Nicola (Antonio) Porpora, (* 17. august 1686, Neapol – † 3. marec 1768, Neapol) bol taliansky skladateľ opernej a chrámovej hudby, predstaviteľ neapolskej opernej školy.
Život
Porpora sa narodil v Neapole ako syn Carla a Cateriny Porporových. Otec bol neapolský kníhkupec. Vo veku 10 rokov ho prijali na konzervatórium Conservatorio dei Poveri di Gesu Cristo, kde bol jeho prvým učiteľom kompozície Gaetano Greco. Aby mohol zostať na štúdiách privyrábal si už od roku 1699 výučbou hudby.
Prvú zákazku na operu dostal v roku 1708. Bola to opera „L'Aggrippina“ a mala okamžitý úspech. Jeho kariéru možno sledovať podľa podpisov na partitúrach opier. V roku 1711 pôsobil ako kapelník princa Phillipa Hessenského, generála rakúskej armády v Neapole. V roku 1713 bol kapelníkom portugalského veľvyslanca v Ríme a v roku 1715 maestrom prestížneho konzervatória Conservatorio di S Onofrio. O rok neskôr dostal čestný titul od princa Phillipa, ktorý bol v tom čase už mantovským guvernérom.
V roku 1717 tragicky zahynuli otec aj brat a Porpora znásobil svoju pedagogickú činnosť, aby mohol podporovať rodinu.
Opernú scénu v Neapole v tom čase ovládal Alessandro Scarlatti. Porpora využil príležitosť, keď Scarlatti odcestoval a uviedol na scénu krátko po sebe dve opery pri príležitosti menín a narodenín cisárovnej Alžbety (manželky Karola VI.) a o rok neskôr začala jeho spolupráca s dvomi vynikajúcimi umelcami tých čias, básnikom Pietrom Metastasiom a neskôr slávnym kastrátom Farinellim, ktorý mal vtedy len šestnásť rokov.
Porpora prerazil aj na rímskych scénach a bol si natoľko istý svojou kariérou operného skladateľa, že sa roku 1722 vzdal pedagogickej činnosti na neapolských konzervatóriách.
V roku 1724 uskutočnil bez väčšieho úspechu turné do Nemecka a Rakúska s operou „Damiro e Pitia“. Cisárovi Karolovi VI. sa jeho hudba zdala príliš ozdobná a vyumelkovaná. Vrátil sa teda do Talianska, kde slávil veľké úspechy v Benátkach. Ocenením Porporovho umenia bolo jeho vymenovanie ako „Maestro del pio Ospedale degli'Incurabili“.
Aj v Benátkach však musel o svoju pozíciu tvrdo bojovať. Najprv súťažil o priazeň publika s Leonardom Vincim a po jeho smrti mal celoživotného konkurenta v Johannovi Adolfovi Hassem.
V roku 1733 prijal v Londýne pozvanie opernej spoločnosti „Opera of the Nobility“, ktorá mala konkurovať podobnej opernej spoločnosti G. F. Händela. Porporove opery sa uvádzali v Lincoln's Inn Fields Theatre a po počiatočných úspechoch začala mať spoločnosť finančné problémy. Porpora sa v roku 1736 vrátil do Benátok. Mohlo byť pre neho útechou, že získal priateľstvo Princa Waleského, ktorému venoval niekoľko skladieb ako aj to, že Händelova operná spoločnosť skončila podobne.
Po príchode do Benátok dostal titul „Maestro Incurabili“ a uviedol niekoľko opier v hlavných benátskych divadlách. V roku 1738 sa presťahoval do Neapola, odkiaľ dostal zákazku na operu k narodeninám neapolského kráľa Karola VII. a vymenovali ho za kapelníka konzervatória Conservatorio di S Maria di Loreto.
Po krátkej zastávke v Londýne, kde uviedol premiéru svojej opery „Temistocle“ v Kráľovskom divadle (22. februára 1743), sa vrátil do Benátok a plne sa venoval výučbe na konzervatóriu Ospedaletto.
V roku 1747 bol pozvaný do Drážďan k saskému dvoru ako učiteľ spevu princeznej Márie Antónie Walpurgis. Tu sa znova stretol so svojim starým rivalom Johannom Adolfom Hasseom. Konflikt bol o to väčší, že Porpora sa snažil presadiť mladú sopranistku Reginu Mingotti proti manželke J. A. Hassea Faustine Bordoni. Navzdory týmto osobným kontroverziám bol Porpora vymenovaný za dvorného kapelníka (kým Hasse bol vrchným kapelníkom). Pri saskom dvore slúžil až do roku 1752, kedy odišiel do Viedne.
Vo Viedni obnovil priateľstvo s Pietrom Metastasiom a vyučoval celý rad prominentných osobností. Medzi jeho žiakov patril aj Joseph Haydn, ktorý mu tiež vypomáhal ako korepetitor. Haydn neskôr vyhlásil, že skutočné základy kompozície mu dal práve Nicola Porpora.
V roku 1759 mu saský dvor s ohľadom na vypuknutie sedemročnej vojny prestal vyplácať penziu. Prijal ešte zamestnanie na neapolských konzervatóriách a zákazku na operu pre Teatro San Carlo, ktorá sa však skončila neúspechom. V septembri roku 1761 zo zdravotných dôvodov na pedagogickú činnosť rezignoval. Posledné roky svojho života prežil v Neapole.
Po živote plnom slávy a medzinárodného uznania zomrel v chudobe 3. marca 1768. Na jeho zádušnej omši v chráme Ecce Homo účinkovali všetci významní hudobníci Neapola bez nároku na odmenu.
Dielo
Skladateľove dielo je veľmi rozsiahle. Okrem skladieb uvedených v nasledujúcom zozname skomponoval 130 svetských kantát, 40 chrámových zborov, 7 omší, 9 sólových motet, 13 mariánskych antifon a 22 iných liturgických skladieb.
Ťažisko jeho diela je vo vokálnej tvorbe, najmä v opere. Nezanedbateľným vkladom do rozvoja tohto žánru sú jeho recitatívy, ktoré sa svojou intonáciou a rytmom približujú hovorovej reči. Inštrumentálne dielo je relatívne malé. Dodnes živý je violončelový koncert a Sinfonie da camera (op. 2).
Opery Adelaide - Rím, Teatro Alibert delle Dame, 1723 Amare per regnare - Rím, Teatro Alibert delle Dame, 1723 Annibale - Benátky, S Angelo, 1731 Arianna e Teseo - Benátky, Teatro S Giovanni Grisostomo, 1727 Arianna in Naxo - Londýn, Lincolns Inn Fields Theatre, 1733 Basilio re d'oriente - Neapol, Fiorentini, 1713 Berenice regina d'Egitto o vero Le gare d'amore e di politica - Rím, Teatro Capranica, 1718 Carlo il calvo - Rím, Teatro Alibert delle Dame, 1738 Damiro e Pitia o vero Le gare dell'amicitia e dell'amore - Mníchov, 1724 Didone abbandonata - Reggio nell'Emilia, 1724 Enea nel Lazio - Londýn, Lincolns Inn Fields Theatre, 1734 Ezio - Benátky, Teatro S Giovanni Grisostomo, 1728 Faramondo - Neapol, Teatro di S Bartolomeo, 1719 Filandro - Drážďany, 1747 Flavio Anicio Olibrio (2. verze)- Rím, Teatro Alibert delle Dame, 1722 Flavio Anicio Olibrio (1. verze) - Neapol, Teatro di S Bartolomeo, 1711 Germanico in Germania - Rím, Teatro Capranica, 1732 Ifigenia in Aulide - Londýn, Kings Theatre in the Haymarket, 1735 II trionfo di Camilia (2. verzia) - Neapol, S Carlo, 1760 Il barone di Zampano - Neapol, Nuovo, 1739 Il trionfo del valore - Neapol, Nuovo, 1741 Il trionfo di Camilla (1. verzia) - Neapol, S Carlo, 1740 Issipile - Rím, Pioli Palazzo Rucellai, 1733 L'Agrippina - Neapol, Palazzo Reale, 1708 La Semiramide riconosciuta (2. verzia) - Neapol, S Carlo, 1739 La verita nell'inganno - Miláno, Regio Ducal, 1726 Lucio Papirio - Benátky, S Cassiano, 1737 L'amico fedele - Neapol, Fiorentin, 1739 Meride e Selinunte - Benátky, Teatro S Giovanni Grisostomo, 1727 Mitridate - Rím, Teatro Capranica, 1730 Mitridate - Londýn, Kings Theatre in the Haymarket, 1736 Polifemo - Londýn, Kings Theatre in the Haymarket, 1735 Poro - Turín, Regio, 1731 Rosbale - Benátky. Teatro S Giovanni Grisostom, 1737 Semiramide regina dell'Assiria - Neapol,Teatro di S Bartolomeo, 1724 Semiramide riconosciuta (1. verze) - Benátky, Teatro S Giovanni Grisostomo, 1729 Siface (1. verze) - Benátky, Teatro S Giovanni Grisostomo, 1724 Siface (2. verze) - Rím, Teatro Capranica, 1730 Siroe re di Persia - Rím, Teatro Alibert delle Dame, 1727 Statira - Benátky, Teatro S Giovanni Grisostomo, 1742 Tamerlano - Turín, Regio,1730 Temistocle - Londýn, Kings Theatre in the Haymarket, 1743 Tiridate - Neapol, S Carlo, 1740
Serenády
Angelica - Neapol, Palazzo de Prencipe di Torella, 1720 Cantata a 4 (Fortuna, Genio, Valore, Gloria) - ,Rím Palazzo Odescalchi, 1712 Componimento drammatico: da cantarsi nel giorno del glorioso nome…della imperatrice regnante Elisabetta Cristina - Rím, Palazzo Cardinale Cienfuego, 1732 Festa d'Imeneo - Londýn, 1736 (k svadbe Princa Waleského) Giasone - Neapol, Palazzo Reale, 1732 Gli orti esperidi - Neapol, Palazzo Reale, 1721 Imeneo in Atene (2. verzia) - Benátky, S Samuele, 1726 Imeneo (1. verzia) - Neapol, Palazzo de Principe di Montemiletto, 1723 Intermezzo - Madrid, k svadbe Princa Filipa Le nozze d'Ercole ed Hebe - Neapol, Palazzo Pignatelli, 1739 Nuova aurea e culta eta dell'onore - Lucca, Palazzo del Marchese di Fontes, 1713 Serenata (Deianira, Iole, Ercole) - Neapol, 1712
Pasticcia
Artaserse - 1721 Artaserse - 1734i Belmira - 1734 Orfeo - 1736
Duchovné opery, kantáty a oratoria
Cantata: da recitarsi nel Palazzo Apostolico la notte del SS Natale - Rím, Palazzo Apostolico, 1732 David e Bersabea - Oratorium, Londýn, 1734 Ermengildo - Zbory ku kresťanskej tragédii, Neapol 1729 Il Gideone - Viedeň, 1737 Il martirio di S Eugenia - Tragedia sacra, Neapol, Conservatorio S Onofrio, 1721 Il martirio di S Giovanni Nepomuceno - Anzione sacra, Lent, 1732 Il trionfo della divina giustizia ne'tormenti e morte di Giesů Cristo signor nostro - Drama sacro Neapol, S Luigi di Palazzo, 1716 Il verbo in carne (oratorio per la nascita di Gesu Cristo) - Rím, 1748 Israel ab Aegyptus liberatus - Actio sacra, Benátky, Ospedale degli Incurabili, 1759 Nos qui salvasti (introduzione al psalmum Miserere) - 1731 Resplendet novo sole nox (motetto pastorale) - 1739 Sacram sumentes lyram (introduzione al psalmum Miserere) - 1731 Sanctus Petrus Urseolus - Oratorio, Benátky, Ospedale degli Incurabili, 1732 Trattenimento sagro drammatico - Neapol, Sedile di Portanova, máj 1768
Inštrumentálne dielo
12 sonát pre husle a basso continuo (1745) 6 symfonií da camera (1736) 6 sonát pre dva husle, violončelo a basso continuo (1745) Koncert G-dur pre violončelo a sláčikový orchester Sonáta pre violončelo a basso continuo Koncert pre flautu a sláčikový orchester Fuga G-dur pre čembalo Ouverture Roiale (1763)
Iné projekty
Externé odkazy http://www.haendel.it/compositori/porpora.htm http://www.karadar.com/operas/porpora.html http://www.porporaproject.com/ http://www.hoasm.org/VIIIB/Porpora.html http://www2.nau.edu/~tas3/porpora.html
Kategória:Talianski hudobní skladatelia Kategória:Osobnosti z Neapola