Adelina zemAdelina zem. In: () je časť pobrežia Antarktídy medzi bodom Pourquoi Pas na a bodom Alden na , s dĺžkou pobrežia a okolím tiahnucim sa ako kruhový výsek približne smerom ku južnému pólu. Je to jedna z piatich oblastí Francúzskych južných a antarktických území. Táto oblasť, prevažne pokrytá ľadom, sa odhaduje na rozlohu .
Od 12. januára 1956 tu bola trvale zriadená francúzska výskumná základňa na , stanica Dumont d’Urville, s populáciou 33 osôb v zime, ktorá sa zvyšuje na 78 počas antarktického leta. Prvá francúzska stanica Port Martin bola vybudovaná 9. apríla 1950 na , ale bola zničená požiarom v noci z 23. januára na 24. januára 1952. Port Martin mala 11 obyvateľov v zime 1950 a 17 v 1951.
Francúzsko tiež udržiavalo vnútrozemskú stanicu na antarktickom ľadovci, od pobrežia a od stanice Dumont d’Urville, v nadmorskej výške 2400 metrov, stanicu Charcot (pomenovanú po Jean-Baptiste Charcotovi) na , vybudovanú pre Medzinárodný geofyzický rok (IGY) 1957/1958, v činnosti od januára 1957 do 1960, ktorá bola obývaná iba troma ľuďmi. Stanica bola prevažne vykopaná do snehu aby bola chránená pred silnými vetrami.
Adelina zem susedí s Austrálskym antarktickým teritóriom na východe aj na západe.
Pobrežnú časť Adelinej zeme – Adelino pobrežie objavil 20. januára 1840 francúzsky bádateľ Jules Dumont d’Urville a pomenoval ho po svojej manželke Adélie.
Adelina zem bola lokalitou pre nakrúcanie filmu Putovanie tučniakov.
Podľa Antarktického zmluvného systému francúzsky nárok na Adelinu zem, podobne ako ostatné nároky na antarktické teritóriá, nie je ani uznaný ani uprený ostatnými signatármi tohto systému.
Referencie
Pozri aj územné nároky na Antarktídu
Iné projekty
Externé odkazy http://www.discoverfrance.net/Colonies/Terre_Adelie.shtml
Kategória:Územné nároky v Antarktíde Kategória:Francúzske južné a antarktické územie Kategória:Zámorské územia Francúzska