Morava 120px|Znak markgrófa a markgrófstva (do 1915), t. j. Moravy (od 13. storočina), od 1918 naďalej znak krajiny)Znak markgrófa a markgrófstva (do 1915), t. j. Moravy (od 13. do 21. storočia) 120px|Znak markgrófa a markgrófstva (1915 – 1918)Znak markgrófa a markgrófstva (1915 – 1918) - valign=top 200pxMorava (zelenou) a Moravské enklávy v Sliezsku (červenou) na mape Česka Základné informácie Rozloha k roku 1928 Statistický lexikon obcí v republice Československé II.: Země Moravskoslezská. Statistický lexikon obcí v zemi Moravskoslezské. Praha: Ministerstvo vnitra a St. úřad statistický, 1935 Počet obyvateľov približne 4 000 000http://nasamorava.eu/fakta-o-morave.html#morava Úradný jazyk čeština Národnostné zloženie Česi, Moravania, Slováci a i. Náboženstvo kresťanstvo a i. Najvyšší bod Praděd () Najnižší bod Sútok Moravy a Dyje () Bývalé hlavné mestá Brno, Olomouc Časové pásmo UTC +1 / UTC +2 (letný čas) thumb|right|290px|Poloha Moravy v Európskej únii thumb|Historická vlajka Moravy

thumb|right|Velehrad thumb|Katedrála svätého Václava v Olomouci thumb|Znojmo, kedysi jedno z najvýznamnejších mocenských sídel Moravy

Morava (, , ) je jednou z historických krajín Česka. Od roku 1348 do roku 1918 bola (Moravské markgrófstvo) krajinou Koruny českej (Koruna kráľovstva českého). Po vzniku Česko-Slovenska (označenie Československo je slovensky do roku 1990, v súčasnosti je v rozpore s PSP a KSSJčesko-slovenský. In: ; , nekodifikačný SSSJ pripúšťa oba tvary) bola od roku 1918 do roku 1928 jednou z jeho krajín (krajina Moravská). V rokoch 1928-1948 bola Morava spojená s Českým Sliezskom do krajiny Moravskoslezské. Do súčasnosti si zachovala rozmanitú kultúru, tradície a nárečia. Za metropolu Moravy sa považuje Brno, ktoré toto postavenie prebralo v roku 1782 od Olomouca.

Názov je odvodený od rieky Moravy, ktorej meno je predslovanského pôvodu s významom voda, močiar.ŠRÁMEK, Rudolf, MAJTÁN, Milan, Lutterer, Ivan: Zeměpisná jména Československa, Mladá fronta (1982), Praha, str. 202. Na západe Morava hraničí s Čechami, na severe s poľským Kladskom a s českým Sliezskom, na východe so Slovenskom a na juhu s Dolným Rakúskom. Najväčším mestom Moravy je Brno. Inými významnými sídlami na historickom území Moravy sú napríklad Olomouc (vedľa Brna druhé historické hlavné mesto Moravy a sídlo olomouckej arcidiecézy), Znojmo (historické stredisko juhozápadnej Moravy), Zlín, Kroměříž a väčšiu časť Jihlavy a časť Ostravy (obe mestá ležia na bývalých krajinských hraniciach).

Väčšinu územia Moravy tvorí pahorkatiny a vrchoviny. Najvyššie miesto sa nachádza v blízkosti vrcholu hory Praděd (1491 m n. m.) V pohorí Hrubý Jeseník. K ďalším významným pohoriam patrí Králický Sněžník, Moravskoslezské Beskydy a Biele Karpaty. Od Čiech je Morava oddelená Českomoravskou vrchovinou. Najdôležitejšími riekami sú Morava, Dyje, Svratka, Bečva a Jihlava, ktoré pretekajú rozsiahlymi nízko položenými oblasťami na južnej a strednej Morave, ktorými sú Dyjsko-svratecký úval, Dolnomoravský úval a Hornomoravský úval.

Pred príchodom Slovanov v 6. storočí žili na Morave keltské a neskôr germánske kmene. V rokoch 833 až 906/907 tvorila juhovýchodná časť Moravy spolu s priľahlými územiami dnešného Slovenska a Rakúska stredisko Veľkomoravskej ríše, ktorá bola vazalom Franskej ríše. Za panovania kniežaťa Rastislava (846-870) sa Veľká Morava stala kolískou slovanskej kultúry a kresťanstva, začiatkom 10. storočia sa však rozpadla.ČAPKA, František: Morava, edice Stručná historie států, Libri (2003), Praha, ISBN 80-7277-186-8, str. 132. Morava potom zrejme bola krátko súčasťou Poľska či Uhorska. Okolo roku 1019 ju získal český přemyslovský knieža Oldřich a od tej doby až dodnes zostávajú politické osudy Moravy a Čiech spojené. Od 11. storočia do konca 12. storočia bola Morava rozdelená na údelné kniežatstvoŽEMLIČKA, Josef, Čechy v době knížecí (1034–1198), Nakladatelství Lidové noviny, Praha (1997), ISBN 80-7106-196-4, str. 347. v držaní členov rodu Přemyslovcov, od roku 1061 dedičnom.ŽEMLIČKA, Josef: Čechy v době knížecí (1034–1198), Nakladatelství Lidové noviny, Praha (1997), ISBN 80-7106-196-4, str. 348. Na konci 12. storočia moravské dedičstvá zjednotil v Moravskom markgrófstve neskoršie český knieža Konrád II. Ota.ŽEMLIČKA, Josef: Čechy v době knížecí (1034–1198), Nakladatelství Lidové noviny, Praha (1997), ISBN 80-7106-196-4, str. 318. Štátoprávne situáciu spresnil Karol IV. listinou zo 7. apríla 1348, ktorou stanovil, že krajiny riadené českým kráľom sú jeho vlastnými lénami, a nie lénami Svätej ríše rímskej,MEZNÍK, Jaroslav: Lucemburská Morava (1310–1423), Nakladatelství Lidové noviny, Praha (1999), ISBN 80-7106-363-0, str. 53, čím Moravu určil ako jednu z krajín Koruny českej.

V rokoch 1867 až 1918 krajiny Koruny českej spadali pod Predlitavsko. V českom národnom obrodení a nasledujúcom boji o české politické sebaurčenie sa presadila myšlienka jednotného a jediný spisovný jazyk používajúceho "národu českého v Čechách a v Morave", ako to formuloval z Moravy pochádzajúci obrodenec František Palacký. So zánikom Rakúsko-Uhorska zaniklo aj markgrófstvoČAPKA, František, Morava, edice Stručná historie států, Libri (2003), Praha, ISBN 80-7277-186-8, str. 120. a moravský krajinský snem, ale Morava zostala ako krajina Moravská aj naďalej správnym celkom v rámci novovzniknutého Česko-Slovenska. Roku 1928 bola spojená s československou časťou Sliezska do krajiny Moravskoslezské, ktorá existovala do roku 1948. Potom sa územie Československa rozdelilo na kraje a Morava ako správna jednotka zanikla. Dodnes je však vnímaná ako svojbytný kultúrny celok. Po povojnovom vysídlenie Moravanov nemeckej národnosti, ktorí v niektorých častiach Moravy prevažovali, tu žije obyvateľstvo väčšinovo hovoriace českými nárečiami a hlásiaci sa k českej alebo k moravskej národnosti. Moravania sa etnograficky a lingvisticky delí do tradičných oblastí, ku ktorým patrí Haná, Valašsko, Slovácko, Horácko a Lašsko.

Geografia

Územie Nachádza sa vo východnej časti Česka, historicky k nej však patrí aj osada U Sabotů, ktorá bola, spolu s niektorými ďalšími neobývanými pozemky, oddelená od zvyšku Moravy úpravou česko-slovenskej štátnej hranice (od septembra 1998 premenovaná na Místní část Šance), patriaca od 25. júla 1997 k Slovensku a niekoľko enkláv v Sliezsku. Od roku 2000 je územie Moravy rozdelené medzi Juhomoravský, Moravsko-sliezsky, Olomoucký a Zlínsky kraj, no čiastočne i Vysočinu, Juhočeský a Pardubický kraj.

S Moravou hraničia na západe Čechy (), na juhu rakúska spolková krajina Dolné Rakúsko (), na juhovýchode Trnavský kraj na Slovensku, na východe Trenčiansky kraj, na severovýchode Žilinský kraj a České Sliezsko, na severe tiež České Sliezsko a na severozápade poľské Sliezsko, konkrétne Kladsko, dnes okres Kladsko (powiat Kłodzki), ktorý je súčasťou Dolnosliezskeho vojvodstva ().

Morava mala po stáročia stálé hranice, ktoré sa menili skôr ojedinele. Po vzniku Československa boli v roku 1920 k Morave pripojené na základe saintgermainskej zmluvy oblasti Valticka a Dyjského trojuholníka, do tej doby tzv. Česká časť Dolného Rakúska.

Územie Moravy v rozsahu z roku 1928 je v súčasnosti (od roku 2000) rozdelené medzi kraje Juhomoravský (celý kraj až na českú ves Jóbova Lhota a vyššie uvedená dolnorakúska územia na juhovýchodnej hranici), Moravsko-sliezsky (Osoblažsko, okolie Rýmařova, Nového Jičína a Frenštátu pod Radhoštěm; ďalej časť Ostravy a Místka), Olomoucký (okrem takmer celého okresu Jeseník), Vysočina (okrem severnej a západnej časti kraja), Zlínsky (celý kraj), Juhočeský (okolie Dačíc a Slavonic) a Pardubický (najmä okolie Svitav a Moravskej Třebovej, ďalej časť podhorí Králického Sněžníku - okolie Červené Vody, menšia časť Lanškrounska).

Prírodné podmienky Povrch Moravy tvoria pahorkatiny, vrchoviny a nie veľmi vysoké pohoria. Najvyššie hory sa nachádzajú na severe (Hrubý Jeseník, Králický Sněžník a Moravsko-sliezske Beskydy), vrchoviny na západe (Českomoravská vrchovina), severe (Nízky Jeseník) i východe (Biele Karpaty, Javorníky a Vsetínske vrchy). V centrálnej časti sa nachádzajú pahorkatiny Drahanská vrchovina, Oderské vrchy, Chřiby a Pavlovské vrchy. Južnú a strednú časť pokrývajú nížiny, tzv. úvaly: Hornomoravský úval, Dolnomoravský úval a Dyjsko-svratecký úval.

Hydrologicky patrí Morava do čiernomorského a baltského úmoria. Tepnou územia je dlhá rieka Morava, tečúca zo severu na juh, ktorá v najnižšom bode územia () na trojmedzí s Rakúskom a Slovenskom, priberá Dyje. Práve Dyje odvodňuje celú západnú a južnú časť Moravy a časť rakúskeho územia, stredozápad odvodňuje Jihlava, Svratka, Svitava a Haná a stredovýchod rieka Bečva. Severná časť, patriaca do povodia Odry, je odvodňovaná riekami Opava, Ostravice a Odra. Malé územie na východe odvodňuje Vlára, ktorá sa vlieva do Váhu.

Dejiny Prvá písomná zmienka o Moravanoch pochádza z letopisov kráľovstva Frankov z roku 822 v súvislosti s účasťou legati Marvanorum (vyslancov Moravanov) na franskom sneme vo Frankfurte.Letopisy království Franků k roku 822. Najstarším historicky doloženým etnikom na území Moravy boli Kelti, vystriedaní na prelome letopočtu germánskými Kvádmi, ktorí si na časti územia vybudovali Marobudovu ríšu. V 6. storočí už celú oblasť obsadzujú Slovania, ktorých kmeň Moravanov osídlil stredný a dolný tok Moravy. V prvej polovici 7. storočia sa v oblasti nachádzalo centrum Samovej ríše, no už koncom 8. storočia na tomto území vzniklo mocné Moravské kniežatstvo.

Morava, dnes jedna z troch historických častí Česka, tvorila v minulosti centrum rozľahlej Veľkomoravskej ríše. Tá vznikla spojením Moravského a Nitrianskeho kniežatstva v roku 833 a s Bulharskou ríšou a Kyjevskou Rusou patrila k prvým slovanských štátnym útvarom. Za panovania kniežaťa Rastislava (846 – 870) sa Morava s juhozápadným Slovenskom stala kolískou slovanskej vzdelanosti, kultúry a kresťanstva. Po zániku Veľkej Moravy začiatkom 10. storočia sa územie dnešnej Moravy dostalo pod vplyv Čiech, kde vládli Přemyslovci. Od tej doby boli dejiny Moravy viac či menej ovplyvňované dianím v Českom kráľovstve. Názov zeme je odvodený od rieky Moravy („krajina okolo rieky Moravy“), ktorej meno je predslovanského pôvodu s významom voda, močiar.ŠRÁMEK, Rudolf, MAJTÁN, Milan, Lutterer, Ivan: Zeměpisná jména Československa, Mladá fronta (1982), Praha, str. 202.

Morava bola po väčšinu svojej histórie markgrófstvom, teda zemou v ktorej vládne markgróf. Od 11. storočia do konca 12. storočia bola rozdelená na údelné kniežatstvá (partes),ŽEMLIČKA, Josef, Čechy v době knížecí (1034 – 1198), Nakladatelství Lidové noviny, Praha (1997), ISBN 80-7106-196-4, str. 347. ktoré ovládali Přemyslovci a ktoré na konci 12. storočia zjednotil Konrád II. Oto.ŽEMLIČKA, Josef: Čechy v době knížecí (1034 – 1198), Nakladatelství Lidové noviny, Praha (1997), ISBN 80-7106-196-4, str. 318. Štátoprávne postavenie Moravy ako súčasti přemyslovského štátu nebolo úplne jasné až do nástupu Karola IV., ktorý listinou zo 7. apríla 1348 stanovil lénne postavenie Moravy vo vzťahu k českému kráľovi.MEZNÍK, Jaroslav: Lucemburská Morava (1310 – 1423), Nakladatelství Lidové noviny, Praha (1999), ISBN 80-7106-363-0, str. 53, Morava tak bola ako jedna z krajín českej koruny súčasťou Svätej rímskej ríše, Rakúskeho cisárstva a Rakúska-Uhorska.