Alžbeta Uhorská , tiež Eliška Uhorská, (* 1144/1145W. Dworzaczek. Genealogia. Warszawa, 1959. Tab. 84. – † 12. január po 1189) bola česká kňažná ako manželka kniežaťa Bedřicha.
Pôvod Bola dcérou uhorského kráľa Gejzu II. a Eufroziny Kyjevskej, pochádzala z rodu Arpádovcov. Dvaja z jej bratov sa stali uhorskými kráľmi: Štefan III. (1162 – 72) a Belo III. (1172 – 96). Neskoršia kráľovná Konštancia Uhorská, manželka Přemysla Otakara I., bola dcérou Belu III. a teda Alžbetinou neterou.
Česká kňažná Za neskoršieho kniežaťa Bedřicha sa Alžbeta vydala zrejme roku 1157, už v čase panovania jeho otca Vladislava II. Českou kňažnou sa stala po prvýkrát v roku 1172, ale už o deväť mesiacov neskôr po Bedřichovom zosadení odišla za svokrom a svokrou do Durínska.
V roku 1178 sa Bedřichovi naskytla nová šanca a s podporou cisára Barbarossu, pri ktorého dvore sa zdržoval, sa znova stal kniežaťom. Keď Bedřich odišiel na dvorský snem do Würzburgu v roku 1179, zveril svojej žene správu Čiech. Sotva však odišiel, zosadený Soběslav II. sa pokúsil dobyť Prahu. Tú však Alžbeta obránila. Bedřich sa vrátil do krajiny a aj keď bol porazený pri Loděnici, s podporou Konráda II. Ota, ktorú snáď pomáhala zaistiť aj kňažná, bitku v Prahe nakoniec vyhral. Po bitke dala Alžbeta postaviť na mieste boja kostol Jana Evangelisty Na bojišti.
Emancipovaná kňažná na kniežacie listiny pripájala svoju pečať a bola Bedřichovym radcom. Napriek tomu však ich vláda úspešná nebola, pretože postupne sa český štát rozpadol na Čechy, Moravu a pražské biskupstvo.
Roku 1184 uhájila Alžbeta Pražský hrad znovu, proti bratovi Soběslava II. Václavovi. Bedřich Václava s pomocou svojho brata Vojtecha a rakúskeho vojvodu Leopolda V. z Čiech vytlačil.
Po Bedřichovej smrti v roku 1189 žiadala Alžbeta od Konráda II. olomoucký údel, inak mu odmietala Pražský hrad vydať. Konrád súhlasil, ale hneď ako sa ocitol na hrade, svoje rozhodnutie zmenil. Nekrológium kláštora v Doksanoch uvádza, že kňažná Alžbeta zomrela 12. januára, nie však ktorého roku.
Začiatkom 21. storočia sa Alžbeta stala jednou z postáv historických románov spisovateľky Ludmily Vaňkovej Příběh mladšího bratra, Kdo na kamenný trůn a Cestou krále.
Potomkovia Helena (* 1158† po 1165) ∞ Petraphoilas Komnenos z byzantského rodu Petralifov Byzantium Nobility: Petraloifas (Petraphoilas-Komnenos). Foundation for Medieval Genealogy Olga (* 1159† asi 1163) Vratislav (* 1160 - 1170† 1180) Žofia (* 1166 - 1176† 24. máj 1195) ∞ 1186 Albrecht I. Meißenský (* 1158† 1195) Markéta (* ?† 28. august 1167) Ľudmila (* asi 1170† 5. august 1240) ∞ 1189 Albrecht z Bogenu († 1198) 1204 Ľudovít I. Bavorský (* 1173† 1231)
Referencie
Literatúra ŽEMLIČKA, J. Čechy v době knížecí 1034–1198. Praha : NLN, 2002. 660 s. ISBN 80-7106-196-4.
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Arpádovci Kategória:České kňažné Kategória:Úmrtia v 12. storočí Kategória:Narodenia v 40. rokoch 12. storočia