Obrázky z výstavy () je dielo ruského skladateľa Modesta Petroviča Musorgského. Ide o pôvodne klavírne dielo, ktoré však neskôr zorchestrovali mnohí skladatelia. Dnes sú Obrázky z výstavy známe predovšetkým v orchestrálnej úprave Maurica Ravela, ktorý dielu vynikajúcou inštrumentáciou vdýchol nový rozmer.
Vznik
V roku 1873 zomrel architekt Viktor Hartmann. Musorgskij sa s Hartmannom spoznal prostredníctvom Vladimira Stasova okolo roku 1870, keď ho uviedol do zoskupenia okolo Balakireva. Hartmann študoval v Petrohrade a najprv vynikal ilustráciami kníh. Potom pracoval ako architekt a zhotovil okrem iného v roku 1862 v Novograde pomník zasvätený tisícemu výročiu Ruska. V roku 1864 odišiel na 4 roky do zahraničia. V tomto období vznikla väčšina jeho akvarelov a žánrových skíc. Pri poslednom stretnutí s Musorgským utrpel Hartmann záchvat slabosti, keď sa rozprávali o novom ruskom stavebnom štýle. O niečo neskôr Hartmann zomrel. Musorgskij napísal krátky nekrológ do Petrohradských novín. Keď sa Stasov, ktorý sa v čase Hartmannovej smrti zdržiaval v zahraničí, vrátil do Petrohradu, zorganizoval vo februári a marci 1874 na pamiatku svojho priateľa výstavu s jeho dielami. Výstavný katalóg obsahoval okolo 400 diel, medzi tým rané ilustrácie kníh, cestovné náčrty, architektonické a kostýmové návrhy. Celý rad diel sa ešte počas výstavy pridával. Táto výstava podnietila Musorgského k tomu, aby svojmu zosnulému priateľovi napísal aj hudobnú pamiatku. V jednom enormnom tvorivom ošiali skomponoval suitu "Obrázky z výstavy", ktorú 22. júna 1874 dokončil.
Časti Klavírna verzia
Podľa Musorgského rukopisu, v ktorom promenády nie sú číslované.
Promenáda (B dur) 1. Škriatok Promenáda (As dur) 2.Starý hrad Promenáda (H dur) 3. Hrajúce sa deti, alebo Park v Tuileries 4. Bydło Promenáda (d mol) 5. Balet nevyliahnutých kuriatok 6. Samuel Goldenberg a Schmuyle Promenáda (B dur) 7. Trh v Limoges 8. Catacombae Sepulcrum romanum 9. Baba Jaga, alebo Domček na stračej nôžke 10. Veľká brána Kyjevská
Ravelova orchestrácia
Je tu vynechaná posledná promenáda v B dur.
Promenáda (B dur) 1. Škriatok Promenáda (As dur) 2.Starý hrad Promenáda (H dur) 3. Hrajúce sa deti, alebo Park v Tuileries 4. Bydło Promenáda (d mol) 5. Balet nevyliahnutých kuriatok 6. Samuel Goldenberg a Schmuyle 7. Trh v Limoges 8. Catacombae Sepulcrum romanum 9. Baba Jaga, alebo Domček na stračej nôžke 10. Veľká brána Kyjevská
Analýza
Táto suita je postavená na rondovej forme, v ktorej sa medzi jednotlivými obrazmi päťkrát opakuje Promenáda, počas ktorej sa pozorovateľ pohybuje od jedného obrazu k druhému. Počas prechádzky výstavou na neho silne pôsobia jednotlivé obrazy. Ostáva pri nich stáť, aby ich mohol lepšie pozorovať. Každý z týchto obrazov predstavuje jednu časť tejto skladby a nasledovne je separátne rozanalyzovaná. K poradiu jednotlivých častí treba povedať, že pri nepárnych obrazoch 1,3,5,7 a 9 ide o prevažne odľahčené skladby so scherzovým charakterom, pričom obrazy s párnymi čísalmi 2,4,6,8 a 10 sú v pomalšom tempe a idú od melancholického až po majestátno-monumentálne. Sú to tie dva druhy pocitov, ktoré Musorgského napĺňali pri spomienkach na zosnulého priateľa. Na jednej strane smútok z jeho smrti, na druhej strane šťastné chvíle, ktoré ich spájali.
Promenády
Promenády jasne predstavujú Stasova a Musorgského, ako sa prechádzajú od obrazu k obrazu. Píše doslovne: "Skladateľ sa sám zobrazil ako chodí sem a tam, občas zastane, potom sa ponáhľa ďalej, aby pristúpil bližšie k určitému obrazu. Občas jeho cesta viazne - Musorgskij, plný smútku, myslí na svojho mŕtveho priateľa." Sám Musorgskij piše Stasovovi list, ktorý mu poslal počas práce na tejto suite v júni 1874 a v ktorom píše, že v medzihrách sa zjavuje jeho duševný obraz a že si myslí, že sa mu tie medzihry vydarili. Téma Promenád odzrkadľuje v mnohých ohľadoch zvláštnosti ruského jazyka a hudby. Jej charakter je vždy ovplyvnený predchádzajúcim obrazom. Tým pádom znie variácia Promenády - Con morturis in lingua mortua - v smutnom h mole, kým Promenáda po obraze dvoch Židov prichádza skutočne hrdo a v povšimnutiahodnej dĺžke.
Promenáda 1 (B dur)
Prvá Promenáda je úvodom k dielu. Hlavný motív je nasledovný (klavírna verzia):
Na začiatku sa objavuje striedanie "predspevujúcich" a "zboru", čo je typickým znakom ruskej ľudovej hudby. Tento nápev je stále ten istý, niekedy ako variácia, niekedy transponovaný. Úvodná Promenáda je založená na druhu štruktúry "a,b,a" (a:T1-8, b:T9-21, a:T21-24). Zvlášť to vystupuje do popredia v Ravelovej orchestrálnej úprave pri striedaní dychov a sláčikov.
Promenáda 2 (As dur)
Téma sa nachádza v ľavej ruke v piáne. Pri opakovaní je vždy sprevádzaná zborom v pravej ruke. Pri treťom nástupe témy v deviatom takte je už sústavne doprevádzaná. Kým sa už téma Promenády stráca v ritardande a diminuende, nastupuje attacca ďalšia časť - Starý hrad.
Promenáda 3 (H dur)
Hlavná téma je v paralelných oktávach rozdelená na vysoký a nízky zbor, ktorý sa navzájom napodobňuje. Je to metóda ruskej polyfónie v protiklade k západnej fúgovej technike. Posledné dva takty sa ukončujú tlmením melódie cez návrat k unizónu a cez diminuendo a ritardando, ktoré sú v notách vypísané.
Promenáda 4 (d mol)
Téma Promenády začína v strede vo veľkej výške v piáne. Molová tonika pripomína predchádzajúci obraz, ktorý v pozorovateľovi ešte doznieva. Každé dva takty zaznieva o oktávu nižšie a je sprevádzaná neustálym crescendom. Na vrchole v šiestom takte pokračuje téma v pravej ruke podľa prvotnej imitácie, na čo nadväzujú v deviatom takte štyri šestnástiny, ktoré naznačujú nasledujúci obraz - Balet nevyliahnutých kuriatok. Ešte raz zaznie posledná spomienka na Promenádu, prv než sa pozorovateľ úplne odovzdá obrazu kuriatok.
Promenáda 5 (B dur)
Piata Promenáda je v celom rozsahu opakovaním prvej. Rozdeľuje dielo na dve časti. Kto ju hľadá v Ravelovej orchestrálnej úprave, nenájde ju, on ju vynechal. Pár malých úprav ovplyvňuje zhutnenie témy - na začiatku sú oktávy a neskôr v sprievode zamieňa napríklad jednu štvrťku za dve osminy.
V zvyšnej časti nasledujú ešte dve variácie Promenády. Je to medzičasť Con morturis in lingua mortua a majestátny záver - Veľká brána Kyjevská.
Con morturis in lingua mortua (h mol)
Musorgskij sám napísal na okraj svojho rukopisu nasledujúcu poznámku: "Latinský text znie: s mŕtvymi jazykom mŕtvych. Čo vyjadruje tento latinský text? - Tvorivý duch zomrelého Hartmanna ma vedie k lebkám a vyvoláva ich; lebky sa jemne rozsvietia." Po myšlienkovom spracovaní Hartmannovho obrazu "Katakomby" sa Musorgskij cíti ešte raz vtiahnutý k mŕtvemu priateľovi. V tejto pomalej časti plnej citu myslí ešte raz na neho a zotrváva v tichosti predtým, ako sa ďalej prechádza výstavou. Táto časť je rozdelená na dve podčasti, každá z nich obsahuje desať taktov. Prvých desať taktov začína s oktávovým tremolom na fis, ktoré po chromatickom poklese ostáva znovu na fis. V ľavej ruke zaznieva molová variácia témy Promenády ako druh smútočného pochodu. Melódia druhých desiatich taktov je prekrývaná tremolom, ktoré konštantne zotrváva na fis.
Obrazy
1. Škriatok (es mol)
"Tento obraz predstavuje malého škriatka, ktorý sa na svojich krivých nožičkách ťarbavo, ťažkopádne pohybuje." - Stasov
Z tohto, tu Stasovovom opísaného škriatka, sa neskôr v Ravelovej orchestrálnej úprave stáva nešikovný, na pozorovateľa hnevlivo pozerajúci škriatok, ktorý chodí neustále dookola, až skoro spadne. Tomuto dookola chodiacemu škriatkovi je, ako aj väčšine obrazov, základom schéma a,b,a. Časť a obsahuje dva motívy - jeden rýchly osminový a jeden synkopový. Začína sa osminovým motívom v taktoch 1-10. V nasledujúcich taktoch (T11-18) nasleduje opakovanie, na čo je prvý motív vymenený synkopovým. Nasleduje úľak v taktoch 19-28. Potom nasleduje splývanie obidvoch motívov (T29-37), na čo nakoniec v takte 38 nasleduje časť b. Časť b je označená ako Poco meno mosso a pripomína abstraktnú verziu Promenády. Toto sa opakuje a je vždy na koniec (T45-46 a T58-59) prerušené rýchlym osminovým motívom prvej časti. Na to naväzuje v taktoch 60-65 pokračovanie tejto abstraktnej Promenády so zostupujúcimi polovými notami v sprievode, tentoraz ale bez rýchleho osminového motívu. Toto pokračovanie sa v ďalších šiestich taktoch opakuje, pričom sa hlasy po druhýkrát vymenia. Potom nasleduje druhýkrát časť a, tentoraz s variáciou synkopového motívu v taktoch 72-93. Skladbička končí groteskným osminovým behom, ktorému je predpísané "velocissimo" a "con tutta forza".
2. Starý hrad (gis mol)
"Stredoveký hrad, pred ktorým stojí trubadúr, spievajúci svoju pieseň." - Stasov
Táto časť predstavuje pieseň, ktorú spieva trubadúr a doprevádza ju svojím nástrojom. Čo sa týka spevádzajúceho nástroja, ide o starodávny nástroj, u ktorého pri hraní, tak ako napríklad u gájd, jednostaj znie aj základný tón. V tomto prípade sa pod pojmom základný tón myslí jedno gis, ktoré znie počas celej skladby. Jednotlivé strofy spevu a sprievodu končia stále tým istým obratom. Po prvých dvoch strofách, ktoré predstavujú istý druh expozície, nasleduje 5 ďalších, ktoré sa zo začiatku stále zinzenzívňujú, aby sa potom po následnom uviaznutí v taktoch 86-95 stratili. Aj keď je táto skladba po celý čas označená pp, dosiahnu prostredné strofy hlasitostný vrchol, ktorý prispieva v týchto častiach k zhusteniu. Ravel píše vo svojej orchestrálnej verzii v strednej časti f, aby sa ku koncu mohol znovu vrátiť do pp. Melódia je pôvabná, typická pre ruskú ľudovú hudbu. Tercie na začiatku, ako aj synkopické kvinty a početné kvarty (napr. vždy na začiatku strofy) sú elementy, ktoré sa v ruskej ľudovej hudbe často vyskytujú. Tiež improvizačný princíp použitý v strofách, ktorý má vždy rovnakú konečnú frázu po improvizácii v melódii, je v Rusku veľmi používaný. Na tiché doznievanie tejto skladby nasleduje tretia Promenáda, ktorá prechádza do tretej skladby - Tuileries.
3. Hrajúce sa deti (H dur)
"Aleja záhrad Tuileries, na ktorej je plno detí s opatrovateľkami." -Stasov
Aj tejto skladbe je základom forma a,b,a. Odľahčené šestnástinové behy a akordový H dur - gis mol motív na začiatku predstavujú Stasovom opísané deti, ktoré sa v záhradách Tuileries hrajú a skáču sem a tam. Motív sa zintenzívňuje od siedmeho taktu (dobre to počuť hlavne na harmóniách, ktoré sú stále tvrdšie), aby ho potom od štrnásteho taktu preklenul pokojnejší b motív. Od taktu 22 sa téma zosilnene vracia. Na konci sa nachádza šestnástinový beh v harmonickom dis mol, ktorý by sa dal v dnešnej dobe najlepšie opísať rýchlo sa vzďaľujúcou kamerou. Týmto behom sa prechádza k nasledujúcemu obrazu.
4. Bydło (gis mol)
"Poľský voz s mocnými kolesami tiahnutý volmi." -Stasov