Šaľa (do roku 1927 Šaľa nad Váhom, ľudovo Šala, , ) je mesto na Slovensku ležiace v Nitrianskom kraji.
Polohopis Mesto leží v Podunajskej rovine na oboch brehoch dolného toku Váhu, v nadmorskej výške . Rozkladá sa na úrodnej nížine, na rovine, vo výmere . Na ľavom brehu rieky Váh leží mestská časť Veča, ktorá sa so Šaľou zlúčila 1. januára 1960. K mestu patrí aj osada Hetmín a Kilič.
V blízkosti Šale sa nachádzal dôležitý brod cez rieku Váh, dnes mestom prechádza významná cesta I/75, spájajúca Galantu a Nové Zámky. Severojužným smerom ju križuje cesta II/573 od Serede na Komárno. Južným okrajom mesta vedie železničná trať Bratislava – Štúrovo. Galanta leží západne, Sereď severozápadne, Nitra severovýchodne, Nové Zámky juhovýchodne a Dunajská Streda juhozápadne.
Podnebie priemerná januárová teplota na rovine : - 2,2 °C priemerná júlová teplota: + 20,6 °C priemerná ročná teplota : + 9,8 °C priemerný ročný úhrn zrážok: 550-600 mm priemerná vlhkosť vzduchu: 80 %.
Časti obce mesto Šaľa mestská časť Veča osada Hetmín osada Kilič
Ulice Agátová, B. Nemcovej, Bernolákova, Bilická, Bottova, Brezová, Broskyňová, Budovateľská, Cintorínska, Čs. Armády, Diakovská, Dlhoveská, Dolná, Dózsova, Drieňová, Družstevná, Dubová, Fraňa Kráľa, Gagarinova, Gaštanová, Germánska, Gorkého, Hlavná, Hlboká, Hliník, Hollého, Horná, Hospodárska, Hrabová, Hviezdoslavova, J. Feketeházyho, J. Kollára, J. M. Hurbana, J. Palárika, Jarmočná, Jaseňová, Javorová, Jazerná, Jánošíkova, Jelšová, Jesenského, Jilemnického, Kalinčiakova, Komenského, Kpt. Jaroša, Kráľovská, Krátka, Krížna, Kukučínova, Kúpeľná, Kvetná, L. Svobodu, Lesná, Letná, Liesková, Lipová, Lúčna, Lužná, Michala Miloslava Hodžu, Milana Rastislava Štefánika, Malá, Markovičova, Mostová, Murgašova, Narcisová, Nábrežná, Nádražná, Námestie Sv. Juraja (donedávna Námestie Alexandra Dubčeka), Námestie Sv. Alžbety, Námestie sv. Trojice, Nemocničná, Nešporova, Nezábudková, Nitrianska, Nivy, Nova, Novomeského, Okružná, Orechová, P. J. Šafárika, Partizánska, Pažitná, Pionierska, Petra Pázmaňa, Priečna, Rímska, Robotnícka, Ružová, Sadová, Sládkovičova, Slnečná, Smetanova, SNP, Staničná, Školská, Štúrova, Švermova, Topoľná, Trnovecká, Tulipánová, Úzka, V. Šrobára, Vajanského, Váhová, Vinohradnícka, Vlčanská, Záhradkárska, Záhradnícka, Železničná, 1. mája, 8. mája.
Vodné toky Rieka Váh
Vodné plochy Vodné dielo Kráľová
Vodné dielo Selice
Dejiny thumb|right|Pešia zóna Mesto patrí medzi najstaršie mestá na Slovensku a je významná aj ako archeologická lokalita, pretože v jej chotári sa našla lebka neandertálskeho človeka. Prvá písomná zmienka o sídle pochádza už z roku 1002. V roku 1536 kráľ Ferdinand povýšil Šaľu na mesto. V 19. storočí sa stala administratívnym centrom celého okolia. V roku 1850 bola Šaľa prostredníctvom železnice spojená s Budapešťou a Viedňou. Po druhej svetovej vojne rozvoj mesta najviac ovplyvnila výstavba chemickej továrne Duslo Šaľa.
V roku 2006 bola v centre mesta vybudovaná pešia zóna.
Pôvod názvu Pravdepodobne od – soľ. Miesto mohlo byť známe už od 8. storočia ako sklad soli na trase Hallstatt (bane na soľ v dnešnom Rakúsku) – Nitra v čase Veľkej Moravy, pri prechode cez Váh. Podobne Solnok (Maďarsko) miesto na soľnej trase Nitra – Sedmohradsko (bane na soľ).
Politika Mestské zastupiteľstvo thumb|right|Budova mestského úradu náhľad|Harmincova budova – Okresný úrad
Mgr. Jozef Belický, primátor od 2014 PaedDr. Danica Lehocká, PhD., zástupkyňa primátora Ing. Róbert Tölgyesi
Predchádzajúci primátori 1990 – 1994 – Alexander Szabó 1994 – 2002 – Július Morávek 2002 – 2006 – Tibor Baran 2006 – 2014 – Martin Alföldi
Obyvateľstvo Počet obyvateľov k 31.12.2022: 20 641 obyvateľov
muži: 9 971
ženy: 10 670
Počet obyvateľov k 31.12.2022 v mestských častiach Šaľa
Šaľa: 14 120 Veča: 6 444 Hetméň: 52 Kilič: 25 Spolu: 20 641
Obyvateľstvo podľa vierovyznania je: Rímskokatolícke 9 975 Bez vyznania 7 779 Evanjelické 648
''Počet obyvateľov k 1.1.2021: spolu 21 183 osôb, z toho: slovenská národnosť 16 633 osôb (78,5%) maďarská národnosť 2 772 osôb (13,1%) rómska 24 osôb rusínska 8 osôb česká 116 osôb ukrajinská 26 osôb nemecká 2 osoby moravská 2 osoby poľská 14 osôb ruská 10 osôb vietnamská 17 osôb bulharská 6 osôb chorvátska 7 osôb srbská 10 osôb židovská 0 osôb rumunská 7 osôb albánska 5 osôb rakúska 2 osoby grécka 0 sliezska 1 osoba čínska 27 osôb talianska 6 osôb kórejská 2 osoby anglická 1 osoba francúzska, iránska, kanadská 0 turecká 9 osôb iná 24 nezistená 1452 osôb
Kultúra a zaujímavosti Pamiatky
Renesančný kaštieľ, dvojpodlažná dvojtraktová štvorkrídlová stavba s vnútorným nádvorím a štyrmi nárožnými vežami z druhej polovice 16. storočia. Pôvodne išlo o vodný hrad z 15. storočia. Je najstaršou budovou v meste. Úpravami prešiel v roku 1682. V 18. storočí bol barokovo upravený. Interiéry sú zaklenuté krížovými hrebienkovými klenbami. Nádvorie je lemované arkádami. Priečeliu dominuje osovo umiestnená štvorhranná veža so strieľňami. V podveží sa nachádza brána lemovaná bosážou s podjazdom zaklenutým krížovou hrebienkovou klenbou. Okná kaštieľa majú kamenné ostenia.
Rímskokatolícky kostol sv. Margity Antiochijskej, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1828-1837. Stojí na mieste staršieho kostola, ktorý bol vybudovaný v 16. storočí. Staviteľom dnešného kostola bol Juraj Schwartz z Trnavy. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Nachádza sa tu klasicistická kazateľnica a mramorová krstiteľnica z 30. rokov 19. storočia. Bočné oltáre sv. Anny a Zvestovania sú klasicistické z doby vzniku kostola. Ďalšie dva oltáre sv. Jozefa a Immaculaty sú neogotické z konca 19. storočia. Fasády kostola sú členené termálnymi oknami. Priečelie je lemované polostĺpmi a ukončené trojuolníkovým štítom s tympanónom. Veža je členená pilastrami a ukončená kupolovou hemicou.
Rímskokatolícky kostol sv. Rodiny v časti Veča, jednoloďová pôvodne baroková stavba so segentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1725. Stojí na staršom, asi stredovekom základe. Klasicisticky bol upravený v roku 1805, keď bolo rozšírené presbytérium. V roku 1958 bola doplnená južná prístavba. Loď je zaklenutá krížovou hrebienkovou klenbou, presbytérium má jedno pole pruskej klenby. Nachádza sa tu klasicistický hlavný oltár z roku 1825 s obrazom z polovice 19. storočia. Kazateľnica je klasicistická zo začiatku 19. storočia. Súčasťou kostola je aj panské oratórium umiestnené nad severne orietovanou sakristiou. Fasády kostola sú členené pilastrami a segentovo ukončenými oknami so šambránami. Priečelie s nikami je ukončené volútovým štítom. Veža je ukončená trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou.
Kunov dom, jednopodlažná ľudová stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1830. Úpravami prešiel v prvej polovici 19. storočia. Stavba je tvorená trámovou konštrukciou vyplnenou vŕbovým prútím a vrstvou hliny s plevami. Strecha je pokrytá slamou.
Stĺp so sochou sv. Juraja, klasicistický stĺp so sochou z obdobia pred rokom 1808. Obnovou prešiel v rokoch 2006-2008.
Transformátorová stanica, technická pamiatka v štýle eklekticizmu na pôdoryse štvorca z rokov 1913-1914.
Budova okresného úradu, trojpodlažná funkcionalistická stavba na pôdoryse obdĺžika z roku 1931. Autorom stavby je architekt M. M. Harminc.
Mauzóleum rodiny Jána Feketeházyho vo Veči, neogotická stavba na pôdoryse štvorca s nárožnými štítmi a centrálne umiestneným sanktusníkom z 19. storočia. Budova základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským z roku 1906. Kaplnka sv. Rodiny Kaplnka sv. Jozefa
Pomníky Pomník padlým vojakom v 1. svetovej vojne. Nachádza sa pri kostole sv. Margity Antiochijskej Po 2. svetovej vojne pribudli aj mená padlých Šaľanov v tejto vojne
Sochy Súsošie Sv. Trojice – bolo postavené v roku 1895 na pamäť mimoriadnej udalosti – v roku 1886 udrel do veže miestneho kostola guľový blesk, kostol však vážne škody neutrpel. Súsošie postavili obyvatelia Šale z vlastných prostriedkov. Kamenárske práce vykonal miestny majster J. Múdry., Umiestnené je pred kostolomn sv. Margity Antiochijskej pri križovatke Socha sv. Juraja – pochádza z polovice 19. storočia. Zobrazuje sv. Juraja bojujúceho s drakom a je umiestnená na Hlavnej ulici, pred budovou Knižnice Jána Johanidesa. Námestie svätého Juraja. Národnou kultúrnou pamiatkou bola vyhlásená v roku 1963 Socha sv. Floriána – ochranca požiarnikov, nachádza sa pred kostolom sv. Margity Antiochijskej Socha sv. Jána Nepomuckého, nachádza sa pred kostolom sv. Margity Antiochijskej Socha sv. Vendelína – ochranca pastierov na Dolnej ulici. Bola postavená v roku 1844 zo Základiny založenej Jozefom Feketeom a jeho manželkou Annou, r. Pinkovou. Socha sv. Michala Archanjela, nachádza sa medzi kostolom sv. Margity Antiochijskej a renesančným kaštieľom. Slávnostne bola odhalená a posvätená 26. septembra 2021 po slávnostnej svätej omši pri príležitosti 30. výročia založenia mestkej polície v Šaľi Jaskyňa - Lurdskej Panny Márie, park pri kostole sv. Margity Antiochijskej
náhľad|vľavo|Dom kultúry thumb|Spoločenský dom Veča a Galéria umenia a tvorby
Spoločenské a kultúrne zariadenia thumb|right|Knižnica Jána Johanidesa thumb|right|Detská farma Humanita thumb|right|SOUP – koniarska škola thumb|right|Pomník padlým v 1. sv. vojne Dom kultúry Šaľa: divadelná sála bábková sála estrádna sála kinosála výstavné priestory priestory pre konanie kurzovSpoločenský dom Veča: divadelná sála Galéria umenia a tvorby Kultúrne stredisko Večierka sa zameriava hlavne na prácu s deťmi, ďalej s mládežou a aj dospelými. Pre deti sú organizované rôzne súťaže, tvorivé dielne, besedy, kvízy, výstavy, krúžky a ďalšie akcie. maňuškové divadielko Rómsky klub tvorivé dielne pre deti hračkovňa klub žien klub šalianskych amatérskych maliarov tvorivé dielne pre dospelých Amfiteáter – letné kino Knižnica Jána Johanidesa
Divadlo Divadelné súbory pôsobiace v meste: Materinky Divadlo ŠOK Divadlo ASI Maňuškové divadielko
Kultúrne spolky a združenia KSO – kultúrno-spoločenská organizácia mesta Šaľa Materské centrum – Mamy mamám Mládežnícky parlament mesta Šaľa Centrum voľného času Tip Top Slovenský skauting Srdiečko, n. o. Fotoklub Šaľa Rybársky zväz Občianske združenie Lepšia Šaľa Organizácia sociálnej starostlivosti mesta Šaľa Centrum výchovnej a psychologickej prevencie s krízovým oddelením, Šaľa Colours, o. z. Šaľa SPOSA SA – Spoločnosť na pomoc osobám s autizmom v Šali Slovenský zväz telesne postihnutých, o. z. Šaľa TK Jumping Šaľa
Pravidelné podujatia COLOURFEST – ethno a world music festival Detská divadelná Šaľa – Zlatá priadka (celoštátna prehliadka detských divadelných súborov) – máj, jún Ceny Jána Johanidesa – celoslovenská súťaž za najlepšie prozaické dielo Šaliansky Maťko – celoslovenská súťaž prednesu slovenských povestí Svetový pohár vo voltíži – máj, jún Hádzanársky turnajový pohár gen. riaditeľa Duslo, a. s. – začiatok septembra Šalianske slávnosti – hudobný festival – jún Večianske slávnosti – hudobný festival – máj Kierkegaard Day – predstavovanie knihy o filozofii za účasti veľvyslancov akreditovaných na Slovensku od roku 2006 Jarmok tradičných remesiel – jún Mini March Fest – festival hudby, filmov a hier – marec Majstrovstvá TK Jumping – tanečná súťaž Western show a country bál – farma Humanita Mediawave – medzinárodný filmový a hudobný festival Bažant Kinematograf Deň kubánskej kultúry Deň židovskej kultúry Dni českej kultúry Vianočný koncert Živý betlehem – každoročne na farme Humanita Šalianske hody Večianske hody Oldies párty – každý mesiac v kultúrnych domoch v Šali a v Šali-Veči Rozlúčka s letom – koncerty klasickej a modernej hudby Najkrajší dar je pieseň Vianočné trhy Otváranie Váhu, majstrovstvá Šale vo varení gulášu Turnaj dvojíc v plážovom volejbale Top Star – okresná spevácka súťaž