Pseudo-Dionýzios Areopagita (iné mená: Pseudodionýzios Areopagita, Pseudo-Dionysios Areopagités, Dionýz Areopagita, Dionýz Areopagitský, Dionysius Areopagita, staršie: Pseudo-Dionýz Areopagita; ; * koniec 5. storočia, Sýria† začiatok 6. storočia) bol kresťanský novoplatonik pravdepodobne sýrskeho pôvodu, ktorý sa usiloval spojiť kresťanstvo s pohanskou filozofiou.

Identita Autora stotožňovali s Aténčanom Dionýziom zo Skutkov apoštolských 17,34, čo tvrdil Eusebios, neskôr ho považovali za zhodného s prvým biskupom Paríža (svätý Denis). Hoci prisúdenie k postave zo Skutkov apoštolov spochybnil už Hypatius z Efezu (okolo 520540) a na západe Pierre Abélard, bolo akceptované do 16. storočia. Datovanie a totožnosť autora spochybnili Laurentius Valla v roku 1457 a Erazmus Rotterdamský.

Autor mohol byť: Petrus Fullo Petrus Ibericus Severos z Antiochie niekto z okruhu Jána Scholastika, pripadne Ján Scholastikos Sargis (Sergios) z Réš΄ainá

Iný zdroj sumarizuje: [navrhované identity siahajú] „od učeníkov Prokla cez nechalcedónskych autorov po ortodoxných obrancov Chalcedonu“. Otázka autorstva však doriešená stále nie je.

Doba a miesto pôsobenia Autor pravdepodobne bol / pôsobil v rokoch / dielo vzniklo: v 6. storočí (okolo 520) v Sýrii okolo 500 koniec 5. storočia alebo neskôr, pravdepodobne mních v Sýrii koniec 5. začiatok 6. storočia sýrsky kresťan, ktorý žil v Aténach, diela sú z prelomu 5.6. storočia sýrsky kresťan, ktorý sa pravdepodobne zúčastnil aténskych prednášok Prokla, diela vznikli medzi 482532 grécky vzdelaný Sýran, prelom 5.6. storočia diela vznikli medzi 485 (Prokles ukončil svoje pôsobenie) a 518528 (prvá citácia Pseudo-Dionýza) sýrsky kresťan, dielo vzniklo pod Proklovým vplyvom diela pochádzajú z rokov 480530, autor bol žiak Prokla, pravdepodobne mních, ktorý žil v Sýrii, neskôr biskup asi sýrsky mních, dielo vzniklo v rokoch 480510

Spisy náhľad|Spis De ecclesiastica hierarchia (O cirkevnej hierarchii) od Pseudo-Dionýzia Areopagita, Kódex M 87, folio 28r, približne začiatok 14. storočia, dnes Biblioteca Ambrosiana, Miláno Ako jeho vlastné spisy, napísané pôvodne po grécky, platia dnes štyri traktáty: Περὶ τἣς οὐρανἰας ἰεραρχἰας - Peri tés uranias hierarchias, lat. De coelesti hierarchia (dosl. O nebeskej hierarchii) Περὶ τἣς ὲκκλησιαστικἣς ἰεραρχἰας - Peri tés ekklésiastikés hierarchias, lat. De ecclesiastica hierarchia (dosl. O cirkevnej hierarchii) Περὶ θείων ὁνομάτων - Peri theión onomatón, lat. De divinis nominibus (dosl. Božie mená) Περὶ μυστικἣς θεολογίας - Peri theión mystikés theologias, lat. De mystica theologia (dosl. Mystická teológia) 10 listov

V týchto dielach spomína ďalších 7 diel, ktoré sa nezachovali, resp. ich vôbec nenapísal

Fiktívne diela Αἰ θεολογικαἱ ὐποτυπὠσεις - Há teologikai hypotypóseis (dosl. Náčrt teológie) Ὴ συμβολικὴ θεολογἱα - Hé symboliké theologia (dosl. Symbolická teológia) Περὶ δικαίον καὶ θείον δικαστηρίον - Peri dikaion kai theion dikasterion (dosl. O spravodlivom a božskom súde) Περὶ νοητὣν καὶ αὶσθετὣν - Peri noétón kai aisthetón (dosl. O tom, čo je prístupné duchovnému nazeraniu a o tom, čo je vnímateľné zmyslami) Περὶ τὣν άγγελικὣν ίδιοτήτων καὶ τάξεον - Peri tón aggelikón idiotétón kai taxeon (dosl. O anjelských vlastnostiach a rádoch) Περὶ ψυχἢς - Peri psychés (dosl. O duši) Περὶ τὣν θείον ὔμνων - Peri tón theion hymnón (dosl. O božských hymnusoch)

Preklady Do sýrčiny Sýrsky preklad diel Pseudo-dionýza vznikol iba niekoľko rokov po ich napísaní, teda asi začiatok 6. storočia, res. 6. storočie. Autorom bol Sargis (Sergios) z Réš΄ainá. Jeho preklad bol dosť voľný.

Do latinčiny Západu ich sprostredkovali opát Hilduin zo St. Denis (okolo 832), Johannes Scotus Eriugena, Iohannes Saracenus (okolo 1167), Robertus Lincolniensis a Ambrogio Traversari (1436). Z týchto textov, komentárov k nim a z ich parafráz sa zostavovali súbory, z ktorých najslávnejší a najrozšírenejší je Corpus Parisiense (Parížsky súbor), zostavený okolo 1250.

Do iných jazykov Po preklade do sýrčiny nasledovali všetky kultúrne jazyky vtedajšieho kresťanského Východu, teda napr. arabčina a arménčina a gruzínčina. Existoval aj preklad do staroslovienčiny, ktorý vznikol 9. / 10. storočí.

Význam Pripravoval cestu stredovekej mystike. Počas tisíc rokov bol jedným z hlavných zdrojov stredovekého myslenia, mal veľký vplyv na stredovekú teológiu.

Na rozdiel od Augustínovho novoplatonizmu, ktorý bol inšpirovaný hlavne Plotinom, je novoplatonizmus Pseudodionysiov viac poplatný Proklovi a vystupuje v čistejšej, pôvodnejšej podobe.

Pokúšal sa začleniť bohatstvo biblickej symboliky, ktorá je vyjadrená v kresťanskej liturgií do metafyzického a kozmického pozadia.

Jeho odkaz považujú za určitý gréckobyzantský prvok prekonávajúci bariéru vybudovanú medzi kresťanským Východom a kresťanským Západom, ktorú vytvorila veľká schizma. Pseudo-Dionysius nebol síce pre západnú racionalitu nikdy celkom prijateľný, ale napriek tomu v nej pôsobil - napospol skôr pod povrchom - ako trvale znepokojujúci a oživujúci ferment a korektív.

Filozoficky najvýznamnejšie dielo je Peri theión onomatón, lat. De divinis nominibus. Dionýzove diela spájali novoplatonizmus a panteizmus a rozlišujú medzi pozitívnou a negatívnou teológiou.

Poznámky

Referencie

Ďalšia literatúra

Pseudo-Dionysius the Areopagite. In: ZALTA, Edward N. (ed.). The Stanford Encyclopedia of Philosophy (Spring 2014 Edition). Dostupné online. ISSN 1095-5054. Pseudo-Dionysius the Areopagite. In: The Internet Encyclopedia of Philosophy. Dostupné online. ISSN 2161-0002.

Pozri aj apofatická teológia novoplatonizmus Augustín z Hippa Maximus Confessor

Iné projekty

Externé odkazy

Kategória:Narodenia v 5. storočí Kategória:Úmrtia v 6. storočí Kategória:Sýrski filozofi