Mladí ľavičiari bolo občianske združenie ľavicovej orientácie, angažujúce sa v oblasti občianskych, politických a sociálnych práv občanov. Založené bolo 5. augusta 2006 pod pôvodným názvom Sociálnodemokratická alternatíva – Mladí sociálni demokrati, skratka SDA (iný používaný názov Sociálnodemokratická alternatíva). Názov Mladí ľavičiari začalo združenie používať 26. júla 2007.
Vznik a názov Združenie založili prevažne bývalí členovia organizácie Mladí sociálni demokrati (MSD), ktorí ju 30. júna 2006 na protest opustili po oznámení, že predseda Smeru-SD Robert Fico zostaví vládu so stranami ĽS-HZDS a SNS. „Robert Fico zvolil najhoršiu alternatívu pre vývoj krajiny. Ľavicové strany, s ktorými MSD v minulosti spolupracovali, vždy podporovali demokratické smerovanie krajiny. Smer-SD však jasne naznačil opačnú tendenciu," uviedlo vo svojom vyhlásení odstupujúce vedenie MSD.
Odídenci pod vedením bývalého podpredsedu MSD Róberta Sedláka krátko na to ohlásili vznik nového občianskeho združenia. 5. augusta 2006 sa predsedom SDA (neskôr Mladých ľavičiarov) podľa očakávaní stal iba 18-ročný Róbert Sedlák, ktorý stál na čele združenia až do ukončenia jeho činnosti. Za podpredsedov združenia boli na ustanovujúcom Kongrese zvolení Mikuláš Breza a Miroslava Geistová, ústredným tajomníkom združenia sa stal Martin Balog.
Za svoj cieľ si združenie stanovilo združovať mladých ľudí, ktorých spájajú myšlienky demokracie, rovnosti, solidarity, slobody, ekológie a trvalo udržateľného rozvoja. Ideologicky sa združenie definovalo ako sociálno-liberálne a environmentálne.
26. júla 2007 sa združenie premenovalo a začalo používať názov Mladí ľavičiari. Združenie zmenu názvu okrem iného odôvodňovalo tým, že si ho verejnosť zamieňala so zaniknutou politickou stranou SDA, ktorá na Slovensku pôsobila v rokoch 2002-2004. Zároveň sa vraj touto zmenou chceli jasnejšie profilovať ako združenie mladých ľudí.
Politická činnosť Združenie sa okrem organizovania diskusií, verejno-prospešných aktivít či vzdelávacích aktivít pre svojich členov i verejnosť, venovalo najmä praktickej mládežníckej politike, pričom sa postupne stalo jedným z najhlasnejších kritikov prvej vlády Roberta Fica a osobitne strany Smer-SD.
Mladí ľavičiari (ešte ako Sociálnodemokratická alternatíva) spustili dňa 18. júna 2007 petíciu za vypísanie referenda o predčasných voľbách po tom, čo premiér Slovenskej republiky Robert Fico nereagoval na výzvu združenia rozviazať koaličnú zmluvu s ĽS-HZDS a SNS.
Mladí ľavičiari sa však do sporov s vládnym Smerom-SD dostali ešte niekoľkokrát. V lete roku 2007 protestovali proti vládnej novele tlačového zákona, o ktorej vyhlásili, že môže obmedzovať slobodu prejavu a tlače. Nepáčilo sa im ani zavedenie poplatkov pre externých študentov vysokých škôl, proti čomu organizovali protesty po celom Slovensku.
Trestné oznámenie na Roberta Fica O azda najväčšiu kontroverziu sa však Mladí ľavičiari postarali v auguste 2007, keď ich predseda Róbert Sedlák podal trestné oznámenie na predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica za jeho slová o dôchodkových správcovských spoločnostiach, ktoré prirovnal k nebankovým subjektom.
Premiér na tlačovej konferencii 7. augusta 2007 uviedol, že „dôchodkové správcovské spoločnosti sú v strate a ľudia, ktorí si sporia v II. pilieri, by mohli o svoje úspory aj prísť". Zároveň varoval, že v priebehu rokov môže vývoj v DSS a ich schopnosti vyplácať dôchodky nabrať rozmery a črty podobné vývoju v nebankových subjektoch.
Podľa Mladých ľavičiarov sa premiér týmito výrokmi mohol dopustiť trestného činu šírenia poplašnej správy. „Premiérove výroky sú v rozpore s podstatou fungovania dôchodkového systému a zakladajú sa na nepravdivých informáciách," konštatoval vo svojom trestnom oznámení Sedlák. Následne bol predvolaný na vypočutie pred vyšetrovateľom Krajskej prokuratúry v Bratislave. Na otázku vyšetrovateľa, odkiaľ vie, ako funguje II. pilier dôchodkového sporenia a že premiér o ňom nehovorí pravdu, nechal Sedlák do zápisnice uviesť sarkastickú odpoveď „absolvoval som strednú školu s maturitou“.
8. októbra 2007 bolo trestné oznámenie Úradom špeciálnej prokuratúry pod vedením špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika odmietnuté. Podľa Kováčika nebol dôvod na začatie trestného stíhania. Prípad sa tak stal jedným z neslávne známych 61 prípadov, v ktorých Dušan Kováčik nepodal ani jednu obžalobu, za čo si vyslúžil prezývku „Pán 61:0“.
Kauza Jakub Topol 5. decembra 2007 Mladí ľavičiari ako prví zverejnili informáciu „zo zdroja blízkeho týždenníku Slovo“, že pod pseudonymom Jakub Topol do tohto ľavicového časopisu píše Branislav Ondruš. V tom čase Ondruš pôsobil ako moderátor hlavnej spravodajskej relácie TV JOJ, pričom zo strany televízie mal mať dlhodobo zakázané publikovať politické komentáre pod vlastným menom, aby sa predišlo jeho konfliktu záujmov.
Analytik Gabriel Šípoš sa na základe tvrdení Mladých ľavičiarov začal téme podrobne venovať a v článku z 29. apríla 2008 na svojom blogu zverejnil viacero dohadov, že Ondruš používa pseudonym Topol zámerne na utajovanie spomínaného konfliktu záujmov. Šípoš zistil, že Slovo uverejnilo štyri články, v ktorých Topol dokonca citoval Braňa Ondruša ako tretiu osobu, v odborných a pozitívnych súvislostiach. Topol vo svojich článkoch pravidelne kritizoval pravicu a tým naopak nadbiehal vládnej strane Smer-SD.
Braňo Ondruš po prepuknutí kauzy akékoľvek spojenie s Topolom odmietal, no z moderátorskej stoličky v televízii sa musel porúčať. Vzápätí však obsadil pozíciu riaditeľa Tlačového a informačného odboru Úradu vlády SR, ktorý v tom čase ovládala strana Smer-SD. Neskôr pôsobil aj ako štátny tajomník ministerstva práce či poslanec NR SR za stranu Smer-SD.
Volebné právo pre 16-ročných, rovnoprávnosť žien, boj proti extrémizmu Hoci konfrontácia s vládnou mocou zdanlivo dominovala v aktivitách Mladých ľavičiarov, ich agenda bola v skutočnosti omnoho širšia. Združenie stálo za viacerými iniciatívami a aktivitami, ktorých cieľom bolo zlepšenie občianskych, politických a sociálnych práv občanov, no pre Mladých ľavičiarov bol dôležitou témou aj boj proti extrémizmu.
Mladí ľavičiari pôsobili v dobe, kedy neexistovali sociálne siete a skutočnú masovú pozornosť dokázali poskytovať iba veľké médiá (televízia, rozhlas, tlač). Získať v nich priestor si vyžadovalo značné úsilie a určitú dávku zručnosti. A práve v tejto oblasti boli Mladí ľavičiari takpovediac doma – využívali pomerne tvorivý marketing, vďaka ktorému dokázali efektívne získavať pozornosť médií pre svoje témy a zasahovať nimi takmer bez nákladov značnú časť mediálneho priestoru. Niekoľko príkladov, ako Mladí ľavičiari dokázali svoje hodnotové témy "zadarmo" dostať do pozornosti slovenskej verejnosti šikovným kombinovaním správneho načasovania a účinných nástrojov:
V januári 2007 Mladí ľavičiari predstavili kampaň s názvom „16+“ – za zníženie vekovej hranice pre volebné právo na 16 rokov. Išlo o petičnú akciu, ktorou sa združenie usilovalo o otvorenie celospoločenskej diskusie na tému sprístupnenia volebného práva občanom už od 16 rokov veku. Svoju argumentáciu pritom Mladí ľavičiari opierali o presvedčenie, že šestnásťroční sú dostatočne vyspelí, aby mohli voliť. Zníženie vekovej hranice pre volebné právo by podľa nich navyše bolo aj v súlade s Medzinárodným dohovorom o právach dieťaťa – podľa neho štát zabezpečuje osobe do 18 rokov, ktorá je schopná formulovať vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa jej týkajú a týmto názorom je potrebné venovať dostatočnú pozornosť. Podporu pre túto tému chcelo združenie hľadať u parlamentných i mimoparlamentných strán a hnutí. Mladí ľavičiari pri tejto kampani stavili na v tom čase veľmi progresívny prístup – kampaň a zber podpisov neprebiehali iba v uliciach, ale sústredili sa predovšetkým v online priestore, čo združeniu pomohlo okolo témy rýchlo vytvoriť značnú komunitu a efektívne s ňou udržiavať kontakt. Hoci išlo o najdlhšie trvajúcu kampaň z dielne Mladých ľavičiarov, tému sa nikdy nepodarilo presadiť v rámci širšieho politického diskurzu a neprihlásila sa k nej žiadna relevantná parlamentná strana či hnutie. Združeniu však kampaň pravdepodobne pomohla rýchlo a lacno získať dôležitú hodnotu v podobe pozornosti a dlhodobého priameho kontaktu s cieľovým publikom – mladými ľudmi so záujmom o politiku a veci verejné. V marci 2007 využili Mladí ľavičiari príležitosť komunikovať ďalšiu zo svojich hodnotových tém. Presne v Medzinárodný deň žien, ktorý strana Smer-SD tradične oslavuje so svojimi voličmi v kultúrnych domoch, zverejnili Mladí ľavičiari v médiách údaj, podľa ktorého ženy na Slovensku zarábajú zhruba o štvrtinu menej ako muži, čím sme sa zaradili v rámci Európskej únie medzi krajiny s najväčším rozdielom. Mladí ľavičiari súčasne vyzvali vládu, aby urobila všetky potrebné kroky k odstráneniu diskriminácie žien na trhu práce a zlepšeniu ich pracovných podmienok. Združenie tým dokázalo vytvoriť mediálny kontrast, kde na jednej strane vládna strana oslavuje so svojimi voličkami a rozdáva im karafiáty, kým na druhej strane v tom istom okamihu ľavicová mládež vládnu stranu konfrontuje s nevhodnými, diskriminujúcimi a dlhodobo neriešenými podmienkami pracujúcich žien a dožaduje sa riešenia.
Mladí ľavičiari boli známi aj svojím odmietavým postojom voči extrémizmu, ktorý sa po nástupe prvej vlády Roberta Fica začal v spoločnosti prejavovať otvorenejšie. Na tento fenomén sa Mladí ľavičiari rozhodli verejnosť vytrvalo upozorňovať. Jedna z aktivít tohto druhu je z 5. januára 2007, kedy predseda Mladých ľavičiarov doručil na Okresnú prokuratúru v Prešove žiadosť o prešetrenie vyjadrení krajne pravicového združenia Nové slobodné Slovensko. V ňom NSS verejne deklarovalo, že si ctí prácu Jozefa Tisa, ktorú vykonal počas svojho funkčného obdobia v úrade prezidenta Slovenského štátu, a vyjadrilo podporu arcibiskupovi Sokolovi, ktorý niekoľko dní predtým v televíznom vysielaní otvorene hovoril o "blahobyte" vo fašistickom slovenskom štáte v období 2. svetovej vojny. Vzhľadom na skutočnosť, že počas úradovania Jozefa Tisa dochádzalo k deportáciám obyvateľov Slovenska do koncentračných táborov a k prenasledovaniu občanov pre ich názory, R. Sedlák vyjadril podozrenie, že NSS svojím výrokom propaguje fašizmus a podporuje hnutia smerujúce k potlačeniu základných práv a slobôd. Hoci prokuratúra podnet oficiálne prijala a začala sa ním zaoberať, podobne ako v mnohých obdobných prípadoch, konanie nevyústilo do žiadneho trestného stíhania, obžaloby či odsúdenia predstaviteľov združenia. NSS nebolo rozpustené a v obmedzenej miere pokračovalo v činnosti aj v nasledujúcich rokoch. Slovenská legislatíva sprísnila postihy a definície trestných činov extrémizmu až omnoho neskôr, než na problém začali upozorňovať Mladí ľavičiari.
Ukončenie činnosti a súčasné pôsobenie Po roku 2008 Mladí ľavičiari postupne ustupovali od stratégie neustálej a tvrdej konfrontácie s predstaviteľmi vlády a začali sa intenzívnejšie venovať práci s mladými ľuďmi. Organizovali pre nich rôzne diskusie, vzdelávacie aktivity a sústredili sa na budovanie svojej členskej základne, na pôde ktorej vytvárali priestor pre intelektuálny a odborný rozvoj mladých ľudí.
V nasledujúcich obdobiach sa však činnosť združenia postupne utlmovala a od roku 2009 združenie prakticky nevyvíja žiadnu činnosť. Hoci formálne je dodnes právoplatne zaregistrované Ministerstvom vnútra SR, združenie nedokázalo dlhodobo konkurovať vplyvu vládneho Smeru a po čase jeho aktivita zanikla. Až po tomto neúspešnom pokuse o vybudovanie nezávislej ľavicovej alternatívy sa jeho predstavitelia definitívne stiahli z politického diania a začali sa venovať súkromnému sektoru, médiám alebo akademickej a odbornej činnosti.
Predsedov prerod Pozoruhodný je najmä ďalší kariérny i osobný vývoj predsedu Mladých ľavičiarov a najvýraznejšej osobnosti tohto združenia Róberta Sedláka.