thumb|Hrob Maši Haľamovej na Národnom cintoríne v Martine right|thumb|Pamätník na Štrbskom Plese
Maša Haľamová, vyd. Mária PullmanováMaša Haľamová, curriculum_vitae na LIC (* 28. august 1908, Blatnica – † 17. júl 1995, Bratislava) bola slovenská poetka.
Životopis Narodila sa v rodine obchodníka a vzdelanie získavala v Martine, Starej Pazove (Srbsko-Vojvodina), vyššie školy navštevovala v Martine a v Bratislave, kde aj v roku 1925 zmaturovala. Po maturite pracovala ako úradníčka vo Vysokých Tatrách, kde žila 30 rokov. Bola vynikajúca lyžiarka a stala sa najmladšou rozhodkyňou na majstrovstvách sveta na Štrbskom Plese v roku 1935. Vydala sa za lekára Jána Pullmana a vo Vysokých Tatrách žila až do manželovej predčasnej smrti v roku 1956. V rokoch 1957/58 pracovala v Martine ako redaktorka vydavateľstva Osveta a odtiaľ odišla do Bratislavy, kde pracovala až do roku 1973, kedy odišla do dôchodku, ako redaktorka vo vydavateľstve Mladé letá (vydavateľstvo). Zomrela v Bratislave, no pochovali ju na Národnom cintoríne v Martine.
Tvorba Už ako študentka uverejňovala preklady z ruskej poézie v Slovenskom denníku. Vlastnú tvorbu začala publikovať v 2. polovici 20. rokov v literárnych časopisoch: Slovenské pohľady, Živena, Elán, tiež v periodikách Nový rod a Mladé Slovensko.
Je autorkou žensky krehkej lyriky, zachytávajúcej prostým, úprimným slovom vzruchy srdca: nenaplnený cit lásky, manželské šťastie, bolesť nad stratou manžela. Okrem ľúbostných motívov stvárňovala dojmy z tatranskej prírody, z cesty do Francúzska a sociálne námety pod vplyvom Jiřího Wolkra. Priťahoval ju obraz na smrť chorého Jiřího Wolkra, márne hľadajúceho uzdravenie v tatranskej prírode. Jej poézia sa vyznačuje hlboko prežívanými a citovými zážitkami. Hľadala v nej opravdivý cit lásky nielen pre seba, ale pre všetkých, a najmä pre tých, ktorým ju „tvrdé veci dňa“ nedožičili. Bola majstrom básnickej drobnokresby, nakoľko dokázala zachytiť v básňach i tie najmenšie záchvevy dievčenskej duše s čistotou a presnosťou, pričom nestrácajú nič zo svojej krehkosti a ľahkosti.
Okrem vlastnej tvorby sa venovala tiež prekladom z lužickosrbskej, českej (Jiří Wolker, Ivan Olbracht, Marie Majerová, Jan Drda) a ruskej literatúry. Viaceré básne z jej zbierok zhudobnili poprední slovenskí skladatelia (napr. básne zo zbierky Červený mak). Svojou tvorbou sa zapísala do dejín slovenskej literatúry ako jedna z najvýznamnejších predstaviteliek slovenskej poézie 20. storočia. Jej dielo bolo preložené do 9 cudzích jazykov.
Ocenenia 1968 – zaslúžilá umelkyňa 1983 – národná umelkyňa
Diela Poézia 1928 – Dar 1932 – Červený mak 1966 – Smrť tvoju žijem
Próza pre deti a mládež 1957 – Svrček a mravci 1962 – Mechúrik Košťúrik s kamarátmi 1965 – Petrišorka 1966 – Hodinky, leporelo 1976 – O sýkorke z kokosového domčeka
Výbery z poézie 1955 – Básne 1964 – Dar 1968 – Červený mak 1968 – Komu dám svoju nehu 1993 – Čriepky 1998 – Nepokoj 2003 – Milému
Spomienkové eseje 1988 – Vyznania 1988 – Vzácnejšia než zlato 1993 – Čriepky (ilustroval Mikuláš Galanda) 2001 – Tatranské listy
Preklady diel pre deti a mládež 1968 – Ivan Olbracht: Biblické príbehy 1971 – Jan Drda: Zabudnutý čert
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Kategória:Narodenia v 1908 Kategória:Úmrtia v 1995 Kategória:Slovenskí spisovatelia Kategória:Slovenskí spisovatelia pre deti a mládež Kategória:Slovenskí básnici Kategória:Slovenskí prozaici Kategória:Ženy v slovenskej literatúre Kategória:Ženy v poézii Kategória:Česko-slovenskí zaslúžilí umelci Kategória:Česko-slovenskí národní umelci Kategória:Osobnosti z Blatnice Kategória:Osobnosti na slovenských poštových známkach Kategória:Pochovaní na Národnom cintoríne v Martine