené ako definícia Sternberga v: Průcha, J. et al. Pedagogický slovník. 2009, S. 108 "schopnosť jednotlivca primerane sa prispôsobovať relatívne novým situáciám v živote"definícia Pintnera citovaná v: "rovnováha adaptačných procesov" (adaptačnými procesmi sú: asimilácia, akomodácia a ekvilibrácia) uvedené ako citát Jeana Piageta v: (iná definícia inteligencie od toho istého autora: "všeobecný pojem, ktorý vyjadruje najvyššiu formu organizácie kognitívneho štruktúrovania"definícia J. Piageta citovaná v: inteligence. In: KOLÁŘ, Z. et al. Výkladový slovník z pedagogiky. 2012. S. 56 ) "schopnosť prekonávať ťažkosti v nových situáciách" definícia E. Claparédea a W. Sterna citovaná v Schopnosti. In: NAKONEČNÝ, Lexikon psychologie, 1995. S. 259 "zložená [aggregate] alebo globálna schopnosť indivídua účelne konať, racionálne myslieť a účinne sa vyrovnávať so svojím prostredím"definícia D. Wechslera citovaná v: "globálna schopnosť jednotlivca účelne sa správať a vyrovnávať sa so životnými podmienkami"inteligencia. In: Malá slovenská encyklopédia 1993, S. 294 "spôsobilosť determinujúca kognitívne operácie, ktorej podstatou je podistým objavovanie a chápanie rôznych vzťahov (funkčných, štrukturálnych a ďalších). "schopnosť riešiť problémy za okolností sprevádzaných neurčitosťou" definícia citovaná z iného (menovite neuvedeného) zdroja v: "schopnosť riešiť ťažké problémy"definícia M. Minskyho citovaná v: LEGG, S., HUTTER, M.: A Collection of Definitions of Intelligence 2007 "schopnosť jednotlivca učiť sa a pamätať si, identifikovať pojmy a ich vzťahy, riešiť problémy a získané informácie adaptívne aplikovať na svoje správanie"definícia Ruisela z roku 1997 citovaná napr. v hesle inteligencia v Encyklopaedii Beliane a v "myšlienková a úsudková schopnosť človeka. Nesprávne stotožňovaná so školským vzdelaním alebo čiastočnými duševnými schopnosťami (pamäťou, vtipom, kombinačnou schopnosťou)."inteligencia. In: Slovenský náučný slovník II.. 1932. S. 181 "bezchybný prenos informácií cez kortex"definícia Eysencka citovaná v: to isté ako Spearmanov g-faktor (=generálny faktor, faktor všeobecnej inteligencie), čiže všeobecná mentálna potencialitainteligencia. In: Encyclopaedia Beliana "súbor schopností, ktorý vedie k tomu, že subjekt môže rýchlo postrehnúť situáciu, ktorá sa vyskytla, porozumieť jej a rýchle k nej zaujať najvýhodnejšie stanovisko, t.j. najvhodnejšie sa v príslušnom prípade správať a konať."definícia Vondráčka citovaná in: inteligencia. In: Encyklopédia medicíny "schopnosť orientácie v nových situáciách na základe rozpoznania podstatných súvislosti a vzťahov....Označenie pre súbor poznávacích schopností, ktoré sa prejavujú v procesoch poznávania, učenia, riešenia problémov, schopnosť prispôsobiť sa, orientovať sa v nových situáciách na základe určovania podstatných súvislostí a vzťahov. Aj označenie pre mieru skladby týchto schopností"inteligence. In: KOLÁŘ, Z. et al. Výkladový slovník z pedagogiky. 2012. S. 56 "vrodená, všeobecná a kognitívna schopnosť"definícia C. Burta citovaná in: inteligencia. In: Encyklopédia medicíny "schopnosť zovšeobecňovať, učiť sa a riešiť nové problémy". Skladá sa z abstraktnej (t.j. teoretickej) inteligencie, mechanickej (t.j. praktickej) inteligencie a sociálnej inteligencie.citát Thorndika 1903 citovaný v Encyklopédii medicíny "schopnosť nanovo kombinovať obsahy vnímania a engramy spôsobom vhodným pre daný predmet a problém (myslenie, vhľad) a prípadne ich príslušne spájať (kognitívne učenie)." (toto je príklad biologickej definície inteligencie) Intelligenz. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1. "schopnosť nadobúdať znalosti, a nadobudnuté znalosti"definícia V. A. C. Henmona citovaná v: LEGG, S., HUTTER, M.: A Collection of Definitions of Intelligence 2007 "schopnosť učiť sa, usudzovať a mať predstavivosť" definícia J. Huarteho citovaná v: LEGG, S., HUTTER, M.: A Collection of Definitions of Intelligence 2007 "tá schopnosť mysle, ktorou sa vníma poriadok v situáciách, ktoré sa predtým považovali za neusporiadané" definícia R. W. Younga citovaná v: LEGG, S., HUTTER, M.: A Collection of Definitions of Intelligence 2007 "kvalitatívny a kvantitatívny prejav" intelektu (pričom intelekt je "dispozícia k mysleniu vôbec")intelekt a inteligence (autor hesla: M. Nakonečný). In: Velký sociologický slovník 1996 to isté, čo intelekt "to, čo merajú inteligenčné testy"definícia Boringa z roku 1923 citovaná v: to isté, čo IQ schopnosť abstraktne myslieťdefinícia Termana z roku 1921 citovaná v: schopnosť učiť sadefinícia Buckinghama citovaná v: "schopnosť optimálne používať obmedzené zdroje, vrátane času, na dosiahnutie cieľov" definícia R. Kurzweila citovaná v: LEGG, S., HUTTER, M.: A Collection of Definitions of Intelligence 2007 miera "schopnosti aktéra dosahovať ciele v širokej škále prostredí"definícia Legga a Huttera citovaná v: LEGG, S., HUTTER, M.: A Collection of Definitions of Intelligence 2007 "dosahovanie komplexných cieľov v komplexných prostrediach” definícia B. Goertzela citovaná v: LEGG, S., HUTTER, M.: A Collection of Definitions of Intelligence 2007 "mentálna schopnosť trvalo viesť úspešný život"definícia K. Warwicka citovaná v: LEGG, S., HUTTER, M.: A Collection of Definitions of Intelligence 2007 "zlepšovanie sa v priebehu času"definícia Schanka citovaná v: LEGG, S., HUTTER, M.: A Collection of Definitions of Intelligence 2007 to isté, čo mnohonásobná inteligencia (pojem H. Gardnera), t.j. súhrn abstraktnej, sociálne, praktickej, emočnej, estetickej a kynestetickej inteligenciehttps://www.karlalbrecht.com/siprofile/siprofiletheory.htm

Citáty niektorých prehľadov definícií: "H. Piéron (1963) uvádza štyri rôzne významy [pojmu inteligencia]: 1. V starej psychológii vlôh korešponduje inteligencia spolu so senzibilitou a vôľou so všetkými funkciami a zahŕňa všetky aspekty mentálneho života. 2. Z vývojového hľadiska sa inteligenciou rozumie globálne nahliadaná mentálna úroveň. 3. Pojem „všeobecnej inteligencie" vyjadruje všeobecný faktor spoločný všetkým mentálnym operáciám (Spearmanov „generálny faktor", Burtov „vrodený faktor kognitívnych aktivít"). 4. V porovnávacej psychológii sa pojem inteligencia používa v protiklade k pojmu inštinkt a rozumie sa ním schopnosť riešiť problémy, pričom ide o kapacitu komplexnej povahy."Schopnosti. In: NAKONEČNÝ, Lexikon psychologie, 1995. S. 259 "Podľa H. B. Englisha a A. Ch. Englishovej (1958) vystupuje pojem inteligencia v troch významoch: ako schopnosť efektívneho riešenia úloh vyjadrujúcich abstrakciu, ďalej ako schopnosť učiť sa a napokon ako schopnosť adaptovať sa na nové situácie." "Inteligencia - súbor špecifických predpokladov jednotlivca, umožňujúcich mu úspešne sa vyrovnať s novými životnými podmienkami a riešiť situácie, v ktorých sa nedá použiť návykové správanie. Psychológia používa termín inteligencia buď v zmysle globálnej úrovne rozumových schopností (úroveň mentálnej vyspelosti), alebo ako súborné označenie štruktúry schopností, ktoré v rôznych kombináciách podmieňujú optimalitu konania v situáciách úlohového typu. Prvé poňatie vychádza z[o Spearmanovho g-faktora ]. Druhé poňatie ... predpokladá štruktúru [viacerých] rovnocenných faktorov (schopností), uplatňovaných podľa povahy aktuálnej situácie (L. L. Thurstone, J. P. Guilford). Oproti týmto dvom základným „faktorovým“ koncepciám vznikol rad odlišných názorov na podstatu tohto fenoménu. J. Piaget napríklad vidí základ inteligencie v mentálnej adaptabilite jedinca...pri operačnom štruktúrovaní myslenia, iní autori chápu inteligenciu ako schopnosť abstraktne myslieť, účelne konať, ako súhrn senzomotorických aktivít a pod."inteligence. In: Malá československá encyklopedie III. S. 72

Zvieratá Niektoré štúdie zamerané na meranie inteligencie sa venovali zvieracím druhom. Ich obsahom bolo hodnotenie inteligencie na základe prístupu k riešeniu numerických úloh, rozpoznávania, hodnotili využívanie nástrojov, pamäte alebo adaptáciu a správanie.

Do vedeckých pozorovaní boli zahrnuté napríklad:

primáty psy delfíny slony čajky vrany chobotnice včely čmeliaky mravce

Pozri aj emocionálna inteligencia emocionálny kvocient intelekt intelektuál inteligencia psov inteligenčný kvocient umelá inteligencia

Iné projekty

Zdroje

Externé odkazy A Collection of Definitions of Intelligence

Kategória:Psychológia Kategória:Osobnosť