Svätý Augustín, vl. menom Aurelius Augustinus () (* 13. november 354, Tagaste, dnes Souk-Ahras, Rímska ríša – † 28. august 430, Hippo Regius, dnes Annaba, Rímska ríša) bol kresťanský teológ, spisovateľ, filozof a mystik, cirkevný Otec, predstaviteľ latinskej patristiky. Je považovaný za jedného z najväčších mysliteľov; jeho život sa stal významnou kapitolou dejín filozofie a ľudského myslenia. Spolu so sv. Ambrózom, sv. Gregorom I. a sv. Hieronymom patrí medzi štyroch veľkých západných cirkevných Otcov.
Písal diela, ktoré sa dodnes vydávajú, z jeho spisov citovali stredovekí biskupi a vladári, protestantskí reformátori Martin Luther aj Ján Kalvín, ale aj pápeži moderných čias. Stal sa prvým filozofom na Západe od rozkvetu antických gréckych filozofických škôl.
Mladosť Bol jedným z troch detí nižšieho štátneho úradníka menom Patricius a jeho manželky, neskoršej svätice Moniky. Otec bol pôvodne pohanom, no rok pred svojou smrťou sa dal pokrstiť.
Skôr než začalo Augustínovo duchovné účinkovanie, žil bujarým a bezstarostným životom obyčajného človeka ovplyvneného prostredím, v ktorom vyrastal.
Už od mladosti ho očarila filozofia, rétorika a antická literatúra (čítal diela Vergília, Cicera), no najviac ho uchvátili spisy starogréckeho filozofa Platóna.
Študoval rétoriku a gramatiku v Madaure (dnes M'Daourouch v severnom Alžírsku); právnické vzdelanie nadobudol v Kartágu. Počas tunajšieho pobytu sa zoznámil so šestnásťročným dievčaťom menom Melánia, s ktorou nasledujúcich štrnásť rokov žil v nelegitímnom zväzku (spolu sa im narodil syn Adeodatus).
Augustínovo obrátenie left|thumb|Benozzo Gozzoli: Augustínovo obrátenie (1464 – 1465, freska, Kostol Sant'Agostino, San Gimignano). Okamih Augustínovho obrátenia pri čítaní Pavlovho spisu Na jeho ďalší život mala veľký vplyv matka. Na jej nátlak skoncoval s dovtedajším životom, opustil Afriku a vydal sa do Ríma a v roku 384 prišiel do Milána. Zásadný prelom v jeho živote znamenalo stretnutie s učiteľom, neskorším svätým Ambrózom. Pod vplyvom Ambrózovho učenia a zoznámením sa s listami svätého Pavla prišlo v roku 386 k Augustínovmu obráteniu. Rozjímajúc sedel v záhrade v Miláne keď počul detský hlas, ktorý vravel „Tolle! lege!“ („Vezmi a čítaj!“). Vtedy pred sebou zbadal knihu so spismi sv. Pavla, ktorá sa otvorila na stránke s Listom apoštola Pavla Rimanom. Tu mu zrak padol na slová „Žime počestne ako vo dne; nie v hýrení a opilstve, nie v smilstve a necudnosti, nie v svároch a žiarlivosti, ale oblečte si Pána Ježiša Krista; a o telo sa nestarajte podľa jeho žiadostí.“ (Rim, 13, 13 – 14).
Tieto slová znamenali zásadný obrat v Augustínovom živote. Vzápätí sa rozišiel s matkou svojho syna, ešte niekoľko týždňov vyučoval ako profesor rétoriku aby hneď nato spolu s matkou a niekoľkými priateľmi opustil Miláno a uchýlil sa na neďalekom opustenom mieste. Tu v roku 387 prijal krst.
Nasledujúce obdobie putoval medzi viacerými miestami až sa dostal do mesta Hippo (dnešná Annaba v severnom Alžírsku) kde na želanie veriacich bol vysvätený na kňaza. V roku 394 vystriedal v biskupskom úrade biskupa Valéria a až do konca svojho života pôsobil v Hippe ako biskup. V tomto úrade, znášajúc všetky povinnosti (sám píše, že „stoná pod bremenom biskupského úradu“) sa naplno oddal službe Bohu a spoluveriacim: jeho zásluhou pri biskupskom paláci vznikol kláštor, v ktorom sa usadili klerici, ktorí prijali regule rádu (neskôr ich za svoje prijali augustiniáni), založeného na chudobe a odriekaní, kázal, pripravoval katechumenov, staral sa o chorých a siroty. Veľkú zásluhu mal na vykúpení mnohých zajatcov a otrokov, ktorí spolu s najbiednejšími ľuďmi z okolia tvorili základ jeho náboženskej obce.
Do sklonku jeho života spadá obdobie veľkej migrácie národov severnej Afriky, ktoré vyústilo v neustále ohrozenie najrôznejšími barbarskými kmeňmi. Práve v čase obliehania Hippa Vandalmi, koncom augusta roku 430, Augustín zomrel.
Telesné ostatky svätého Augustína sú dnes uložené v lombarskom meste Pavia v tunajšej Bazilike svätého Petra v nádhernej mramorovej arche (Arca di Sant'Agostino). Okolo roku 720 sa sem dostali zo severnej Afriky cez Sardíniu zásluhou pavijského biskupa Petra, ktorý ich vykúpil od Saracénov.
Filozofický a duchovný rozmer Augustínovho pôsobenia V dogmatických sporoch s rôznymi heretikmi a schizmatikmi rozvinul kresťanskú vierouku, do ktorej nechal preniknúť niektoré idey novoplatonizmu. V zhode s apoštolom Pavlom učil, že človek je od prirodzenosti neschopný konať dobré skutky (náuka o dedičnom hriechu), že však určití jednotlivci sú z milosti Božej predurčení k večnému spaseniu (predestinácia). Zmysel dejín spočíva v zápase dobra a zla, v boji Božej obce (kresťanskej cirkvi) a obce diablovej (svetského štátu), ktorý skončí víťazstvom kráľovstva Božieho. Augustín vidí príslušníkov Božej obce aj mimo cirkvi, takže výťažky antickej kultúry sa môžu zachovať aj v kresťanskom svete.
Boh je najvyšším princípom a zdrojom svetla, najvyšším absolútnym a jednotným bytím, najvyššou pravdou a najvyšším dobrom („unum, verum, bonum“). Svet stvorila Božia tvorivá podstata z ničoho, všetko konečné má svoje obmedzené bytie od nej. Božia myseľ v sebe obsahuje na spôsob ideí podstatné tvary všetkých vecí, ktoré sa podľa týchto vzorov vo svete utvárajú. Poznať svet možno len poznávaním onej absolútnej pravdy, ku ktorej vedie cesta poznávaním seba samého, svojej vlastnej duše. Za jediného skutočného učiteľa pokladal Ježiša Krista.
Zviera má život, ale nemá rozum.
Viera sa delí podľa neho na vieru cirkvi a vieru jednotlivca. Viera cirkvi nie je to isté čo viera jednotlivca. Inštitucionalizovaná viera nevyhnutne speje k normatívnosti a dogmám, za čo platí rozchodom s ľuďmi a so skupinami, ktoré si vykladajú niektoré články jednej a tej istej viery do istej miery odlišne.
Augustínovi sa pripisuje výrok: „Noli foras ire, in te redi, in interiore homine habitat veritas“ („Nechoď von, do seba sa vráť, vnútri človeka pravda prebýva“).
Nad všetkými jeho výrokmi stoja slová adresované Bohu, akési životné krédo, ktorými začína svoju knihu Confessiones (Vyznania): „Stvoril si nás pre seba a nepokojné je naše srdce, kým nespočinie v Tebe.“
Svätý Augustín v umení thumb|Svätý Augustín (1971, pieskovec, Karlov most, Praha, kópia pôvodnej sochy od Jeronýma Kohla z r. 1708) thumb|Peter Paul Rubens: Svätý Augustín (1636 – 1638, olej na plátne, Národná galéria, Praha) Význam osoby a diela svätého Augustína dokumentuje množstvo jeho umeleckých stvárnení ako aj veľký počet jemu zasvätených sakrálnych stavieb. Takmer z každej umeleckej epochy poznáme viacero diel s námetom tohto svätca. Z renesancie pochádzajú dve slávne Botticelliho diela – freska Svätý Augustín z roku 1480 vo florentskom Kostole Všetkých svätých a obraz Svätý Augustín píše vo svojej cele (v galérii Uffizi). Často sa postava svätého Augustína objavuje ako súčasť umeleckej kompozície obrazov s témou stvárnenia Panny Márie a Dieťaťa (napr. Raffaelova Madona del Baldacchino, Lottova Tróniaca Madona), príp. iných kompozícií (napr. del Sartova Dišputa o najsvätejšej Trojici, Botticelliho Premenenie Pána, svätý Hieronym a svätý Augustín a Korunovácia Panny Márie so štyrmi svätými)
Spomedzi sakrálnych stavieb je jednou z najznámejších renesančná Bazilika Sant'Agostino v Ríme, z našich končín napr. Kostol svätého Augustína v Stratenej alebo Kostol svätého Augustína v Tatranskej Štrbe.
Diela De Agone Christiano liber unus De Anima et eius Origine contra Vincentium Victorem libri quatuor De Baptismo contra Donatistas libri septem De Beata Vita liber unus De Bono Coniugali liber unus De Bono Viduitatis liber unus De Catechizandis rudibus liber unus De Civitate Dei contra Paganos libri viginti duo De Coniugiis Adulterinis libri duo De Consensu Evangelistarum libri quatuor De Continentia liber unus De Correptione et Gratia liber unus De Cura pro Mortuis gerenda liber unus De Disciplina Christiana tractatus unus De diversis Quaestionibus ad Simplicianum libri duo De diversis Quaestionibus octoginta tribus liber unus De Divinatione Daemonum liber unus De Doctrina Christiana libri quatuor De Dono Perseverantiae liber unus De Duabus Animabus contra Manichaeos liber unus De excidio Urbis Romae tractatus unus De Fide et Operibus liber unus De Fide et Symbolo liber unus De Fide rerum quae non videntur liber unus De Genesi ad Litteram libri duodecim De Genesi ad Litteram imperfectus liber De Genesi contra Manichaeos libri duo De Gestis cum Emerito Donatistarum episcopo liber unus De Gestis Pelagii ad Aurelium liber unus De Gratia Christi et de Peccato Originali contra Pelagium, ad Albinam, Pinianum, et Melaniam libri duo De Gratia et Libero Arbitrio liber unus De Haeresibus ad Quodvult Deum liber unus De Immortalitate Animae liber unus De Libero Arbitrio libri tres De Magistro liber unus De Mendacio liber unus De Moribus Ecclesiae et De Moribus Manichaeorum libri duo De Musica libri sex De Natura Boni contra Manichaeos liber unus De Natura et Gratia contra Pelagium, ad Timasium et Iacobum liber unus De Nuptiis et Concupiscentia ad Valerium libri duo De octo Dulcitii quaestionibus liber unus De octo quaestionibus ex Veteri Testamento De Opere Monachorum liber unus De Ordine libri duo De Origine Animae Hominis (= ep.) De Patientia liber unus De Peccatorum meritis et remissione et De Baptismo parvulorum ad Marcellinum libri tres De Perfectione Iustitiae hominis, epistola seu liber ad Eutropium et Paulum De Praedestinatione Sanctorum ad Prosperum et Hilarium liber unus De Quantitate Animae liber unus De Sancta Virginitate liber unus De Scriptura sacra Speculum De Sententia Iacobi (=ep.) De Sermone Domini in monte libri duo De Spiritu et Littera liber unus De Symbolo ad Catechumenos tractatus unus De Trinitate libri quindecim De Unico Baptismo contra Petilianum De Utilitate credendi ad Honoratum liber unus De Utilitate Ieiunii tractatus unus De Vera Religione liber unus
Pozri aj Monika z Tagasty Augustinizmus Patristika
Iné projekty
Zdroje "Dňa 28. augusta : Svätý náš otec Augustín, Ypponský biskup." In: Andrej Josafát Gregor Truch: Život svätých : Duchovné čítanie pre slovenských gréckokatolíckych veriacich na každý deň kalendárneho roka. Preklad a úprava: Michal Čarný. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2003, s. 442 – 457. ISBN 80-7165-381-0 "Augustín, biskup : 28. august." In: Antonín Čížek: Synaxár : Životy svätých. Prešov : Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, 1998, s. 315 – 318. ISBN 80-967341-1-3 * Sl. Ravik, O světcích a patronech, Levné knihy KMa, Praha, 2006, ISBN 80-7309-343-X
Ďalšia literatúra
Externé odkazy dielo obsahujúce Spovedné knihy s. Augustína : Corpus scriptorum ecclesiasticorum latinorum ... : Vol. 33 : S. Aureli Augustini Confessionum libri XIII. Pragae, Vindobonnae, Lipsiae : F. Tempsky, 1896. 435 s. - dostupné v Digitálnej knižnici UKB
Kategória:Stredovekí filozofi Kategória:Katolícki teológovia 4. storočia Kategória:Katolícki teológovia 5. storočia Kategória:Cirkevní otcovia Kategória:Učitelia cirkvi Kategória:Svätci Kategória:Mariológovia Kategória:Katolícki svätci majúci sviatok 28. augusta