James Madison (* 16. marec 1751, Port Conway, Virgínia, USA – † 28. jún 1836, Montpelier) bol americký štátnik, diplomat a Otec zakladateľ, ktorý bol v rokoch 1809 až 1817 štvrtým prezidentom Spojených štátov. Ľudovo bol nazývaný "otec ústavy" pre svoju kľúčovú úlohu pri vypracovaní a presadzovaní Ústavy Spojených štátov a Listiny práv.
Životopis Narodil sa do prominentnej plantážnickej rodiny vo Virgínii, ktorá vlastnila otrokov. Počas americkej vojny za nezávislosť a po nej bol členom Snemovne delegátov vo Virgínii a Kontinentálneho kongresu. Nespokojný so slabou národnou vládou ustanovenou v článkoch Konfederácie pomáhal organizovať Ústavný konvent, ktorý vypracoval novú ústavu, ktorej cieľom bolo posilniť republikánsku vládu proti demokratickému zhromaždeniu. Jeho Virginský plán bol základom pre rokovania konventu a na tomto konvente mal vplyvný hlas. Stal sa jedným z vedúcich predstaviteľov hnutia za ratifikáciu ústavy a spolu s Alexandrom Hamiltonom a Johnom Jayom napísal Listy federalistov, sériu proratifikačných esejí, ktorá zostáva významnou medzi politologickými dielami v amerických dejinách. Stal sa dôležitým vodcom v Snemovni reprezentantov a bol blízkym poradcom prezidenta Georgea Washingtona.
Začiatkom 90. rokov 18. storočia sa postavil proti ekonomickému programu a sprievodnej centralizácii moci, ktorú uprednostňoval minister financií Hamilton. Spolu s Thomasom Jeffersonom vytvoril Demokraticko-republikánsku stranu, ktorá bola v opozícii voči Hamiltonovej Federalistickej strane. Po zvolení Jeffersona za prezidenta v roku 1800 pôsobil v rokoch 1801 až 1809 ako jeho štátny tajomník a podporoval ho v spore Marbury vs. Madison. Kým bol Madison štátnym tajomníkom, Jefferson zrealizoval kúpu Louisiany a neskôr ako prezident Madison dohliadal na súvisiace spory v Severozápadných teritóriách.
Za prezidenta bol zvolený v roku 1808. Motivovaný túžbou získať pôdu v držbe Veľkej Británie, Španielska a Indiánov a po tom, čo diplomatické protesty s obchodným embargom neukončili britské zabavovanie amerického prepravovaného tovaru, viedol Spojené štáty do vojny v roku 1812. Hoci sa vojna skončila bezvýsledne, mnohí Američania považovali jej výsledok za úspešnú "druhú vojnu za nezávislosť" proti Británii. V roku 1812 bol opätovne zvolený, aj keď s menším náskokom. Vojna ho presvedčila o potrebe silnejšej federálnej vlády. Predsedal vytvoreniu Druhej banky Spojených štátov a prijatiu ochranného cla z roku 1816. Na základe zmluvy alebo vojny odstúpili indiánske kmene USA počas jeho prezidentovania 11 000 000 ha pôdy.
Po odchode z verejnej funkcie na konci svojho prezidentského mandátu v roku 1817 sa vrátil na svoju plantáž Montpelier, kde v roku 1836 zomrel. Počas svojho života vlastnil otrokov. V roku 1783 jedného zo svojich otrokov prepustil, aby zabránil vzbure otrokov v Montpelieri. Vo svojej poslednej vôli neoslobodil žiadnych otrokov.
Historikmi je považovaný za jedného z najdôležitejších Otcov zakladateľov Spojených štátov. Poprední historici ho vo všeobecnosti hodnotia ako nadpriemerného prezidenta, hoci kritizujú jeho podporu otroctva a jeho vedenie počas vojny v roku 1812. Madisonovo meno pripomínajú mnohé verejné aj súkromné pamiatky po celej krajine, medzi významné príklady patria Madison Square Garden, James Madison University, James Madison Memorial Building a USS James Madison.
Iné projekty
Externé odkazy James Madison at MetaLibri James Madison v Galérii prezidentov USA
Zdroj
Kategória:Prezidenti USA Kategória:Predsedovia Snemovne reprezentantov Spojených štátov Kategória:Absolventi Princeton University Kategória:Osobnosti na bankovkách USA Kategória:Osobnosti na poštových známkach USA Kategória:Osobnosti z Virgínie