The Cure je anglická alternatívno-rocková skupina, ktorá vznikla v Crawley, West Sussex v roku 1976 ako Easy Cure. Kapela prešla niekoľkými zmenami v zostave. Stálym členom je iba frontman, spevák, gitarista a hlavný skladateľ Robert Smith.
V začiatkoch boli The Cure ovplyvnení punkovou vlnou. V roku 1979 vydali svoj debutový album s názvom Three Imaginary Boys, ktorý zadefinoval post-punk. Začiatkom 80. rokov kapela výrazne zmenila svoj zvuk. Nové skladby boli depresívnejšie a melancholické. The Cure prispeli k rozšíreniu žánru gothic rock. Vrcholom ich temného obdobia bol album Pornography, ktorý vyšiel v roku 1982. Na ďalších albumoch sa objavujú aj veselšie skladby a miesto tu má aj bezstarostný pop. V roku 1983 vydali The Cure album The Top, ktorým sa definitívne presadili v USA. V roku 1989 vydali svoje vrcholné dielo Disintegration. O tri roky neskôr nahrali album Wish, ktorý sa stal komerčne najúspešnejším a najpredávanejším albumom tejto anglickej kapely. Do začiatku 90. rokov boli The Cure jednou z najpopulárnejších alternatívno-rockových skupín na svete. Počet predaných albumov The Cure sa odhaduje na 27 miliónov.http://www.manchestereveningnews.co.uk/entertainment/music/s/123/123396_move_day_2_the_cure_interview.html V roku 2008 vydali už svoj trinásty radový album.
História Vznik a prvé roky (19731978) Predchodcom The Cure bola skupina s názvom Obelisk tvorená študentmi strednej školy Notre Dame v meste Crawley, Západnom Sussexe. Svoje prvé verejné vystúpenie absolvovala v apríli 1973 v zložení Robert Smith (piano), Michal "Mick" Dempsey (elektrická gitara), Laurence „Lol“ Tolhurst (bicie), Marc Ceccgano (sólová gitara) a Alan Hill (basová gitara). K výrazným personálnym zmenám prišlo v januári 1976. Ceccgano spoločne so Smithom, Dempseym a ďalšími dvomi spolužiakmi z katolíckej školy založili skupinu Malice. Lídrom sa stal Ceccgano, Smith hral na sólovej a Dempsey na basovej gitare. Ceccgano kapelu čoskoro opustil a stal sa súčasťou jazz-rockovej formácie Amulet. Tvorba Malice bola čoraz značnejšie ovplyvnená punk rockom. Od januára 1977 začala kapela vystupovať pod názvom Easy Cure. Smith a Dempsey onedlho na to priviedli do skupiny Lola Tolhursta z Obelisku a taktiež nového gitaristu Porla Thompsona. Malice aj Easy Cure vyskúšali viacero vokalistov, až pokým v septembri 1977 prevzal rolu hlavného speváka a lídra Robert Smith.
náhľad|vľavo|Námestie v meste Crawley, na ktorom odohrali Easy Cure jeden zo svojich prvých koncertov V tom istom roku sa Easy Cure stali víťazmi talentovej súťaže a získali tak nahrávaciu zmluvu s nemeckou spoločnosťou Hansa Records. Hoci kapela disponovala dostatočným množstvom vlastných skladieb, ani jedna z nich napokon nahraná nebola. Po nezhodách spôsobených odlišnými pohľadmi na smerovanie skupiny, bol v marci 1978 kontrakt medzi Easy Cure a Hansa Records zrušený. Smith o niekoľko rokov neskôr uviedol: „Boli sme príliš mladí. Skrátka si mysleli, že z nás môžu urobiť kapelu pre tínedžerov. V skutočnosti od nás chceli, aby sme vytvárali cover verzie, no zakaždým sme ich odmietli.“ V máji opustil skupinu Thompson. Zvyšné trio sa následne premenovalo na The Cure. Ešte v ten nahrali v Chestnut Studios v Sussexe svoju prvú skladbu, ktorá bolo prostredníctvom demo kaziet distribuovaná dvanástim významným nahrávacím spoločnostiam. Našla si cestu k skautovi Chrisovi Perrymu z Polydor Records, ktorý v septembri 1978 získal The Cure do svojho novovytvoreného vydavateľstva Fiction. V decembri toho istého roku vydala skupina debutový singel Killing An Arab. Provizórne ho vydala nahrávacia spoločnosť Small Wonder, nakoľko Fiction v tom čase ešte nemal s Polydorom vysporiadané všetky právne náležitosti. „Killing An Arab“ získal uznanie, no spôsobil aj kontroverzie. Provokatívny názov viedol k obvineniam z rasizmu. V skutočnosti ale bola skladba inšpirovaná existenciálnym románom Alberta Camusa Cudzinec. Kapela sa rozhodla na všetky nahrávky umiestniť štítok, ktorý razantne popieral rasistické konotácie. Tie už vyšli pod vydavateľstvom Fiction. Prestížny anglický magazín NME označil The Cure ako „závan čerstvého prímestského vzduchu“, a ďalej poznamenal: „Čoskoro sa ukáže, či si The Cure dokážu udržať svoju radosť zo života“.
Three Imaginary Boys (1979) V máji 1979 vydali The Cure debutový album Three Imaginary Boys. Vzhľadom na neskúsenosť kapely s nahrávaním v štúdiu, prevzali vedenie nad nahrávaním Parry a Mike Hedges. Skupina, najmä Smith, nebola s odstupom času s týmto albumom spokojná. Smith v rozhovore z roku 1987 priznal: „Mnoho z tých piesní bolo povrchných. Už vtedy sa mi to nepáčilo. Do budúcnosti som chcel, aby bola naša tvorba viac osobná“. V júni vyšiel druhý singel “Boys Don't Cry“, ktorého text parodicky popisuje budúcu tvorbu skupiny. The Cure vystupovali ako predkapela na turné Siouxsie & the Banshees pod názvom Join Hands, ktoré sa odohrávalo v Anglicku, Severnom Írsku a Walese od augusta do októbra. Smith na každom koncerte nevystupoval len s The Cure, ale aj ako gitarista Siouxsie & the Banshees. Nahradil Johna McKaya, ktorý zo skupiny odišiel. Táto skúsenosť mala na Smitha veľký vplyv: „Po prvej noci na javisku s Banshees som bol unesený tým, ako silno som cítil, že tento druh hudby je tak odlišný od toho, čo sme robili s The Cure. Predtým som chcel, aby sme boli ako Buzzcocks alebo Elvis Costello. Punkový Beatles. Čas strávený koncertovaním s Banshees zmenil môj postoj k tomu, čo sme dovtedy vytvorili.“ náhľad|Pôvodné logo The Cure (1979 – 1982) Tretí singlel "Jumping Someone Else's Train" vyšiel na začiatku októbra. Krátko po tom odišiel zo skupiny Dempsey. Dôvodom bolo jeho chladné prijatie Smithových nápadov pre nový album. Dempsey sa pripojil k The Associates, zatiaľ čo novými členmi The Cure sa stali Simon Gallup (basová gitara) a Matthieu Hartley (klávesy) zo skupiny Magspies. The Associates vystupovali ako predkapela na spoločnom turné Future Pastimes The Cure a The Passions v novembri a decembri. Všetky tri skupiny patrili pod vydavateľstvo Fiction. The Cure hrali viacero skladieb, ktoré mali byť súčasťou plánovaného albumu. Medzičasom, vytvorili Smith, Tolhurst, Dempsey, Gallup, Hartley a Thompson skupinu, kde mali na starosť vokály ich rodinní príslušníci a priatelia a hlavným spevákom bol miestny poštár Frankie Bell. Tento jednorazový projekt sa v decembri dočkal vydania singlu, pod falošným názvom Cult Hero. náhľad|Robert Smith v roku 1985
Začiatok temného obdobia (1980) Z dôvodu nedostatku kreatívnej kontroly pri nahrávaní debutového albumu, sa rozhodol Smith pri nahrávaní druhého albumu podieľať sa na jeho produkcii spoločne s Mikeom Hedgesom. Album Seventeen Seconds bol vydaný v roku 1980 a v britskom rebríčku sa vyšplhal na dvadsiate miesto. Singel „A Forest“ sa stal prvou skladbou The Cure, ktorá sa dostala do singlového rebríčka v Británii, najvyššie na tridsiate prvé miesto. Seventeen Seconds bol charakteristický výrazne odlišným zvukom oproti Three Imaginary Boys. Hedges ho popisoval ako „mrzutý, atmosférický a značne odlišný od debutového albumu“. V rozhovore pre NME povedal, že „pre mladú skupinu ako The Cure sa zdá takmer neuveriteľné, že sa v tak krátkom čase dokázala presadiť na tak veľkom území“. V tom istom čase bol Smith spájaný s konceptom zvaným „anti-image“. V tlači prehlásil, že sa cíti byť otrávený spájaním svojej osoby s anti-image, nakoľko zainteresované osoby sa snažia „komplikovane zamaskovať svoju jednoduchosť“. Neskôr uviedol: „Museli sme sa vymaniť z tohto obrazu, nechceli sme byť takto vnímaní. Zdalo sa, že sa snažíme, aby naša hudba bola viac temná. V skutočnosti sa nám ale jednoducho nepáčili štandardné rockové veci. Celé sa to vymklo spod kontroly“. V tom istom roku vyšla americká reedícia albumu Three Imaginary Boys pod názvom Boys Don't Cry, s novým obalom a pozmeneným track listom. The Cure sa vydali na svoje prvé svetové turné na propagáciu oboch albumov. Po jeho skončení opustil skupinu Matthieu Hartley, ktorý povedal: „Uvedomil som si, že kapela smeruje k samovražednej, chladnej hudbe, jednej z tých vecí, ktoré ma vôbec nezaujímajú.“
Faith a Pornography (19811982) náhľad|vľavo|Basgitarista Simon Gallup Podobne ako v predchádzajúcich dvoch prípadoch sa na nahrávaní tretieho albumu podieľal Mike Hedges. Faith nadviazal na ponurú atmosféru Seventeen Seconds. V britskej hitparáde obsadil štrnáste miesto. Súčasťou kazetovej verzie albumu boli inštrumentálne soundtracky ku krátkometrážnemu animovanému filmu Carnage Visors. Ten bol premietaný pred každým koncertom na turné Picture. Koncom roka 1981 bol vydaný singel "Charlotte Sometimes", ktorý sa na albumu nenachádzal. Nový zvuk charakterizovaný pochmúrnou atmosférou zapríčinil, že kapela odmietala na koncertoch hrať staršie nahrávky. Smith sa s touto zmenou stotožnil natoľko, že viackrát opúšťal javisko na konci koncertu v slzách.
V roku 1982 vyšiel Pornography, tretí a posledný album z „ťaživo depresívneho“ tria, ktoré zadefinovalo The Cure ako jeden z hlavných článkov vznikajúceho gotického rocku. Smith povedal, že počas nahrávania zažíval veľa psychického stresu. Nemalo to však nič spoločné so skupinou. Bolo to spôsobený tým, kým som bol a v akom veku som sa nachádzal. Myslím, že počas Pornography som prežíval svoje najhoršie obdobie. Pri pohľade späť a získaní názorov od iných ľudí musím uznať, že v tom období som bol vskutku monštruóznym typom človeka“. Parry bol znepokojený tým, že album neobsahoval žiadny rádiový hit a nariadil tak Smithovi a producentovi Philovi Thornalleymu, aby bola skladba „The Hanging Garden“ vydaná ako singel. Aj napriek nekomerčnému zvuku sa Pornography stalo prvým albumom The Cure, ktorý sa dostal do najlepšej desiatky britského rebríčka, konkrétne na ôsme miesto. Po vydaní albumu nasledovalo turné Fourteen Explicit Moments, po ktorom sa kapela definitívne zbavila nálepky „anti-image“. Smith začal vystupovať s novou vizážou, ktorej dominovali dlhé rozstrapatené vlasy a rozmazaný červený rúž na tvári. Zásadnou udalosťou, ktorú prinieslo turné, bol odchod Simona Gallupa. Nasledovalo osemnásť mesiacov, počas ktorých spolu Gallup a Smith neprehovorili.
Komerčné úspechy (19831988) thumb|Robert Smith, frontman skupiny The Cure Po Gallupovom odchode a Robertovej spolupráci so skupinou Siouxsie & the Banshees sa začalo hovoriť o rozpade The Cure. Napriek tomu vydala kapela v roku 1983 kolekciu troch nových singlov s B-stranami na LP s názvom Japanese Whispers.Apter, str. 174 Nachádzajú sa tu skladby „Let´s Go to Bed“, „The Walk“ a „Lovecats“. Na nahrávaní poslednej skladby sa zúčastnia nový bubeník Andy Anderson (Lol Tolhurst sa medzitým preorientoval na klávesy) a na base producent albumu Pornography Phil Thornalley. V roku 1984 absolvoval Robert turné so Siouxsie & the Banshees. V marci vychádza singel „The Caterpillar“, ktorý sa stáva predzvesťou nového albumu The Top. Ten sa objaví na trhu v máji. Ku skupine sa vracia Porl Thompson, ktorý sa popri Smithovi stáva gitaristom, hoci na albume nahral iba saxofón. Na koncertoch často vypomáha Lolovi s klávesmi. Nový album so sebou prináša opäť výraznú zmenu zvuku. Robert začal skladať veselé, komerčne založené piesne. Vďaka albumu The Top sa The Cure presadili aj v USA.
V roku 1985 odchádzajú z The Cure Phil Tornally a Andy Anderson. Prichádza nový bubeník Boris Williams a vracia sa Simon Gallup.Apter, str. 205 Kapela nahráva svoj šiesty radový album, ktorý sa volá The Head on the Door. Podľa kritikov je to najpopovejší album The Cure. Prvým singlom z nového albumu je pieseň „In Between Days“. V júni odchádza skupina na turné po Európe. Na jeseň vydávajú druhý singel „Close to Me“ a odchádzajú na turné po Spojených štátoch.